História Biliardu

História Biliardu
 
Úvod
Biliard (alebo v našich končinách často nesprávne označovaný aj ako gulečník) je hrou, ktorá je vo svete športu vcelku jedinečná. Toto pomenovanie v sebe pôvodne zahŕňalo širokú škálu hier, ktorých spoločným znakom bol stôl ako hracia plocha potiahnutý plátnom a drevené tágo slúžiace na udávanie gúľ do pohybu. Na Slovensku to tak aj zostalo, no v dnešnej dobe je význam tohoto slova v mnohých krajinách mierne odlišný. V angličtine označuje slovo billiard len jeden z druhov tohoto športu a základným pojmom sa stalo slovné spojenie „tágové športy“ (cue sports).
 
Názov biliard ako taký je s najväčšou pravdepodobnosťou odvodený od francúzskeho slova billart prípadne billette, čo je výraz používaný pre palicu, aj keď sa pôvodne v biliarde používalo na hranie žezlo. Iná teória tvrdí, že názov mohol vzniknúť aj od slova bille (v preklade guľa). Takisto súčasný anglický výraz pre tágo – cue má svoje korene vo francúzštine – konkrétne vo slove queue (v preklade chvost).
 
Prezývaný aj ako šport gentlemanov, biliard si našej priaznivcov vo vrstvách najvyšších aj najnižších vo všetkých kútoch sveta a na každom svetadiely s výnimkou snáď len Antarktídy. Túto hru hrávali králi ako aj prostí občania, prezidenti, robotníci alebo dámy. Medzi fanúšikov a zanietených hráčov biliardu patrili aj mená ako Mozart, Mark Twain, Mária Antoinetta, Charles Dickens, Abraham Lincoln, Immanuel Kant, Napoleon, Theodore Roosevelt či George Washington. Ja som taktiež jedným z týchto nadšencov a na nasledujúcich stranách budete mať možnosť dočítať sa, ako tento svojský šport vznikol a čím všetkým si za stáročia svojej existencie prešiel.
 
1  História Biliardu
1.1  Vznik
Hra biliard, ktorá by sa aspoň vo svojich základoch trošku podobala svojej dnešnej forme vznikol pravdepodobne na začiatku 14. storočia vo Francúzsku, kde sa v tomto období veľkému úspechu a popularite tešil šport zvaný kriket.
 
Spočiatku sa biliard hrával rovnako ako kriket – v exteriéri, no po prvom storočí svojej existencie bola hra prenesená do interiéru a hraná na drevených stoloch potiahnutých zeleným plátnom (zelená údajne práve preto, aby pripomínala trávu, na ktorej sa dovtedy hrávalo), aj keď ešte niekoľko desaťročí trvalo, kým tento šport úplne vymizol z ihrísk pod holým nebom. Základ hry sa od toho momentu nijak výrazne nezmenil, takže určite nie je náročné si to predstaviť.
 
Prvé verzie hry však samozrejme boli diametrálne odlišné od tých novodobých, napriek tomu, že stôl mal vždy tvar obdĺžnika a gule boli guľaté a dier (ak nejaké boli) bolo vždy šesť. Kedže mal byť biliard pôvodne len netradičnou formou kriketu, stôl vo svojich prvých variáciách práve namiesto šiestich dier obsahoval dve bránky a taktiež gule boli špočiatku dve. Dodnes variácia biliardu bez dier nesie (okrem svojho oficiálneho názvu – karambol) aj pomenovanie francúzsky biliard (taktiež však už neobsahuje žiadne bránky).  Prvým známym vlastníkom takto upraveného stolaurčeného na hranie biliardu bol francúzsky kráľ Ľudovít XI. (treba však povedať, že v skutočnosti to bol len vyrezaný obdĺžnik z ihriska na kriket umiestnený na obyčajný stôl), ktorý panoval v rokoch 1461 – 1483 (takmer sto rokov po prvej známke o existencií tejto hry). Tágo taktiež vo svojich prvotných verziách malo značne inú podobu, než je tomu dnes. V prvopočiatkoch sa na udávanie gúľ do pohybu využívalo žezlo. Štýl zahrávania bol taktiež odlišný. V minulosti sa do gúľ nestrkalo, ale udieralo podobne ako v golfe resp. krikete.

1.2  Rozvoj
Hra sa veľmi rýchlo  vyvíjala a výrazného rozmachu dosiahla za vlády Ľudovíta XIV. (1643 – 1715), ktorý bol jeho obrovským fanúšikom až do svojej smrti a ktorý spopularizoval biliard hlavne medzi francúzskou šlachtou. Biliard sa začal stávať čoraz známejším po celom Francúzsku a aj mimo neho a to prevažne v Anglicku, Nemecku  a v krajinách škandinávie.
 
Od roku 1670 žezlo určené na hranie pomaly začínalo meniť svoju podobu a postupne vymizol jeho charakter golfovej palice a vznikali prví predchodcova dnešného tága (prvé tágo dnešnej podoby bolo vyrobené v roku 1800). Mantinely už neplnili funkciu blokády, ale začínali byť vypĺňané rôznymi hmotami, vďaka ktorým sa od nich mohli gule odrážať a hra sa stala zaujímavejšou. Z výroby stolov sa postupne stávalo výnosné podnikanie a drevené či hlinené gule nahradila slonovina.
 
Najväčší pokrok však prišiel v druhej polovici osemnásteho storočia, kedy začali byť bránky a obdobné prekážky nahrádzané dierami, prípadne vznikali prvé novodbé verzie hier bez akýchkoľvek prekážok, ktoré dnes poznáme pod označením Karambol (úlohou hráča v takomto type hry je zahrať strk tak, aby všetky gule na stole [zvyčajne tri alebo štyri] učinili aspoň vzájomný kontakt a/alebo kontakt s daným počtom mantinelov).
 
 V tomto období sa biliard už hrával takmer v každej Parížskej kaviarni či krčme a je obdobím vzniku tých druhov biliardu, ktoré sa dnes hrávajú po celom svete, vrátane najpopulárnejšieho zo všetkých – eight-ballu. Pre tieto typy hier vzniklo označenie pool.
 
V druhej polovici 19. storočia sa začali organizovať prvé podujatia a turnaje v biliarde, čo nakoniec vyústilo až do vzniku oficiálneho športu v prvých desaťročiach 20. storočia.

2  Najhrávanejšie druhy biliardu
Ako som už spomínal vyššie, existujú dva základné druhy biliardu medzi ktorými je rozdiel v počte dier, pričom možnosti sú vždy len dve – buď je dier šesť alebo nie je žiadna. Z oboch druhov si predstavíme tri najhrávanejšie varianty.

2.1  Karambol (Francúzsky biliard)
Karambolové stoly zažili najväčšiu slávu v období vzniku biliardu, kedy sa hra ešte ponášala na kriket, ktorý samozrejme žiadne diery neobsahuje a využíva namiesto nich bránky. Po tom, ako zo stola vymizli aj tie vznikali variácie, ktoré mali vždy ten istý cieľ – odohrať strk tak, aby mali počas neho všetky gule na stole, ktoré boli väčšinou tri alebo štyri aspoň jeden vzájomný kontakt.  Vo francúzsku, kde tieto vznikali sú ešte dodnes veľmi hrávané.

2.1.1   Straight billiards
Jedným z najstarších a najhrávanejších druhov karambolu je tzv. „Straight billiards“ pri ktorom hráč za každý takýto strk (pričom gule sú na stole tri) dostane bod a ostáva na ťahu dovtedy, kým sa mu túto podmienku darí splniť. Prvé majstrovstvá v tomto turnaji sa konali v roku 1879 a ich víťaz, Jacob Schaefer dokázal v jednom zápase nahrať až 670 bodov.

2.1.2   Three-cushion billiards
Populárnou variáciou na tento druh je „Three-cushion billiards“ v ktorej  je úloha úplne rovnaká ako pri Straight biliarde akurát s tým rozdielom, že okrem vzájomného kontaktu gúľ musí guľa do ktorej hráč zahráva tágom  urobiť kontakt aj s aspoň tromi mantinelmi.

2.1.3   Artistic billiards (Umelecký biliard)
Poslednou populárnou variáciou je tzv. Umelecký biliard (Artistic billiards) v ktorom je takisto potrebné zasiahnuť všetky gule navzájom plus daný počet mantinelov. Výnimočnosť tejto varianty je, že spôsob akým k tomu má dojsť, pozíciu z ktorej zahrávate a aj počet mantinelov vždy pred strkom určuje rozhodca a hráči sa o svojej úlohe dozvedajú až v daný moment. Počet bodov za takýto strk je taktiež určený rozhdocom a väčšinou si jeho správne odohratie vyžaduje použitie výraznej rotácie, čo len zvyšuje jeho náročnosť.

2.2  Pool (Americký biliard)
Do tejto kategórie spadajú tie najhrávanejšie a najoblúbenejšie typy biliardových hier na svete. Väčšina týchto hier má svoj pôvod v Spojených Štátoch Amerických, preto sa pre ne zvykne niekedy používať aj pojem Americký biliard.

2.2.1   Eight-ball
Eight-ball vznikol v prvom desaťročí 20.storočia a je práve tým druhom hry, ktorý si každý predstaví, keď sa povie slovo biliard. Hrávaný na celom svete, jeden stôl určený na túto hru sa nájde pomaly takmer v každej krčme či pube. Hra začína roztrelením balíka pätnástich gúľ bielou guľou z rozstrelového poľa. Z týchto pätnástich gúľ je sedem gúľ „plných“ (solids; sú označené rôznymi farbami a číslami 1 až 7) a „póliek“ (stripes; sú označené rôznymi farbami a číslami 9 az 15), pričom čierna je taktiež plná a má číslo osem, ale je guľou, ktorá sa potápa až nakoneic (Vo Veľkej Británií nemajú gule pri tejto variante poolu žiadne čiselné označenie a sú rozdelené na žlté a červené, no pravidlá a podstata hry je totožná). Úlohou hráča je najprv potopiť pomocou bielej gule „svojich“ sedem gúľ v náhodnom poradí a potom zakončiť hru potopením čiernej, skôr, ako tak urobí súper.  

2.2.2   Nine-ball
Nine-ball je ďalšou úspešnou variantou poolu, ktorá sa hráva na totožnom stole ako eight-ball a využíva prvých deväť gúľ z eight-ballovej sady. Víťazom jednej hry sa stáva hráč, ktorý potopí guľu s číslom deväť, no nemôže tak urobiť priamo. Najčastejšie je hráč nútený potopiť postupne gule 1 až 8 a až potom môže hrať guľu č.9. Hru je však možné vyhraj aj skôr, zahrantím kombinácie, ktorá spočíva v zasiahntí gule, ktorú má hráč práve hrať, ňou zastiahnúť guľu č.9 a tú potopiť. Jednu hru v nine-balle je teda teoreticky možné vyhrať jedným strkom, pokiaľ rozstrelujúci hráč zasiahne najprv guľu s číslom jedna a guľa číslo deväť spadne do diery.  Stáva sa to samozrejme veľmi zriedka, kedže pri rostrele je deviatka umiestnená v strede „racku“ (t.j. medzi všetkými ostatnými guľami).

2.2.3   Snooker
Snooker je najrozšírenejšou variantou poolu vo Veľkej Británii. Vznikol v Indií ešte v dobe, kedy bola anglickou kolóniou. Hlavným rozdielom medzi snookrom a eight- či nine-ballom je veľkosť stola, keď hracia plocha stola snookrového máva spravidla dvojnásobnú hraciu plochu. Pravidlá sú taktiež diametrálne odlišné. Sada snookrových gúľ obsahuje 15 červených gúľ a 6 gúľ roznych farieb, pričom žiadna nieje číslene označená. Červené gule sú v tvare pyramídy (rovnako ako v eight-balle) zoskupené v spodnej časti stola a farebné sú rozložené po stole, každá na svojom určenom mieste. Každá s gúľ má svoju bodovú hodnotu (červená – 1b, žltá – 2b, zelená – 3b, hnedá – 4b,  modrá – 5b, ružová – 6b a čierna – 7b). Úlohou hráča je získať v danej hre viac bodov ako jeho súper striedavým potápaním červenej a farebnej gule. Každá potopená farebná guľa sa po strku vracia na svoj určený bod, až pokým nie sú potopené všetky červené. Po tom nasleduje tzv. „farebná dohrávka“ kedy sa potápajú gule v poradí podľa ich bodovej hodnoty od žltej až po čiernu.
 
3  Biliardové vybavenie
3.1  Tágo
Cena jednotlivých tág sa pohybuje niečo vyše desiatky eur až po stovky eur. Kedže drevo je surovinou, ktorá tvorí drvivú väčšinu hmoty tága, tento cenový rozdiel práve spôsobuje jeho kvalita. Kvalita dreva ako taká však nemá nijaký vlpyv na kvalitu vašej hry, môže ovyplvniť len životnosť tága, takže pokiaľ na to máte, môžete vyhrať aj napríklad majstrovstvá sveta s akýmkoľvek kusom dreva, ktoré sa už za tágo dá považovať (s obyčajným lacným tágom z obchodu hráva aj napríklad Stephen Hendry, ktorý s ním niekoľkokrát vyhral majstrovstvá sveta v snookri).  Samozrejme to platí aj opačne – môžete mať tágo za milióny, no pokiaľ to nebudete vedieť hrať,  veľa vody vo svete biliardu nenamútite.
 
Najdôležitejšou časťou tága je koža na špičke tága, ktorá je umiestnená na jeho užšom konci. Toto je jediná časť tága, ktorá (pri správnom odohratí strku) prichádza do kontaktu s guľou.  Pre čo najlepšie trenie medzi kožou a guľou sa na túto nanáša vrstva kriedy (uhličitanu vápenatého). 

3.1.1   Druhy tág
Rozdiely medzi jednotlivými tágami sú okrem kvality dreva aj taktiež v počte dielov, z ktorých sú zložené. Najčastejšie sa stretnete s jednodielnymi a dvojdelnymi tágami, trojdielne sú občasnou výnimkou. Počet dielov samozrejme takisto nemá na hru nijaký vlpyv, zahájenie výroby takých tág bolo len vyriešním problému s ich nekompaktnosťou a umožením hráčom, brať si svoje tágo vždy so sebou v taške alebo kufríku na to určenom.
 
Existencia rôznych druhov biliardu podnietila aj vznich rôznych druhov tág.  Snookrové tágo napr. je narozdiel od poolového menšie, kedže to isté platí pre gule. Hráči špecializujúci sa na umelecký biliard používajú sady 10-20 tág, každé určené na iný druh trick shot-u. Taktiež môžme tága rozlíšiť tága podľa ich funkcie, najčastejšie sú využívané  tzv. „jumpovacie“ tága, ktoré sú omnoho kratšie a lahšie než tága používané na bežnú hru (tie merajú obvykle od 120 do 150 cm) a slúžia na preskakovanie gúľ, „breakovacie“ tága, teda tága urečené na úvodný rozstrel. Za zmienku stojí ešte tágo prezývané „sneaky pete“ čo je dvojdielne tágo, ktoré má spoj, ktorý spája jednotlivé diely maskované tak, aby tágo vyzeralo ako obyčajné jednodielne, čo má u súpera evokovať dojem, že hráč je len neskúsený amatér.

3.2  Gule
Prvé biliardové gule boli vyrábané z dreva, neskôr z hliny, no a tú na niekoľko stoviek rokov vystriedala slonovina. Stala sa tak populárnou, že populácia slonov kvôli výrobe biliardových gúľ začala alarmujúco klesať a to hlavne kvôli tomu, že z jedného páru sloních klov bolo možné vyrobiť nanajvýš osem klasických biliardových gúľ. V polovici 19. storočia boli výrobcovia gúľ nútení prestať s využívaním slonoviny na výrobu gúľ, no neboli schopní nájsť žiadny alternatívny materiál, z ktorého by gule vyrábali. Riešenie prišlo až potom, ako bol vyhlásený konkurz, súťaž s odmenou 10,000$ tomu, kto túto alternatívu nájde.  Podarilo sa to v roku 1869 Johnovi W. Hyattovi, ktorý prišiel s materiálom zvaným nitrocelulóza. Hyattov nápad však nikdy nedosiahol komerčný úspech, pretože zmes potrebná na zhotovenie gúľ často pri výrobe explodovala, čo bolo pre výrobcov neprijateľné. Výrobcovia začali postupne experimentovať z rôznymi druhmi syntetických materiálov a súčasné gule sú vyrábané hlavne z fenolovej živice, ktorá sa využíva napríklad aj na výrobu bakelitu.

3.3  Stôl
Gule aj tágo by nám boli na nič, keby sme nemali stôl, na ktorom by sme si biliard zahrali. Jednotlivé stoly sa od seba líšia (podobne ako tága) kvalitou a druhom dreva, z ktorého su vyrobené, ako aj svojou veľkosťou. Nech už máme stôl na akýkoľvek druh biliardu, pravidlom je, že dĺžka kratšej strany je polovičná oproti strane dlhšej (existuje však niekoľko nie veľmi populárnych variácií biliardu, ktoré sa hrávajú aj na šesť- alebo osemuholníkových stoloch). Tieto dĺžky sú zvyčajne udávané v stopách (feet). Klasické eight- a nine-ballové stoly mávajú dĺžku 9 alebo 10 stôp (270cm alebo 300cm), najväčšími stolmi oplýva snooker, ktorý sa hráva na 12 stopovom stole (360cm).
 
Každý stôl sa už od 15.storočia poťahoval plátnom vyrobeným z vlny. Toto plátno býva zvyčajne zelené, no čoraz častejšie sa môžeme stretnúť aj s plátnom inej farby (najčastejšie sa okrem zelenej vyskytujú modrá červená).

3.4  Rack
Rack je označenie  pre trojuholník vyrobený z dreva prípadne plastu slúžiaci na rýchle a presné nastavenie gúľ do tvaru pyramídy. Využíva sa hlavne v poole a snookri, karambolové hry ho nevyužívajú.

3.5  Hrabličky, mosty a predĺženia
Všetky  slúžia na možnosť efektívneho zahrania strkov v prípadoch, kedy hráč so svojim tágom na danú goľu nedočiahne. Hrabličky a mosty sú akými druhým tágom, ktoré však na svojom konci nemajú špičku, ale stojan, o ktorý opriete svoje tágo. Predĺženie sa primontuváva na samotné tágo. Jednotlivé nástroje je samozrejme možné kombinovať podľa potreby, čím sa však zvyšuje náročnosť strku.
 
4  Biliard na Slovensku
Na Slovensku má biliard len veľmi krátku históriu, pretože aj keď sa v minulosti dostal do východnej európy, vždy bol skôr súčasťou západnej kultúry, než tej našej. Až v posledných desaťročiach sa u nás začali objavovať poolové stoly a nadšenci, ktorí sú pri ňom schopní stráviť hodiny a hodiny času. Tých pár rokov však na vytvorenie dostatočných podmienok a dosiahnutie úrovne, ktorá by bola schopná konkurovať západných krajinám ani zdaleka nestačilo. Najhoršie je na tom najmä snooker, pre ktorý (napriek jeho vzrastajúcej popularite) u nás nie su podmienky takmer vôbec. Všetko však ide pomaličky k lepšiemu a taktiež mená ako Ronnie O’Sullivan, Stephen Hendry či Steve Davis si vie zaradiť čoraz viac a viac ľudí.

Záver
Biliard pozná takmer každý a väčšina z vás si ho už určite mala možnosť (a nie len raz) zahrať. Som však presvedčený, že len málokto vedel, ako táto úchvatná hra vznikla, kde má svoj pôvod a čo všetko bolo potrebné k tomu, aby biliard dostiahol podobu, v ktorej ho môžme vidieť dnes. Mojou snahou bolo zodpovedať tieto otázky, nevynechať ani jednu zaujímavosť, ktorá je s biliardom späťá a zabrdnúť do sveta histórie aj z pohľadu tohoto nevšedného športu. Pevne verím, že sa mi to podarilo a že aj vďaka tomuto projekt si biliard našiel ďalších priaznivcov. Určite si to zaslúži.