Henrich VIII. jeho manželky a deti

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 18.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 800 slov
Počet zobrazení: 19 510
Tlačení: 661
Uložení: 882
Henrich VIII. jeho manželky a deti

1. Úvod

Prečo som si vybrala práve túto tému? Pre mna to nie je až taka ťažká otázka. Postava Henricha VIII. v dejinách ma zaujíma už veľmi dlho. Môžem povedať, že kvôli nemu som sa začala oveľa viac venovať dejepisu. Toto všetko bolo nikedy na základnej škole a teraz som dostala pekfektnú príležitosť povedať vám o Henrichovi VIII. viac, ako len to, že bol niekedy dávno kráľom Anglicka. Mojím cieľom nie je zahrnúť vás dátumami. Rada by som vám povedala niečo nové, a nepochybujem o tom, že aj zaujímavé o tomto, trošku zvláštnom kráľovi. Chcela by som vám povedať o Henrichovej slabosti na dvorné dámy svojich manželiek. A neváhal obviniť svoje manželky z cudzoložstva, či dokonca z krvismilstva. A pri tom mal len jeden jediný dôvod- chcel, potreboval syna a keď mu ho nepovila jedna, musel „skúšať“ ďalej. Mohli by sme povedať, že Henrich skutočne miloval len jedinu zo svojich manželiek, aj to tú, ktorá mu porodila syna. A len kvôli nej by bol ostal vdovcom. No jeden syn bol málo a tak prišli na rad ďalšie manželky. Henrich mal mnoho detí no len tri prežili ranné detstvo a z toho bol len jediný syn. Svoje dcéry neváhal vyhlásiť za bastardov a ich matky buď vyhnať z dvora, alebo ich dať rovno popraviť. Taktiež sa dozviete, ktorá z nich mala šesť prstov na ruke, alebo kvôli ktorej vytvroril novú cirkev, tiež to, že istý čas žil v bigamii a ešte mnoho, dúfam, zaujimavých informácií.
 
2. Životopis Henricha VIII.
2.1 Henrichova mladosť
Henrich VIII. Sa narodila 28. júna 1491 v Greenwichskom paláci jako tretie dieťa Henricha VII. Thudora a jeho manželky Alžbety z Yorku. Mal piatoch súrodencov, ale len traja prežili ranné detstvo- Arthur princ z Walesu, Margaret a Mária. Na trón  zasadol jako osemnásťročný, po smrti staršieho brata Arthura a vládol Anglicku v rokoch 1509-1547. Po svojom otcovi zdedil nielen inteligenciu, ale aj silu a takiež sklon k násiliu. Po vzore otca, ktorý stabilizoval kráľovkú moc v Anglicku, Henrich VIII. ju postupne upevňoval až hraničila s absolutizmom. Podarilo sa mu dovŕšiť otcovu snahu minimalizovať úlohu šľachty.
 
2.2 Henrich VIII.- horlivý katolík
Henrich VIII. zo začiatku vystupoval jako horlivý katolík a obranca rímskej církvi, čo potvrdil v roku 1521, keď vydal polemiku Obrana siedmich sviatostí, ktorou útočil na Martina Luthera a o niekoľko rokov vydaním Šiestich článkov (1539), ktorými určil smrť každému, kto by bol proti transsubstanciácii(premena podstaty), alebo iným cirkevným dogmám. Za to mu pápež udelil titul obranca viery(defensor fidei). Okrem Obrany siedmich sviatostí a Šiestich článkov tiež vystúpil proti Tyndalovmu anglickému prekladu Biblie, pretože v tomto období platil zákaz čítania Biblie v anglickom jazyku z obavy vzniku vlastných názorov a zanevraniu na cirkev.
 
2.3 Kráľovskú politiku vedie kardinál
Politika Henricha VIII. bola pevná, sám ju riadil, pravdže mal aj ministrov a hodnostárov, no mohli konať len obmedzene. Prvým Henrichovým ministrom sa stal kardinál Molsey, ktorého v roku 1515 vymenoval za lorda kancelára a predsedu kráľovskej rady a teda anglickú kráľovkú politiku vedie kardinál. Molseyvi sa podarilo spolu s Henrichom donútiť pápeža udeliť mu doživotnú hodnosť legáta, čím sa stal najvyššou cirkevnou autoritou Anglicka.
 
2.4 Prvá manželka
Henrich bol ešte stále slobodný, a tak na nátlak radcov, ktorí boli vykonávateľmi poslednej vôle Henrichovho otca, si zobral za manželku svoju švagrinú- vdovu po bratovi Arthurovi, Katarínu Aragónsku. Keďže v tom čase bolo zakázané oženiť sa so švagrinou, rozhlásil, že nedošlo k naplneniu manželstva a toto tvrdenie postačilo na to, aby pápež Július II. Udelil Henrichovi VIII. dišpenz(odpustenie právnej náležitosti).
 
3.  Odluka anglickej cirkvi od Ríma a jej ďalší vývoj
Prečo vlastne došlo k odluke anglickej cirkvi od Ríma?
Na začiatku to bolo práve kvôli kráľovej milenke Anne Boleynovej. Po osemnástich rokoch manželstva s Katarínou Aragónskou sa Henrich snažil toto manželstvo zrušiť, argumentoval tým, že dišpenz bol neplatný a chcel sa oženiť s dvornou dámou Annou Boleynovou. Vtedajší pápež Klement VII. však nebol ochotný súhlasiť s rozvodom, a hoci toto rozhodnutie Klement odkladal šesť rokov, v roku 1531 definitívne odmietol manželstvo Henricha a Kataríny rozviesť.

Ešte v ten istý rok sa Henrich VIII. stal najvyššou hlavou anglickej cirkvi. Kráľ presadil, aby sa Thomas Cranmer, dvorný kaplán kráľovej milenky Anny, stal cantenburským arcibiskupom. A bol to práve Thomas Cranmer, ktorý v januári 1533 tajne zosobášil Henrich VIII. s Annou Boleynovou, ktorá už bola v tom čase tehotná, Ale až v máji 1533 bolo kráľove prvé manželstvo vyhlásené za neplatné a svoju prvú dcéru Máriu vyhlásil za bastarda. Tieto udalosti boli dôvodom exkomunikácie Henricha VIII. a Thomasa Cranmera v júli 1533.
Tu sa už začína prejavovať druhý dôvod odluky a to boli práve kráľove osobné ambície upevniť si moc. Na základe týchto udalostí dochádza v Anglicku k ďalším zmenám. Henrich vymenil svojho I. ministra- kardinála Wolseyho za Thomasa Moroa, ktorý nebol spätý s Rímom, čo súviselo s rozhodnutím parlamentu z roku 1533, ktorý zrušil zasahovanie pápeža do záležitostí Anglicka. Postupom času boli prijaté ďalšie zákony, ako napríklad: apelačný zákon, čo znamenalo, že všetky zákony, či už svetské, alebo cirkevné pochádzajú od kráľa a zrušenie vplyvu Ríma na Anglicko. Ďalším z novoprijatých zákonov bol prvý zákon o nástupníctve z roku 1534, ktorým Henrich VIII. zbavil potomstvo prvej manželky- Kataríny Aragónskej práva dediť, v prospech detí druhej manželky Anny Boleynovej. Následne v novembri 1534 bol prijatý supremačný akt, podľa, ktorého sa kráľ stal jedinou a najvyššou hlavou anglickej cirkvi a v duchovných záležitostiach mal takú istú moc, akú mal dovtedy pápež. Supremačný akt taktiež obsahoval preambulu, v ktorej úplne odmietajú pápežskú moc. Úradníci aj duchovní museli zložiť prísahu, že uznávajú zákon o supremácii, manželstvo s Annou Boleynovou a tiež nástupnícke právo ich spoločnej dcéry Alžbety. Porušenie tejto prísahy sa trestalo smrťou.

K zmenám ktoré zorganizoval Henrich VIII. patrila aj zmena ministra, ktorým sa stal Thomas Cromwel, ktorý sa zvýraznil zrušením kláštorov. Začal menšími a do jesene 1539 bolo zatvorených všetkých 560 kláštorov. K zániku kláštorov došlo z troch dôvodov: po prvé to bolo kvôli spätosti kláštorov s Rímom čo sa priečilo novým zákonom. Po druhé- keďže majetky kláštorov pripadli kráľovi zvýšilo sa množstvo peňazí v pokladnici, čo Henrich VIII. potreboval okrem iného aj na to, aby si zabezpečil lojalitu vplyvných osôb prísľubom podielu, čo bolo tretím dôvodom. Okrem kláštorov boli zrušené aj peňažné poplatky pápežskej kúrie, cirkevné privilégiá a Henrich si prisvojil právo menovať  biskupov.

Vďaka týmto krokom na jeho strane nestál len parlament, ale aj obyvatelia Anglicka- vlastníci pôdy medzi ktorými silneli protipápežské nálady a názory.
Anglická cirkev neprijala novinky protestantov a z vonkajšej stránky sa v mnohom podobala katolíckej. Henrich prenasledoval ako katolíkov tak ja protestantov. Neskôr sa vďaka vojvodovi zo Sommersetu- regentovi Henrichovho syna Eduarda VI. Priblížila anglická cirkev protestantskej. Po nástupe Márie

Katolíckej na trón sa

uskutočnil pokus o rekatolizáciu, avšak, aj kvôli krátkosti času, neúspešne. Keď na trón nastúpila Alžbeta I., anglická cirkev sa odklonila od katolicizmu. Alžbeta pokračovala v stopách svojho otca. Obnovila supremačný akt a opätovne sa začalo prenasledovanie katolíkov. Proces formovania anglikánskej cirkvi sa zavŕšil v roku 1563, kedy boli parlamentom prijaté Cranmerove vieroučné články, ale už v pozmenenej podobe ako v roku 1552.
 
4. Manželky
4.1 Katarína Aragónska (16.december 1485 – 7.január 1636)
Narodila sa 16. decembra 1485 v Alcalé de Henares v Španielsku ako dcéra Ferdinanda Aragónskeho a Izabely Kastílskej. Bola manželkou Arthura princa z Walesu, ktorý však v roku 1502 po šiestich mesiacoch manželstva umrel. V rokoch 1509-1533 bola anglickou kráľovnou, a teda manželkou Henricha VIII. Katarína bola veľmi obľúbená medzi obyčajným ľudom. Ich manželstvo bolo šťastné až do momentu, kedy si Henrich začal uvedomovať, že nemá nástupcu. Kráľovná síce porodila šesť detí ale len posledná dcéra prežila ranné detstvo. Jej prvé dieťa- dcéra sa narodila mŕtva 31.januára 1510. Princ Henrich vojvoda z Cornwallu sa narodil 1.januára 1511 ale umrel už o 52 dní neskôr. V novembri 1513 porodila Katarína ďalšieho syna- Henricha, ale ten umrel už o niekoľko hodín po pôrode. Ako štvrtú priniesla na svet dcéru v decembri 1514, ale aj tá sa narodila mŕtva. Piate dieťa- dcéra Mária (18.februára 1516) ako jediná prežila. Neskôr známa ako Mária I. Katarínino posledné tehotenstvo skončilo pôrodom mŕtvej dcéry 10. novembra 1518. V roku 1531 ju Henrich vykázal z dvora a držal ju v domácom vezení na rôznych pochmúrnych sídlach. Katarína Aragónska zomrela 7.januára 1536 v Kimboltonskom zámku v Cambridgeshire na rakovinu.
 
4.2 Anna Boleynová (1501/1507 – 19.máj 1536)
Anna bola najmladšia z troch detí Thomasa Boleyna a Elizabeth Howardovej. Časť svojho života prežila na francúzskom kráľovskom dvore ako dvorná dáma Márie, sestry Henricha VIII. a neskôr ako dvorná dáma kráľovnej Klaudie avšak viac času trávila s jej sestrou Margaret z Angouleme, ktorá Anne dopomohla k odsudzovaným dielam Dekamreon, alebo úvahy Martina Luthera. Keď mala 20 rokov vrátila sa do Anglicka ako dvorná dáma Kataríny Aragónskej. Po tom čo ju vykázali z dvora sa o tri roky vrátila vďaka ctižiadostivému otcovi, ale aj vďaka sestre Márii, ktorá bola v tom čase milenkou Henricha VIII. Anna bola úplne iná ako jej sestra Mária. Nechcela navždy len ostať len milenkou. A tak si musel Henrich vybrať, či z nej spraví milenku, alebo sa jeho milenkou nikdy nestane. A keďže Anna bola krásna, vzdelaná, okúzľujúca žena. Bola štíhla a vysoká, čo sa v tej dobe necenilo, ale mala krásne tmavé oči a k tomu šesť prstov na pravej ruke. Kráľ sa do nej okamžite zamiloval. Keď sa rozvod ťahal príliš dlho, rozhodla sa veci posunúť dopredu, a tak vyhlásila, že je tehotná. Nastala teda odluka od Ríma, následný rozvod a ich spoločné dieťa sa mohlo narodiť ako legitímny dedič.

1.januŕa 1533 sa konala nákladná korunovácia. Ľud však novú kráľovnú neprijal práve nadšene, čo jej dali pocítiť keď sa miesto výkrikov na slávu ozývali hanlivé slová. Po svadbe si Anna začala uvedomovať, že stráca moc nad kráľom, ktorý sa už obzeral po iných. Jediná vec, čo by ju zachránila bola porodiť syna. 7.septembra porodila nanešťastie dcéru. Henrich dal svoju dcéru pokrstiť podľa svojej matky Alžbety z Yorku. Upokojoval sa tým, že Anna je ešte mladá a teda ešte môže porodiť dediča trónu. O rok už bola kráľovná opäť tehotná a tento krát porodila syna, ktorý už po pár hodinách umrel. V tomto období však už bol Henrich opäť zamilovaný- do dvornej
 
dámy svojej manželky Jany Seymourovej a to, že otehotnela, len urýchlilo odchod Anny Boleynovej z trónu. Henrich Annu obvinil z cudzoložstva i z krvismilstva so svojím bratom Georgom Boleynom. Ďalšími údajnými milencami boli huslista Mark Smeaton a Norris. Anna celý čas tvrdila, že je nevinná, Dokonca napísala kráľovi „ospravedlňujúci“ list: „...Ak mám povedať pravdu, nijaký vládca nikdy nemal ženu, takú oddanú svojim povinnostiam a vernú svojej láske, akú ste našli Vy v Anne Boleynovej...“. List obsahoval aj ponuku s verejnou výpoveďou, ale Henrich nechcel vedieť pravdu, čo napokon aj chápala: „...Ak ste už o mojom osude rozhodli a myslíte si, že na to, aby ste mohli získať vytúžené šťastie, potrebujete moju smrť, potom sa modlím k Bohu, aby Vám odpustil tento Váš veľký hriech a aby Vás nevolal na zodpovednosť...“ 1). Všetci štyria boli odsúdený na smrť Mark Smeatom verejným obesením a George a Norris sťatím, keďže boli z vyššej spoločnosti. Anna mala byť sťatá, alebo upálená. Kráľ však bol milostivý a rozhodol sa, že Annu zotnú. Splnil jej dokonca posledné želanie, aby ju zoťali mečom ako vo Francúzsku. Keď kráčala na popravisko neobviňovala kráľa ani sudcov zo to, že ju odsúdili na smrť. Hovorí sa, že keď stála na popravisku vyhlásila: „Kat je, dúfam, odborník- a napokon mám veľmi štíhly krk.“. Kat ju popravil jednou ranou.
 
4.3 Jana Seymourová (1508/1509 – 24.október 1537)
Jana Seymourová sa narodila ako dcéra Sira Johna Seymoura a Margaret Wentworth. Istú dobu bola dvornou dámou Anny Boleynovej a po jej smrti sa stala treťou manželkou Henricha VIII. 20.mája 1536 sa konali zásnuby a o desať dní neskôr sobáš vo Whitehalle. Jana dopomohla k zmiereniu Henricha s dcérou Máriou a jej opätovné prijatie na dvor. Jana si perfektne plnila úlohu kráľovnej Anglicka, aj úlohu nevlastnej matky Henrichových dcér z predchádzajúcich manželstiev.   Ako jediná z manželiek mu porodila syna, ktorý prežil viac ako ranné detstvo, Eduarda neskôr známeho ako Eduard VI. a to 12.októbra 1537. Kráľova radosť z mužského potomka však trvala len chvíľku, pretože dvanásť dní po pôrode (24.októbra 1537) Jana umrela. Henrich by bol ostal vdovcom, ale kvôli vysokej úmrtnosti v detskom veku si nemohol dovoliť len jedného mužského potomka a tak sa oženil aj po štvrtýkrát.
 
4.4 Anna Klévska (22.septembra 1515 – 16.júla 1557)
Anna Klévska- dcéra Jána III. Mierumilovného vojvodu z Kléve a jeho manželky Márie. Henrich sa s Annou oženil po tom, ako uvidel jej portrét. Neskôr však zistil, že v skutočnosti je hrubá, tučná a nevzdelaná. Toto manželstvo trvalo len šesť mesiacov i keď bolo iba politickou záležitosťou a skončilo sa anlovaním.
 
4.5 Katarína Howardová (1520/1525 – 13.februára 1542)
Katarína sa narodila ako desiate dieťa Lorda Edmunda Howarda(mladší syn vojvodu z Norfolku). Jej staršími súrodencami boli Ralph, George, Henry, Charles, Mária, Thomas, Isabel, Joyce a Margaret..
Katarína bola dvornou dámou Anny Klévskej. Piatou manželkou Henricha VIII. sa stala 28.júla 1540. Skončila rovnako ako jej sestrenica Anna Boleynová- Henrich ju obvinil z cudzoložstva a nechal popraviť.
 
4.6 Katarína Parrová (cca 1512 – 7.september 1548)
Dcéra Sira Thomasa Parra a Maud Green.
Veľmi mladá sa stala druhou manželkou Eduarda Borougha, ktorý však v roku 1533 umrel. V lete 1534 sa opäť vydala. Tento krát za Johna Nevila no i ten umrel v marci 1543. Anglickou kráľovnou bola v rokoch 1543- 1547. Ako jediná z manželiek Henricha prežila. Pre Katarínu to bolo tretie, ale nie posledné manželstvo. Henrichove deti vychovávala a mala k nim podobný vzťah ako mala Jana Seymourová. Vďaka nej Henrich zabezpečil následníctvo oboch svojich dcér parlamentným výnosom(1543). Katarína bola inteligentná, učená žena, patrónka humanistov a taktiež tajná protestantka. Anglický kráľ Henrich VIII. Thudor zomrel 22.januára 1547 vo veku 55 rokov. Po jeho smrti sa Katarína Parrová vydala za brata Jany Seymourovej- Thomasa Seymoura.
 
5. Deti
5.1 Eduard VI. (12.otóbra 1537 – 6.júla 1603)
Narodil sa v paláci Hampton Court jako jediný syn Henricha VIII. Dostal vynikajúce vzdelani a priklonil sa k protestantizmu. Na trón zasadol jako deväťročný, no až do roku 1549 za neho vládol regent vojvoda zo Somersetu.
Anglická cirkev za toto obdobie prežila rôzne zmeny. Okrem zrušenia šiestich článkov  bola vydaná kniha homílií- bola v nej zahrnutá protestantská náuka. V roku 1549 bola vydaná anglická modlitebná knižka- Zákon o jednotnosti a o tri roky neskôr druhý Zákon o jednotnosti- priblížil anglickú cirkev švajčiarskemu protestantizmu. Eduard zomrel v bolestiach po dlhej chorobe 6.júla 1553 v Greenwichskom paláci.
 
5.2 Mária I. Katolícka(Krvavá) (18.februára 1516 – 17.november 1558)
Narodila sa v Greenwichskom paláci. Často ju nazývajú aj Gloriana, alebo kráľovná pannaTak ako Alžbeta bola vyhlásená za nelegitímnu, a teda nemala príliš radostné detstvo, no i napriek tomu sa jej dostalo výborného vzdelania. Bola fanatická katolíčka. Pokúsila sa o rekatolizáciu, ktorá však bola neúspešná aj pre krátkosť času, ktorý strávila na tróne. Mária I. sa stala kráľovnou Anglicka a kráľovnou Írska 19.júla 1553 a bola ňou až do svojej smrti 17.novembra 1558 v paláci svätého Jamesa. Rok potom, ako zasadla na trón sa 25.júla 1554 vydala za španielskeho princa Filipa II. I keď Mária po deťoch túžila, tento sen sa jej nikdy nesplnil.
 
5.3 Alžbeta I. (7.september 1533 – 24.marec 1603)
Narodila sa v Greenwichskom paláci tak ako jej sestra Mária. Tak ako jej súrodencom sa jej dostalo vynikajúceho vzdelania. V mnohom ju ovplyvnili jej tútori, ale v náboženstve sa riadila vlastným rozumom. Svojho otca považovala za svoj veľký vzor, čo dokázala pri vedení anglickej cirkvi.
Alžbetine šance stať sa kráľovnou boli mizivé. Ani jej súrodenci ju nepodporovali. No všetko sa zmenilo, keď umierala Mária a nemala žiadneho dediča. Musela vyhlásiť Alžbetu za svoju nástupníčku. Bola mimoriadne vzdelaná. Ovládala sedem jazykov a nielen mužov privádzala do úžasu svojou učenosťou a pohotovosťou. No vedela byť aj krutá a občas sa vyjadrovala slovníkom kočiša. Obdobie jej vlády je často označované aj ako alžbetínska renesancia. Alžbetina korunovácia sa konala 14.januára 1559. Pokračovala vo vláde tak ako jej otec Henrich VIII. V mnoho sa poučila z vlády Márie I. najmä sa vyvarovala konfliktom katolíkov a evanjelikov. A nechala im možnosť voľne vyznávať svoju vieru. Vládla za pomoci tajnej rady a parlamentu. Medzi jej prvými rozhodnutiami bolo vyhlásenie Wiliama Cecila(neskôr Lord Burghley) do úradu hlavného ministra.

Alžbeta sa nikdy nevydala ani na nátlak šľachticov. Vyhlásila, že sa vydala za Anglicko a tu sa ukázala ako rodený diplomat a inrigán. Jedným z možných dôvodov prečo sa nikdy nevydala mohol byť aj to, že sa ponaučila z osudu svojej matky. Ďalším dôvodom mohol byť aj lord z Leicesteru, s ktorým si bola vždy blízka. Po tom, čo sa dozvedela o pripravovanom atentáte na svoju osobu dala zatknúť svoju sesternicu Máriu Stuartovú, no až po 18 rokoch ju dala popraviť. Za svojho nástupcu Alžbeta určila syna Márie Stuartovej- Jakuba Stuarta, ktorý svojej tete vždy vychádzal v ústrety. Dokonca sa ani nepostavila na stranu matky, keď ju Alžbeta väznila. Káľovná umrela 24.marca 1603 v Richmode. A tak ako veľkolepá bola jej korunovácia, taký veľkolepý bol aj jej pohreb.

 
6. Záver
Čo by som vám povedala takto na záver? Asi len to, aby ste si pozreli prílohy, a aby ste sami zhodnotili aký mal, či skôr nemal Henrich VIII. vkus.
Dúfam, že sa mi podarilo priblížiť vám Henricha. A či už to bol blázon, alebo len kráľ, ktorý tak veľmi túžil po synovi, bohém alebo akýkoľvek iný prívlastok. Záver je na vás. Pre mňa ostáva Henrich VIII. Thudor jednou z najzaujímavejších a najkontroverznejších osobností histórie. A v podstate sa dá povedať, že drvivá väčšina jeho rozhodnutí mala len jediný dôvod- túžba mať následníka schopného viesť Anglicko. Čo sa mu podarilo, ale z tým rozdielom, že to nebol syn, ale práve najmladšia dcéra Alžbeta I.- ale to už by bola téma na ďalší projekt. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.
Zavrieť reklamu