20. storočie – všetko dôležité, čo sa udialo

20. storočie – všetko dôležité, čo sa udialo

1. Úvod

Táto téma nás oslovila, lebo 20. storočie je storočie, v ktorom sme sa narodili a prežili zatiaľ väčšiu časť nášho krátkeho života. V tomto projekte sa vám budeme snažiť priblížiť niektoré významné udalosti, ktoré sa udiali počas minulého storočia.

Niektorým sa bude zdať, že sme niečo zabudli, ale 20. storočie bolo plné udalostí, ktoré zmenili svet. Bližšie si predstavíme podľa nás najvýznamnejšie udalosti minulého storočia. Dúfame, že sa vám naša prezentácia bude páčiť.

2. Svet na začiatku storočia (1900-1914)

Priemyselné mestá v Európe sa rozrástli a pospájali ich železnice a telegrafné drôty, Politici, priemyselníci a stredné vrstvy získavali čoraz väčšiu moc. Nová robotnícka trieda vytvorila nové hnutie, ktoré roku 1905 viedlo v Rusku k prvej neúspešnej revolúcii robotníkov.

V technike, vede a filozofii sa dosiahli nesmierne úspechy, Európa bohatla, ale pre niektorých ľudí to boli ťažké časy: vyskytoval sa hlad, štrajky a hromadná emigrácia. Tieto problémy viedli k dosiaľ nepoznanému systému sociálnej spravodlivosti o chudobných. Británia a Francúzsko ovládli skoro celú Afriku a veľkú časť Ázie. A z týchto častí sveta získavali veľké bohatstvo.

Niektoré významné dátumy tohto obdobia

1901-vznik Austrálie
1903-bezdrôtové spojenie medzi Amerikou a Európou
1903-bratia Wrightovci skonštruovali prvé lietadlo
1905-A. Einstein dal základy teórie relativity
1907-vznik Dohody
1911-E. Rutherford preskúmal jadro atómu 1919 ho rozštiepil
1911- Amundsen dosiahol južný pól
1912- pád posledného cisára v Číne a vznik republiky
1912- H. Ford začína s masovou výrobou automobilov
1914-1918-1. svetová vojna

3. Svet vo vojne (1914-1949)

Prvá svetová vojna, veľká hospodárska kríza a 2. svetová vojna postihli skoro celý svet. USA prijalo medzi vojnami politiku izolácie, ale v 2. sv. vojne sa pridali k spojencom. V Južnej Amerike sa dostali k moci pravičiarske vlády. V Európe vypukli v Írsku, Španielsku a Grécku občianske vojny a revolúcia v Rusku napokon viedla aj tam v občianskej vojne. Na Strednom východe sa po 1. sv. vojne zrútila Osmanská ríša a v roku 1948 vznikol štát Izrael ako domov Židov.

Úsilie Talianska vybudovať si v Afrike koloniálnu ríšu zlyhalo. Mnohé krajiny sa začali domáhať nezávislosti. India získala nezávislosť od Veľkej Británie, ale oddelil sa od nej Pakistan. Občianska vojna rozdelila Čínu, zatiaľ čo japonská rozpínavosť bola jednou z príčin 2. sv. vojny, ktorej sa Tichý oceán premenil na bojisko. Vojnu ukončilo použitie atómovej bomby.

3.1. 1. svetová vojna

Prvá svetová vojna sa oficiálne začala v roku 1914 atentátom na následníka rakúskeho a uhorského trónu Ferdinanda d´Este v Sarajeve. Rakúsko-Uhorsko sa rozhodlo pre proti úder a vyhlásilo Srbsku ultimátum. Ultimátum vypršalo a Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo 28 júla Srbsku vojnu. O niekoľko týždňov bola vo vojne celá Európa. Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Osmanská ríša na jednej strane a proti nim stáli štáty Dohody ( Francúzsko, Rusko, Británia ) ku ktorým sa pripojili Taliansko, Grécko, Portugalsko, USA a Rumunsko.

Rýchly postup Nemcov na západ sa zastavil vo Francúzsku a zákopový spôsob vojny neumožňoval postup bojujúcich strán. V roku 1915 sa oba fronty ocitli v slepej uličke. Zle vyzbrojený a hladný Rusi utrpeli veľké straty čo bola jedna z príčin ruskej revolúcie. Po vstupe USA do vojny v roku 1917 začalo Nemecko prehrávať, čo viedlo ku kapitulácii Nemecka v novembri 1918.Vojna spôsobila rozpad veľkých ríši a vznik nových štátov. Podmienky, ktoré malo Nemecko malo plniť podľa Versailleského mieru: strata územia, demilitarizácia, platenie reparácii viedli neskôr ešte k väčším problémom.

Niektoré významné dátumy tohto obdobia 

1914-atentát na uhorského následníka trónu Františka Jozefa
1915- Taliansko vstupuje na stranu Dohody
1916- použitie prvých tankov
1917-vstup USA do vojny
1917- socialistická revolúcia v Rusku
1918- začiatok vzniku nových štátov v povojnovej Európe
1918- ženy nad 30 rokov získavajú volebné právo vo Veľkej Británii
1919-Versaillský mier
1919- nástup Mussoliniho v Taliansku
1920-ženy v USA získavajú volebné právo a uzákonenie prohibície
1921-V.I. Lenin potláča opozíciu
1921- Mao Ce-Tung založil Komunistickú stranu v Číne
1922- vznik ZSSR
1923-E. Hubble dokázal existenciu galaxií
1924- smrť Lenina a nástup J.V. Stalina
1925-A. Hitler vydáva Mein Kampf
1927- vypuknutie občianskej vojny v Číne
1928- A. Flemming vynašiel penicilín
1929- krach Wall Street, začiatok hospodárskej krízy

3.2. Čierny piatok-25.október 1929

Pokles kurzu akcií, ktorých cena bola umelo nadsadená špekulatívnymi obchodmi, vyvolal na newyorskej burze paniku. Za jediný deň sa predalo 13 miliónov akcií. Celkové straty boli až 15 miliárd dolárov. Krachom na burze v New Yorku sa začal všeobecný hospodársky úpadok, ktorého príčinou bolo najmä priveľké rozšírenie výrobných kapacít, čomu už nezodpovedala kúpna sila.

Prezident Hoover sa domnieval, že americká ekonomika sa prirodzeným spôsobom zotaví a neurobil preto nič. Až nasledujúci prezident F.D. Roosvelt vytvoril program NEW DEAL, ktorého úloha bola podporiť poľnohospodárstvo a znížiť dane na tovary. Americké hospodárstvo sa ustálilo až v roku 1939, keď vypuknutie 2. sv. Vojny vyvolalo obrovský rozmach ťažkého priemyslu.

Niektoré významné dátumy tohto obdobia 

1930- Stalinove čistky v ZSSR
1931- vznik Čínskej sovietskej republiky
1933-Hitler kancelárom v Nemecku
1933-1945- F.D. Roosvelt začína s obnovou amerického hospodárstva a ruší prohibíciu
1934-1935- pochod Mao Ce-Tunga
1934- začiatok zbrojenia vo svete
1934- Hitler sa necháva oslovovať fűhrer
1935-začiatok prenasledovanie židov v Nemecku
1936-Nemecko okupuje Porýnie
1936-1939- občianka vojna v Španielsku
1937- začiatky dekolonizácie
1937-1945- japonsko-čínska vojna, obsadenie viacerých veľkých čínskych miest
1938- anšlus Rakúska
1939- prvá reťazová jadrová reakcia
1.september 1939- napadnutie Poľska Nemeckom, začiatok 2. sv. Vojny

3.3. 2. svetová vojna

1. septembra 1939 o 4,45 začal nemecký Wehrmacht svoj dlho plánovaný vpád do Poľska. Dve vojenské skupiny nemeckej armády postupovali z východného Pruska na juh a zo Sliezska na východ, aby obkľúčili poľské vojská pri ohybe Visly. Nedostatočne vyzbrojená poľská armáda sa nevládala brániť presile. Poľsko padlo za 3 týždne. Veľká Británia o dva dni na to vyhlásili Nemecku vojnu. Nemecko podpísalo so ZSSR pakt o neútočení. V apríli 1940 nemecké jednotky vpadli do Dánska a Nórska a v máji napadli Belgicko, Holandsko a Francúzsko.

V júni do vojny vstúpilo Taliansko na strane Nemecka a v júli 1940 Luftwaffe začalo útočiť na ciele v Británii, ale Británia tento nápor odrazila a Luftwaffe sa zmohli len na nočné bombardovania továrni a miest. Talianska armáda napadla Grécko a severnú Afriku a za pomoci Nemcov vytlačili Britov z Grécka. Nemecko sa začalo sústrediť na východný front. Nemci zatlačili Rusov do vnútrozemia, ale počas zimy prišli o veľa získaného územia. V decembri 1941 Japonsko napadlo americkú tichomorskú základňu Pearl Harbor na Havajských ostrovoch.

Po tomto incidente USA vstúpilo do vojny. V roku 1942 vyhrali spojenci dôležitú bitku pri El Alameine a vytlačili Nemcov z Afriky. V januári 1943 prehrala nemecká armáda dlhotrvajúcu bitku o strategické mesto Stalingrad a misky váh sa začali nakláňať na stranu spojencov. Spojenecký protiúder vyvrcholil 6. júna 1944 vylodením britsko-amerických jednotiek v Normandii. 30. apríla 1945 spáchal A. Hitler samovraždu a 8. mája Nemecko bezpodmienečne kapitulovalo. Vojna v tichomorí, ale pretrvávala dlhšie. 6. a 9. augusta americká armáda zhodila atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki a Japonci kapitulovali 1. septembra 1945. Tým sa ukončila 2. sv. vojna.

Počas 2. svetovej vojny neprišli o život len vojaci, ale aj mnoho civilistov. Veľké straty na obyvateľstve pocítilo ZSSR a Nemecko, veľa Židov utieklo zo štátov osi a ich satelitov do USA a Kanady. Židia boli počas tohto obdobia prenasledovaní nacistami a veľa z nich umrelo v koncentračných táboroch napr. Osvienčim, Terezin alebo Treblinka. Nemecká armáda zhabala veľké množstvo historických diel a tieto diela nie sú doteraz nájdené. Agresor vojny nemohol byť nepotrestaný, tak 30. septembra 1946 začali Norimberské procesy. Pred medzinárodným vojenským tribunálom boli v procese s hlavnými vojnovými zločincami vyhlásené rozsudky: 12 trestov smrti, 7 doživotí a 3 oslobodenia. Nemecko muselo ešte platiť peňažne za svoje skutky.

Niektoré významné dátumy tohto obdobia

1940- bitka o Britániu
1941- Pearl Harbor, Barbarossa, Rommelove víťazstvá v Afrike
1942-El Alameine, Midway
1943- Stalingrad
1944- Normandia
8. máj 1945- kapitulácia Nemecka
 
1945-1946- Norimberský proces
1945- Ho Či Min poráža Francúzov v Indočíne
1945- založenie Arabskej ligy
1945- vznik OSN
1946- Taliansko sa stáva republikou
1947- štáty Beneluxu si otvárajú hranice- počiatok EU
1948-komunistické strany vyhrávajú voľby v ČSSR, Maďarsku, Rumunsku, Poľsku a Bulharsku

1948- rozdelenie Kórei na severnú a južnú časť
1948- vznik OEEC- Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu
1948-vynájdenie tranzistora
1948-1949-blokáda Berlína
1949- rozdelenie Nemecka na NSR a NDR
1949- Organizácia NATO

4. Moderný svet (1950-2000)

Tomuto obdobiu dominovala studená vojna medzi komunistickými štátmi a kapitalistickým Západom, v ktorej vedúcu úlohu zohrali USA a ZSSR. Tieto dve krajiny súťažili aj v dobývaní vesmíru. ZSSR prvý vyslal človeka do kozmu, ale astronaut z USA pristál prvý na Mesiaci. Zmeny v ZSSR viedli ku koncu studenej vojny, ale neistotu z vývoja v budúcnosti vyvolal nárast nacionalizmu a dezintegračné tendencie.

V západnej Európe Európska únia podnecovala hospodársky rast a prepracovala sa k politickému zjednoteniu. V Afrike sa mnohé národy stali nezávislými, ale čelili vážnym ekonomickým problémom, ako aj suchu a hladu. V juhovýchodnej Ázii sa rozvíjala technológia priemysel a japonský biznis sa stal najúspešnejším na svete. Čína zažila kultúrnu revolúciu a Indočínu zdevastovala celá séria vojen.

4.1. Studená vojna 1945-1989

ZSSR a USA bojovali v 2. sv. vojne ako spojenci proti Nemecku a Japonsku, ale v roku 1945 sa z týchto dvoch veľkých krajín, nazývaných superveľmocí stali rivali a nepriatelia. Toto rozdelenie sa stalo známym ako Studená vojna, čiže vojna vedená bez bojovania armád. USA a ZSSR bojovali vzájomnými hrozbami a neustálym ozbrojovaním. Sovietska armáda odrezala východný blok od zvyšku sveta tzv. Železná opona. Studená vojna veľa rokov dominovala svetovej politike, na jednej strane USA a NATO, na tej druhej ZSSR a štáty Varšavskej zmluvy.

V októbri 1962 bol svet blízko 3. sv. vojne. ZSSR umiestnilo svoje jadrové hlavice na Kubu, tento krok považovalo USA za priamu hrozbu a začalo s blokádou Kuby. Po intenzívnych rokovaniach sa N.Chruščov rozhodol demontovať hlavice z Kuby. USA vyhlásili, že nevtrhnú na Kubu. Kríza bola zažehnaná. Americký prezident R. Reagan a sovietsky vodca M.S. Gorbačov pomohli znížiť napätie Studenej vojny. Obaja sa dohodli na likvidácii jadrových striel stredného doletu. Gorbačov umožnil socialistickým krajinám Európy demokratické voľby. A v roku 1991 sa ZSSR rozpadlo na 15 republík.

Niektoré významné dátumy tohto obdobia

1950-1953- Kórejská vojna
1950-Čína napadla Tibet 1959-neúspešné povstanie Tibeťanov
1952-nepokoje na Kuba Batista proti Castrovi
1953-Edmenut Hillary dosiahol Mount Everest
1953-objavenie štruktúry DNA
1953-Nikita Chruščov sa stáva ústredným tajomníkom KS v ZSSR
1954-Ženevská konferencia
1954-Vietnam sa oslobodil od Francúzskej nadvlády
1954-1973-Vietnamská vojna
1955-Varšavská zmluva
1956-znárodnenie Suezského prieplavu
1957-formuje sa EHS z Európskeho spoločenstva uhlia a ocele
1957-Sputnik 1 je prvá družica vo vesmíre. Lajka prvý pes vo vesmíre.
1959- Castro vyhráva na Kube za pomoci Che Guevaru.

1960-začiatky dekolonizácie
1960-Bandaranaiková sa stáva prvou premiérkou na svete
1961-vzniká Amnesty International, organizácia na podporu ľudských práv
1961-Gagarin prvý človek vo vesmíre
1961- stavba Berlínskeho múru
1961-pokus USA o zvrhnutie Fidela Castra
1962-Kubánska kríza
1963-atentát na Kennedyho
1966-Mao prehlbuje vplyv komunizmu v Číne

4.2. Pražská jar 1967-1968

Pražská jar sa nazýva obdobie od konca roku 1967 do okupácie Československa v auguste 1968. V týchto mesiacoch došlo postupne k uvoľneniu politickej situácie v Československu, demokratizácii spoločnosti a k pokusu o opatrnú reformu socialistického politického systému.

20. august 1968

V Prahe začalo o 14 hodine zasadanie predsedníctva ÚV KSČ; počas zasadania prišla o 23.30 hodine prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami „socialistickej päťky“ (ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska). Za tejto dramatickej situácie došlo ku schváleniu rozkazu ministra obrany M. Dzúra, aby armáda nekládla odpor (rozkaz sa vzťahoval aj na Bezpečnosť /políciu/ a Ľudové milície) a bolo vydané Provolání ku celému československému ľudu, v ktorom sa uvádzalo, že vojská obsadzujú ČSSR proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia.

21. august 1968 

Vojenským vpádom bola obsadená väčšina dôležitých miest v ČSSR. Na mimoriadnu schôdzu sa zišla vláda a vyjadrila svoj protest vládam piatich štátov, ktoré sa zúčastnili na okupácii. O ČSSR sa začalo rokovať v Rade bezpečnosti OSN. V celej zemi rástol živelný ľudový odpor k okupácii. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si k 3. septembru 1968 vyžiadala 72 mŕtvych (z toho 19 na Slovensku), 266 ťažko a 436 ľahko ranených československých občanov.

Po zmarenom pokuse o vytvorenie prosovietskej tzv. robotnícko-roľníckej vlády, ktorý stroskotal okrem iného vďaka spontánnemu nenásilnému odporu obyvateľstva, boli proreformní politickí predstavitelia KSČ na čele s A. Dubčekom odvlečení do ZSSR. Okupáciou Československa v podstate skončil proces, ktorý sa začal nazývať Pražská jar. Nasledovalo obdobie, v ktorom sa postupne dostali k moci politici, ktorí začali tzv. normalizáciu. Akékoľvek pokusy zmeniť politický systém v republike boli na dlhú dobu 20 rokov potlačené. 

Niektoré významné dátumy tohto obdobia

1968-príchod vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR
1968-1969- nepokoje medzi katolíkmi a protestantmi v Severnom Írsku
1968-atentát na Martina Luthera Kinga
1969-Woodstock, vek hippies
1969-Neil Armstrong prvý človek na Mesiaci
 
1973-Írsko, Dánsko a Veľká Británia vstupujú do EHS
1973-dokončená opera v Sydney
1973-1974- aféra Watergate
1973- Pinochet sa stáva diktátorom v Chile
1975-smrť Franca, Juan Carlos sa vracia na španielsky trón
1976-umiera Mao Ce-Tung
1976-prvý let Concordu

4.3. Charta 77

V roku 1976 sa spojili názorovo nesúrodé skupiny občanov, ktorí nesúhlasili
s represívnym postupom mocenských orgánov proti undergroundovej skupine The Plastic People of the Universe. V decembri 1976 začali byť zhromažďované podpisy občanov rôzneho politického i profesijného zamerania pod prehlásenie Charty 77. Tí, ktorí v ňom poukazovali na to, že pakty podpísané v Helsinkách (Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), ktoré boli v októbri 1976 zverejnené v Zbierke zákonov, nie sú dodržiavané a reálne tak platia iba na papieri. Charta 77 si vytýčila za cieľ viesť konštruktívny dialóg s politickou a štátnou mocou.

Upozorňovala najmä na rôzne konkrétne prípady porušovania ľudských práv, viedla ich dokumentáciu a tiež navrhovala riešenia. Chartu 77 podpísali aj niektorí českoslovenkí umelci a od tej chvíle boli nepriatelia štátu. V roku 1992 bola činnosť Charty 77, ktorá sa stala v 70. - 80. rokoch centrom opozície v Československu, oficiálne ukončená.

1978-prvé dieťa zo skúmavky
1980-vypuknutie Iracko-Iránskej vojny
1980-smrť juhoslovanského diktátora Tita
1982-prvé CD
1982-prve objavenie vírusu AIDS
1984- atentát na I.Ghándiová
1985-summit Gorbačov s Reaganom
1985-Francuzi potopili loď Greenpeace
1985-pád viacerých totalitných režimov v Južnej Amerike
1986-výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle
1986-výbuch raketoplánu Challenger
1986-rasové nepokoje v Juhoafrickej republike
1987-dohoda o zničení rakiet stredného doletu s atómovými hlavicami
1989-násilne potlačenie povstania na Námestí nebeského pokoja v Pekingu.

4.4. Nové republiky

Po kolapse ZSSR krajiny východného bloku získali nezávislosť. V Československu sa v roku 1990 konali po prvý raz od roku 1946 slobodné voľby. A v roku 1993 sa Československo rozpadlo na samostatnú Českú a Slovenskú republiku.

Po smrti prezidenta Tita v roku 1980 sa Juhoslávia čoskoro rozdelila na Macedónsko, Chorvátsko, Slovinsko, Bosnu a Hercegovinu a Srbsko. Po tomto rozdelení národy a rôzne etnické skupiny bojovali vo vojnách, kde tisícky ľudí zahynuli. Mnohí prišli os voje domovy a stali sa utečencami.

1989-Nežná revolúcia v ČSSR
1989-zbúranie berlínskeho múru
1990-Nelson Mandela pustili z väzenia
1990-zjednotenie Nemecka
1990-rozpad ZSSR, Jeľcin sa stáva prezidentom Ruska
1991-vojna v Juhoslávii.
1990-1991-vojna v zálive
1993-vznik jednotného európskeho trhu
1993-rozpad ČSFR
1995-objavenie antihmoty
1995-Rakúsko, Švédsko a Fínsko vstupujú do Európskej únie
1995-zemetrasenie v Kobe v Japonsku

4.5. Terorizmus

Niektoré skupiny ľudí používajú terorizmus na získanie publicity a podpory pre svoje ciele. Sympatizanti ich často nazývajú bojovníci za slobodu. Teroristi vraždia, unášajú ľudí, odpaľujú bomby a unášajú lietadlá. Dôvody terorizmu sú vlastné politické predstavy alebo aj štáty pre národy, ktoré nemajú vlastnú krajinu.

Takéto organizácie sú napríklad ETA (Baskicko a jeho sloboda), IRA (Írska republikánska armáda), frakcia Červenej armády, ktorá pôsobila v 70.a 80. rokoch. Teraz najznámejšou teroristickou organizáciou je Al-Kaidá a 
na jej čele je Usáma-bin Ládin, ktorý je najhľadanejší človek na svete. Väčšina vlád vo svete odmieta teroristické požiadavky, lebo sa obávajú, že keby ustúpili, povzbudilo by to ďalších teroristov.
 
1995-teroristický útok na federálnu budovu v Oklahoma City
1995-teroristický útok na tokijské metro
1997-Hong-Kong sa po 99 rokoch vrátil do správy Číny.
1997-smrť princeznej Diany
1999-zavedenie Eura

5. Ľudia, ktorí poznačili 20. storočie 

5.1. ALBERT EINSTEIN

Nemecký fyzik, ktorý je držiteľom dvoch Nobelových cien za fyziku. Jeho teória relativity zmenila pohľad na vtedajší svet. Eisteinova originalita, ktorá bola istým druhom geniality a elegancie, s ktorou podával svoje dôkazy a ktorú jeho kolegovia prirovnávali k umeleckému dielu zbudila záujem na celom svete.

Jeho výroky: Iba život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to. Boh nehrá v kocky.

5.2. SIGMUND FREUD

Psychoanalytik, neurológ, psychiater. Formoval a ovplyvnil debaty v lekárskej, sociálnej, psychologickej, politickej a vedeckej oblasti tak, ako žiaden iný lekár. Bol uctievaný a zaznávaný a sotva by sa našla osobnosť, ktorá by bola predmetom ostrejších sporov ako bol a je práve on.

Jeho výroky: Ego nie je pánom vo vlastnom dome.

5.3. V.I. LENIN

Jeden z hlavných predstaviteľov Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v Rusko. Napísal viacero kníh o komunizme a imperializme. Hlásal myšlienky marxizmu-lenizmu. Neskôr stál na čele Ruska ako vodca boľševikov.

Jeho výroky: Učiť sa, učiť sa, učiť sa! Nevedomosť má bližšie k pravde ako predsudok.

5.4. ADOLF HITLER

V Nemecku zriadil absolútnu diktatúru. Agresívnou politikou voči okolitým krajinám vyvolal v Európe druhú svetovú vojnu. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vyvražďovania obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, osobitne v ZSSR. Za nepriateľov Nemecka považoval najmä Židov, Rómov, Slovanov (najmä  v súvislosti s boľševizmom), homosexuálov, zdravotne postihnutých, ale aj politických oponentov. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka na konci druhej svetovej vojny.

Jeho výroky: Židov musíme vyhubiť, pretože poťahujú drôtikmi, inak nám nič nepomôže!

5.5. J.V. STALIN

Po Leninovej smrti strhol postupne všetku moc na seba. Podriadil si orgány bezpečnosti a najmä tajnú políciu, pomocou ktorej likvidoval skutočnú aj domnelú opozíciu, násilne budovaná autorita prerástla do kultu osobnosti. Stalinovej podozrievavosti padli za obeť tisíce straníckych a vojenských činiteľov (tresty smrti, pracovné tábory).

Od mája 1941 predseda Rady ľudových komisárov ZSSR, počas 2. svetovej vojny na čele Štátneho výboru obrany a vrchný veliteľ. Ako hlava sovietskej vlády účastník zasadaní najvyšších predstaviteľov protihitlerovskej koalície. Po víťazstve vo vojne upevnil autoritu ZSSR v medzinárodnej politike a z krajín oslobodených Červenou armádou vybudoval sovietsky blok. Ku koncu jeho vlády sa ZSSR zásluhou nukleárnych zbraní a raketovej techniky stal superveľmocou.

Jeho výroky: ... nie iba dobehnúť, ale aj predbehnúť ...Keď opozícia zloží zbrane, dobre. Ak nie, odzbrojíme ich sami. Smrť jedného muža je tragédia. Smrť milióna mužov je štatistika.

5.6. F.D.ROOSVELT

Bol zvolený trikrát na štvorročné obdobie — stal sa tak jediným prezidentom USA, ktorý bol vo funkcii viac ako dve volebné obdobia. Na čele Spojených štátov amerických stál počas Veľkej hospodárskej krízy a Druhej svetovej vojny. Zomrel počas výkonu funkcie.

5.7. WINSTON CHURCHILL

Bol britský politik, premiér Spojeného kráľovstva v rokoch 1940-1945. Tiež spisovateľ (Nobelova cena za literatúru 1953), historik, žurnalista, vojak a zákonodarca. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších štátnikov 20. storočia. Bol jeden zo spoluautorov Dňa D. Jeho knihy vychádzajú pod menom Winston S. Churchill alebo Winston Spencer Churchill, pretože pod menom Winston Churchill publikoval už iný autor.

Jeho výroky: Ich najväčším nešťastím bolo, že sa narodil; druhým - že zomrel.
O V. I. Leninovi Z alkoholu som si zobral viac, ako si alkohol zobral zo mňa.

5.8. MAO CE-TUNG

Bol od roku 1935 predsedom Komunistickej strany Číny. Zvíťazil v občianskej vojne s nacionalistami a od roku 1949 bol až do svojej smrti najvyšším predstaviteľom Čínskej ľudovej republiky. Mal oficiálnu prezývku Veľký kormidelník Je považovaný za jedného z najhorších diktátorov v dejinách, nakoľko jeho vláda si vyžiadala obrovský počet obetí.

5.9. THE BEATLES

Bola najvplyvnejšia a najúspešnejšia hudobná skupina rockovej éry. Predaj albumov. The Beatles presiahol 1,3 miliardy nahrávok (údaj z roku 2004), čo je viac, ako dosiahol ktorýkoľvek iný umelec v dejinách. Len málo umelcov v rôznych obdobiach dosiahlo úspech, kritické ocenenia a široký kultúrny vplyv ako The Beatles.

Liverpoolska skupina The Beatles vo svojej najväčšej sláve pozostávala zo štyroch členov: John Lennon, Paul McCartney, George Harrison a Ringo Star. Skupina sa oficiálne rozpadla v apríli v roku 1970 a po násilnej smrti Johna Lennona v roku 1980 vyprchali všetky nádeje na neskoršie znovuzjednotenie. Napriek tomu k opätovnému virtuálnemu zjednoteniu došlo v roku 1995, keď zvyšní členovia skupiny dotvorili dve staršie Lennonove nahrávky, Free As A Bird a Real Love.

6. Záver

Dvadsiate storočie sa skončilo technickou revolúciou, ale náš svet ešte vždy ohrozujú vojny, chudoba a porušovanie ľudských práv. V tomto storočí sa zmenilo na svete viac než v ktoromkoľvek predchádzajúcom storočí. Väčšina predmetov v domácnosti, ktoré teraz používame každý deň a považujeme za samozrejmé pred 100 rokmi neexistovali. Automobil, telefón, rádio boli iba v začiatkoch.

O televízore, kreditnej karte, počítači a prúdovom lietadle sa nikomu ani nesnívalo. Koncom 20. storočia schopnosť komunikovať s ľuďmi na celom svete vďaka internetu a moderným družicovým telekomunikáciám spôsobila explóziu výmeny informácii. Totalitným štátom to sťažilo udržiavanie obyvateľstva v izolácii a nevedomosti o svetovom dianí.

Medzinárodná spolupráca bude dôležitým činiteľom v udržaní stability sveta. A ešte sme zabudli spomenúť 2 významné dátumy 15. september 1990 a 9. január 1991, lebo bez týchto dvoch dní by nikdy neuzrela svetlo sveta táto prezentácia.