Mierové Operácie vykonané v Mogadišo 1991 - 1993

Mierové Operácie vykonané v Mogadišo 1991 - 1993

1.0 Úvod

V roku 1991 sa občianska vojna vystupňovala natoľko, že vláda Somálska upadala do nenávratna. Civilné obyvateľstvo trpelo hladomorom, ktorý spôsobili neúprosné suchá v predchádzajúcich rokoch. Humanitárna pomoc sa civilnému obyvateľstvu nedostávala do rúk, lebo konvoje, ktoré ju mali doviezť na určené miesto boli prepadávané a ich posádka pozabíjaná miličními oddielmi. Tieto činy podnietili Američanov konať.
 
Túto tému sme si vybrali preto, aby sme mohli poukázať, že to nebola až taká úspešná misia ako ju opisovali Američania. Cieľom našej práce je priblížiť situáciu v Somálsku v rokoch 1991 až 1993 a operáciu IRENE, pri ktorej bolo zabitých 19 a zranených 50 Američanov. A zároveň by sme chceli poukázať na chyby, ktorých sa dopustili počas tejto operácie, ako nedostatočné vybavenie, žiadna letecká podpora atď.

2.0 Všeobecná charakteristika

Táto vojnová operácia už bola aj sfilmovaná. Film sa volal Čierny jastrab zostrelený (Black Hawk down). Tento film bol vernou kópiou skutočnej operácie, no nevystihoval ju vo všetkých udalostiach. Napríklad nezobrazuje čo sa stalo s telami odstreľovačov po tom čo ich zabili. O tejto operácii bolo napísaných i niekoľko kníh. Asi najdôveryhodnejšou bola kniha od Marka Bowdena s rovnakým názvom ako sa volá film.

2.1 Problémy počas misie 

2.1.1  Honba za úspechom

„Horlivý generál, neschopný ovládať svoj hnev, pošle všetkých svojich mužov do útoku s takým výsledkom, že tretinu z nich rozmliaždia ako švábov pričom napadnuté mesto ostane nedotknuté!“  Sun Tzu
Tento citát poukazuje na to, že veliteľ by sa nemal snažiť dosiahnuť svoj osobný cieľ takým štýlom, že pri tom obetuje svojich mužov.

2.1.2  „Neoblomná vernosť svojej zbrani“

„Nie je dobré mať obľúbenú zbraň. Byť ovplyvnený jednou zbraňou je rovnaká chyba ako ju nepoznať... pre vodcov je zlé mať obľúbené veci.  Miyamoto Musashi
 
I tento citát poukazuje na ďalšiu chybu v poradí, ktorú Američania vykonali počas operácie IRENE. Ani jeden z vojakov i dvoch odstreľovačov, ktorí bránili vrak Super 64 po vyčerpaní munície si nezobral zbraň typu AK-47 s muníciou od zabitého nepriateľa.

2.1.3  Takmer žiadna letecká podpora 

Vo vzduchu sa počas celej misie mali vznášať nad mestom iba štyri helikoptéry typu MH-60 a štyri helikoptéry typu AH-J6. No už len počas prvých hodín operácie boli zostrelené dve helikoptéry typu MH-60 a jedna helikoptéra typu MH-60 bola prinútená po zásahu raketou RPG núdzovo pristáť. Takže krytie jednotiek ostalo na štyroch helikoptérach typu AH-J6, ktoré môžu niesť iba malé zásoby streliva.

2.1.4  Nedostatok vybavenia

Každý vojak mal so sebou päť zásobníkov munície do primárnej zbrane a tri zásobníky munície do pištole, čo by bol dostatok, keby bola misia splnená v predbežnom pláne a nemuseli by sa brániť celú noc. Ďalej bol problémom nedostatok zdravotníckych pomôcok.

2.1.5  Zlá koordinácia, nepodporenie zo strany politického vedenia, hlúposť vojakov 

Koordinácia medzi velením TFR, QRF a OSN bola na zlej úrovni. Rozhodnutia vojenského velenia boli limitované efektivitou TFR ako napríklad nepoužitie podpornej paľby, ktorá bola pripravená. Ďalšou osudnou chybou vojakov bolo myslieť si, že operácia prebehne bez problémov a bez jediného výstrelu a preto si niektorí vojaci vybrali oceľové pláty z nepriestrelnej vesty. Niektorí si nezobrali časť výbavy ako napríklad nočné videnie, čo by poskytlo veľkú výhodu počas nočného boja, zábleskové granáty, ktorými by označili pozície nepriateľa pilotom AH-6J.

2.2 Chronológia operácia IRENA

13:00 - agenti ISA oznamujú, že niekoľkí kľúčový poručíci SNA plánujú stretnutie v budove
blízko hotela Olympic
15:35 – začiatok akcie. TF RANGER odštartovala z letiska
15:42 – jednotky 75th RR zaistili okolie cieľovej budovy, v tej chvíli začali príslušníci DF
prehľadávať budovu
16:00 – DF zaistila celkovo 24 zajatcov a začala ich nakladať do pripravených nákladných áut
16:10 – vrtuľník MH-60 Blackhawk (Super 61) dostal zásah RPG a zrútil sa o niekoľko
blokov ďalej
16:15 – podplukovník David nariadil návrat na letisko
16:20 – vrtuľník MH-60 Blackhawk (Super 64) bol zasiahnutí RPG a zrútil sa míľu južne od
pozície Super 61
17:24 – podplukovník David prichádza na letisko
17:47 – podplukovník David zahajuje záchrannú akciu
17:54 – záchranná jednotka sa dostáva do silnej paľby
18:21 – podplukovník David nariaďuje stiahnutie sa späť na letisko
18:30 – vrtuľník Super 62 (MH-60) vysadzuje na vlastnú žiadosť dvoch členov DF MSG
Garyho Gordona a SFC Randalla Shugharta sto metrov od zostreleného Super 64. Aj napriek ich odhodlaniu je zóna dobitá milíciami a obaja členovia DF sú zabití. Vo filme neukážu ako ich mŕtve telá stiahnu z kože, ani ako ich vláčia ako trofeje ulicami mesta. Pilot Super 64 Michael Durant je zajatý a po 11 dňoch prepustený. MSG Gary Gordon a SFC Randall Shughard sú neskôr in memoriam vyznamenaní Medal of Honor.
19:10 – podplukovník David sa opätovne vracia na letisko
22:45 – obrnený konvoj zložený z príslušníkov USA, Pakistanu a Malajzie prichádza na
  letisko
23:24 – začiatok druhej záchrannej akcie
01:55 – časť konvoja dorazí na perimeter TF Ranger
02:00 – časť konvoja dorazí k zostrelenému Super 64
05:30 – celý konvoj sa vrátil na štadión „pakistanskú základňu“

3.0 Prioritné úlohy TFR

Roku 1991 somálska vláda kolabovala pod nátlakom občianskej vojny. Keďže väčšina ľudí pozdvihla do rúk zbrane a rozhodla sa aktívne zapojiť do občianskej vojny, poľnohospodárstvo a obchod v krajine upadali a moc nad krajinou začali preberať miestny klanoví náčelníci milície. Počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov dlhotrvajúce suchá v krajine viedli ku hladomoru a smrť si vybrala krutú daň v podobe nevinných miestnych ľudí už aj tak trpiacich občianskou vojnou.

Táto situácia vyvolala vo svete vlnu spolupatričnosti a dobrovoľnícke organizácie sa vydali do krajiny snažiac sa pomôcť miestnym aspoň liekmi a stravou. No tento čin bol len zúfalým pokusom, ktorý ešte viac pobúril naďalej sa vzmáhajúcich vodcov ozbrojených frakcií. Väčšina dobrovoľníkov bola zajatá a nimi popravená a zásoby pre obyvateľstvo sa dostali do rúk odboja. Počas následných pokusov o dohodu medzi dobrovoľníkmi a milíciou dospela situácia do bodu, keď miliční vodcovia žiadali od organizácii isté „mýto“ za prechod územiami nimi ovládanými, ale ich bezohľadnosť často siahala do tých hraníc, že vopred dohodnuté konvoje s pomocou pre občanov sa dostavali do rúk milície.

Milície sa k týmto činnom nepriznávali. Tieto barbarské činy milícii v Mogadišo podnietili Bezpečnostnú Radu Spojených Národov vyhlásiť uznesenie 751. Bolo vyhlásené v Apríli 1992 a umožňovalo prvú humanitárnu operáciu (UNOSOM1), ktorej cieľom bolo zabezpečiť humanitárnu pomoc a uľahčiť nastolenie konca vojnového stavu. Snaženie UNOSOM1 bolo márne, a tak sa americký prezident Bush rozhodol pre leteckú pomoc pre UNOSOM1, ktorá bola nazvaná operácia PROVIDE RELIEF. Napriek tejto pomoci sa bezpečnostná situácia v Somálsku a najmä v meste Mogadišo rapídne zhoršovala. Potom ako sa situácia zhoršovala celý svet a USA sa znepokojovali a americký prezident Bush povolil operáciu RESTORE HOPE (Návrat nádeje) v Decembri 1992. Úlohou spojeneckých vojsk bolo nastoliť poriadok natoľko, aby tu mohli operovať mierové vojská (OSN).

3.1 Ciele operácie RESTORE HOPE

a) zabezpečiť humanitárnu pomoc v Somálsku
b) nastoliť poriadok v južnom Somálsku
Počas šiestich mesiacov operácia PROVIDE RELIEF dosahovala úspechy. Podarilo sa jej stabilizovať bezpečnostnú situáciu a zmierniť následky dlhotrvajúceho hladomoru v Somálsku. V dôsledku úspechov operácie PROVIDE RELIEF, bolo v pláne odložiť operáciu RESTORE HOPE a v marci 1993 boli do Somálska vyslané mierotvorné vojska v operácii nazvanej UNOSOM2 . UNOSOM2 bola prvá mierová operácia pod vedením OSN a jej velením bol poverení turecký generálporučík Cevik Bir spolu s americkým námorným admirálom Jonathan Howeom, ktorý mal špeciálnu funkciu generálneho sekretára OSN.

3.1 Ciele operácie UNOSOM2 

a) odzbrojiť somálske klany
b) rehabilitovať politické inštitúcie
c) zabezpečiť bezpečné prostredie v krajine
Američania boli taktiež požiadaný aby vytvorili jednotku rýchleho nasadenia ktorá mala prevziať taktickú kontrolu pod velením generál majora T.M.Montgomeryho , ktorý velil americkým jednotkám v Somálsku (UNFORSOM). Ich úlohou bolo viesť vojenské operácie, upevniť bezpečné prostredie pre humanitárnu pomoc a ekonomickú asistenciu a zabezpečiť politické zmierene v Somálsku. Mierotvorné jednotky sa stretávali s odporom zo strany milícii a na čele toho všetkého stál Mohamed Farah Aidid. Bol veliteľom somálskej národnej aliancie a disponoval najväčším počtom zbraní z miličných vodcov v Mogadišo.

SNA mala tisícky bojovníkov, ktorí mali nespočetný počet útočných pušiek AK-47,AKS, proti lietadlových zbraní RPG, mínometov a i pár tankov. Bojovníci SNA boli organizovaní na rozdiel od zvyšných milícií. Po rozhodnutí spustiť operáciu UNOSOM2, Aidid vystúpil s proti americkými vysielaniami cez pirátske rádiové vysielania. Rozpútal demonštrácie a inicioval konfrontácie s mierovými vojskami OSN. Ako reakciu na tieto prejavy nariadil generál Bir svojím jednotkám skonfiškovať zbrane SNA a zničiť Aididovo pirátske rádio. Toto rádio bolo označené ako najväčší zdroj agitácie proti OSN, a bolo primárnym cieľom mierových jednotiek OSN. Úloha zničiť rádio pripadla na pakistanskú ľahko obrnenú brigádu. SNA dostala varovanie a následne na to pripravila pascu pre ľahko obrnenú pakistanskú brigádu. 24 ich bolo zabitých a 50 ranených. Deň po masakry generálny sekretár B.Ghali a bezpečnostný konzul OSN so schválením a podporou prezidenta Clintona vyhlásili rezolúciu 837, povoľujúcu zákrok proti zodpovedným osobám.

Čiže ich zadržať, súdiť, a spravodlivo potrestať. OSN a Američania upriamili svoju pozornosť na Aidida a jeho miličný klan SNA. A jeho potrestaním chceli dať výstrahu veliteľom zvyšných miličných klanov. Tajní lov na Aidida sa začal, Howe a Montgomery požiadali o väčšiu palebnú silu od AC-130 H, a dostali ju za niekoľko dní. Akcia sa hneď začala , spojencom sa podarilo eliminovať Aididové rádio a veliteľstvo a jeho dom. Zhabali množstvo majetku patriacemu SNA napr. zbrane, techniku a niektoré oblasti. Počas úspešných akcií, ktoré trvali dva týždne sa podarilo zadržať veľký počet kľúčových osôb. No Aidida sa nepodarilo zadržať lebo sa skrýval v podzemí s veľkou časťou SNA. Zajatie Aidida sa stalo pre admirála Howe otázkou cti. Napriek Montgomeryho námietkam Howe vyhlásil, že odmení človeka ktorý nájde Aidida. Aidid následne na to znervóznel a spustil mínometný útok na americký heliport QRF.

3.3 TFR

Po týchto útokoch Howe a Bir požiadali o špeciálnu pomoc od US, DELTA FORCE. Mysleli si, že s pomocou DELTY, ktorá by bola podporovaná QRF sa im podarí zadržať Aidida. Tieto jednotky sa sformovali do TFR, ktorým velil generál major W.F.Garrison. Bojové jadro pozostávalo z komanda DELTA a 75. regimentu RANGEROV. Vzdušná podpora bola v podobe helikoptér MH-60 (BlackHawk) a AH-6J (littlebird). Nakoniec mala skupina ľudí zo siete CIA vyvíjala snahy nájsť Aidida a naviesť TFR na jeho stopu. Po zorientovaní sa v situácii sa jednotky TFR dali hneď do práce, ale ľudia z tímu CIA stratili stopu na Aidida a tak TFR mohla iba hádať miesto jeho pobytu. Po sériách akcií založených na nekompletných údajoch niekoľko kľúčových členov z SNA bolo zajatých, ale napriek tomu TFR vyšli na prázdno v love na Aidida.

Ako útoky pokračovali Aidid vrátil úder a dal vedieť UNOSOM2, že je stále na žive a, že bude vzdorovať. Milícia SNA nemohla priamo zaútočiť na TFR, tak si vybrala za cieľ jednotky QRF a OSN, ktoré boli pre ňu ľahším terčom. Aidid robil prieskumy a na ich základe podnikal útoky na najslabšie miesta jednotiek OSN, na čo neskôr QRF reagovala. Po sériách mínometných útokov na letisko a zostrelení helikoptéry MH-60 raketou RPG, sa situácia generálovi Montgomerynu vymkla z rúk a žiadal o podporu. Táto požiadavka bola odovzdaná ministrovi L.Aspin, ktorý túto žiadosť zamietol zo strachu z vystupňovania sa konfliktu ku krajnosti. Napriek tomu Howe ostal neoblomný v jeho cieli zajať Aidida.

3.4 Prečo zanikla TFR 

Skoro popoludní 3.10.1993 somálsky agent pracujúci pre CIA zistil, že kľúčový členovia SNA plánujú stretnutie v budove blízko hotelu Olympic vo štvrti Bakara market v Mogadišo okolo 15.00. S touto obmedzenou informáciou sa TFR pripravovala na akciu so 14 helikoptérami. Taktické vybavenie bolo použite také isté ako pri predchádzajúcich akciách, tímy RANGEROV použili laná na rýchle zlaňovanie “fast-rope“ z helikoptér MH-60 a mali obkľúčiť cieľovú zónu.

Následne na to niekoľko AH-6J malo vysadiť na ulici pri cieľovej budove tím Delta, ktorý mal vstúpiť do budovy a zadržať páchateľov. Nasledujúc taktiku „zadržať a rýchlo odviezť“ motorizovaný konvoj, ktorý by mal vyčkávať za hotelom Olympic by prišiel k cieľovej budove v rovnakom čase ako helikoptéry a mal by odviezť zadržaných Somálcov, jednotky RANGER a DELTA. Počas operácie by sa mohlo vyskytnúť niekoľko malých problémov, no ale ani jeden z nich nenasvedčoval, že by mala operácia skončiť neúspechom.

3.5 Priebeh operácie IRENA 

Približne o 15.40 TFR zaútočila na cieľ. Ako prvé dorazili jednotky RANGER na helikoptérach MH-60 a rýchlo zlanili v oblasti cieľovej budovy a zaistili jej okolie tzv. „black sea area“. Následne na to prileteli na AH-6J jednotky DELTA a vstúpili do cieľovej budovy. Tú prehľadali a zadržali podozrivých. Čoskoro malé skupiny odporcov začali prichádzať k budove zraňujúc niekoľko členov bezpečnostného tímu. Bolo zrejmé, že SNA zareagovala oveľa skôr ako pri predchádzajúcich útokoch. V tom momente sa pozemný konvoj tvorený z nákladných automobilov a humerov dal do pohybu, aby prevzal zadržaných a odviezol členov RANGER a DELTA. Po dorazení k cieľovej oblasti, začali okamžite nakladať zadržaných, no všetko sa začalo meniť. Sila nepriateľskej paľby začala narastať, ale teraz už začali miličné oddiely používať RPG. Niekoľko z nich bolo vypálených na konvoj a zničili humer. O päť minút neskôr ďalší výstrel RPG zasiahol MH-60 (Super 61) a následne sa zrútil 275 metrov východne od cieľovej budovy. Po zrútení vrtuľníka veliteľstvo nariadilo prvú záchranu akciu, ktorej úlohou bolo zachrániť posádku Super 61. Záchranná akcia začala vyzdvihnutím dvoch živích členov posádky za pomoci helikoptéry AH-6J, ktorá sa vznášala nad nimi. Následne sa z ďalšej MH-60 zlanila skupina RANGEROV a členov SOF nad vrakom Super 61. Tesne pred tým ako sa členovia SOF dotkli zemi trafilo RPG helikoptéru, z ktorej zlaňovali. Jednotky SOF stihli zlaniť a zabezpečiť okolie Super 61. Zo všetkých strán na nich útočila SNA pozostávajúca z ozbrojených mužov, žien a detí. Motorizovaný konvoj sa pokúsil dostať k vraku Super 61, no nedostali sa k nemu, lebo dym z horiacich pneumatík znemožňoval navigátorovi ich tam naviesť.

Kvôli tomu Garrison nariadil McKnightovi, aby ustúpil a dostal všetkých väzňov späť do základne TRF na letisku v myšlienke, že zachráni misiu. Keď sa vozidlá pohli, druhá MH-60 (Super 64) bola zasiahnutá RPG, pokiaľ sa vznášala nad vrakom Super 61. Následne padla dve míle od miesta zásahu RPG asi o 17.00. Generál Garrison vo veliteľstve TFR začal zháňať všetkých členov QRF na záchranu misiu. Členovia tejto záchrannej misie boli ľahká pechota, ktorá bola pod velením podplukovníka B.David a členov TFR, ktorí boli na letisku. B.David dostal správu, ktorá stručne zhodnocovala situáciu od Garrisona, a viedol pechotnú divíziu v 22 ľahko ozbrojených vozidlách do ulíc Mogadišo približne o 17.45. Po niekoľkých minútach sa konvoj stretol s tvrdým odporom v podobe milície s RPG. Poškodili niekoľko vozidiel a donútili konvoj zastaviť. Pod ťažkou paľbou jednotky vystúpili z vozidiel a opätovali paľbu. Vystrelili približne 60 000 rán, snažiac sa znížiť početnú výhodu SNA. Keď B. David oznámil, že postup je blokovaný Garrison im prikázal sa stiahnuť naspäť na letisko. Davidovemu tímu trvalo skoro hodinu, kým prelomil odpor a vrátil sa na pristávaciu plochu. Keď konvoj prelomil odpor, pokus o vzdušnú záchranu posádky Super 64 sa začal. MH-60 (Super 62), na ktorého palube sa nachádzali dvaja odstrelovači tímu DELTA pristál 90 metrov od vraku Super 64. Hneď na to preletelo RPG cez ložnú plochu helikoptéry Super 62 a donútilo ju to núdzovo pristáť neďaleko pristávacej plochy. Bez žiadnej vzdušnej podpory a rýchlo míňajúcej sa munície čoskoro členovia DF podľahli pod neustálou paľbou SNA. Keď sa zotmelo 90 členov TFR muselo prečkať noc. Podľa hlásení na veliteľstvo TFR dochádzala jednotkám TFR munícia , voda a zdravotné pomôcky. Garrison a Montgomery vedeli, že situácia je beznádejná a hľadali podporu v spojencoch z OSN. Pakistanci a Malajzijci boli jediné jednotky OSN, ktoré mohli okamžite doniesť zásoby munície a iného potrebného vybavenia do boja. A odpovedali ochotne. Teraz pod tlakom neúprosného času a bezohľadného nepriateľa sa tento niekoľko jazyčný súbor pokúsil o jednu z najťažších úloh z vojenskej knihy, nočný útok cez mesto vedúci k zachráneniu členov TFR.

Po výmennej spolupráci medzi jednotkami OSN a US sa podarilo prelomiť jazykovú bariéru a vyše 70 vozidiel prišlo do štvrte Bakara market v Mogadišo približne o 23.30. Konvoj pozostával zo štyroch pakistanských tankov, 24 malajských APC, dvoch ľahkých pechotných skupín a okolo 50 členov TFR. Konvoj mal za úlohu prevziať ulicu po ulici, budovu po budove počas neustálej paľby proti malým jednotkám SNA. Zabralo to dve a pol hodiny bojov, kým sa dostali ku hranici jednotky TFR, ale v tme a zmätku záchrana skupina nemohla presne určiť miesto kde sa nachádzali jednotky TFR. Prvá časť išla ku vraku Super 61. Približne 500 metrov od miesta dopadu Super 61 sa americké jednotky dostali pod nepriateľskú paľbu, odtadiaľ sa prestielali k vraku Super 61 po jeho preskúmaní a vytiahnutí mŕtvych tiel zničili vrak za pomoci plastickej trhaviny. O 01.55 potom čo uvideli záblesky z infračervených svetiel sa spojili so TFR. Druhá časť postupovala k Super 64 prišli tam okolo 02.00 no našli tam iba krvavé stopy, prázdne zásobníky. Posádka Super 64 a dvaja odstreľovači DELTY neboli nájdení. Do cieľovej zóny čo bol pakistanský štadión sa dostala prvá i druhá záchrana skupina naraz. Podľa najpresnejších vojenských interpretácii 3.10. útok TFR bol úspešný, ale cena zaň bola privysoká.19 Američanov bolo mŕtvych alebo nezvestných z toho bolo 17 z TFR, 84 bolo ranených z toho 60 bolo z TFR. Jeden Malajzijčan zomrel, 7 bolo ranených spolu s dvoma Pakistancami. Materiálne straty zahŕňali dve zničené helikoptéry a štyri vážne poškodené spolu s niekoľkými vozidlami taktiež zničenými alebo poškodenými.

3.5.1  Zoznam zabitých alebo nezvestných Američanov s hodnosťami

CW4 Raymond Frank CW4 Clifton Wolcott CW3 Donovan Briley  SSG William Cleveland,
SSG Thomas Field  MSG Gary Gordon MSG Timothy Martin  SFC Earl Fillmore
SFC Matthew Rierson SFC Randy Shughart SSG Daniel Busch  SGT James Joyce
SGT Dominick Pilla  SGT Lorenzo Ruiz  CPL James Cavaco CPL James Smith
SGT Cornell Houston  PFC James Martin  SPC Richard Kowalewski

3.5.2  Odstreľovači DF

Tu sú dvaja členovia DELTY, ktorý svojou odvahou zachránili život pilota

4.0 Mohlo to byť aj inak 

Muselo padnúť toľko amerických vojakov? Podľa nás nie je, keby neurobili tie chyby, ktoré sme už spomenuli na začiatku. Keby mali na puškách typu M16 a M4 namontované granátomety typu M 203 mohli používať výbušné, dymové, oslepujúce granáty na veľkú vzdialenosť. A isto by mal na nepriateľovu morálku väčší dopad keby jeho spolubojovníka zabil vystrelený granát ráže 40 mm ako náboj ráže 5,56 mm. Mohli mať oveľa väčšie krytie, keby US helikoptéry ovládali vzdušný priestor nad mestom.

A keby využili podpornú paľbu, ktorá bola prichystaná od začiatku misie. Ale toto nebolo prvýkrát keď Američania pochybili. Stačilo by spomenúť vojnu vo Vietname, kde sa podľa neskorších prieskumov zistilo, že na zabitie jedného člena Vietkongu bolo vystrieľaných okolo 10 000 nábojov. A do tejto misie si bral vojak so sebou dohromady okolo 200 nábojov. Bolo by im to stačilo keby akcia prebehla hladko, no vždy treba počítať s tým najhorším. A oni s tým nepočítali.

5.0 Záver

Dúfam, že sa nám podarilo aspoň trochu Vám priblížiť mierové operácie, ktoré boli vykonané v Mogadišo v rokoch 1991 až 1993 a celkovú situáciu, ktorá tam bola v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. A taktiež dúfam, že sme splnili všetky ciele, ktoré sme si stanovili na začiatku tejto práce.

Na tomto projekte sme pracovali niečo cez tri dni. Počas týchto troch dní sme získali mnoho nových poznatkov o mierových misiách v Mogadišo. No i naďalej zostáva náš názor taký, že nemuselo zomrieť toľko vojakov keby velitelia nepochybili v toľkých bodoch operácie.