Vylodenie v Normandii

Vylodenie v Normandii
 
1.  Úvod
O 2. svetovej vojne sa už napísalo veľa. No nie každý vie, akú dôležitú úlohu v nej zohrávala Operácia Overlord známa aj ako Vylodenie v Normandii. Cieľom našej práce je vám túto udalosť bližšie predstaviť. V krátkosti prezentujeme túto mimoriadne náročnú vojenskú akciu, ktorá predznamenala pád nacizmu v Európe. Opíšeme vám udalosti, ktoré jej predchádzali, samotnú akciu a jej dôsledky na európsky front. Nezabudneme ani na spojenecké úskoky a zaujímavosti týkajúce sa tohto dôležitého zvratu v dejinách 2. svetovej vojny. Rovnako predstavíme miesta na ktorých sa odohrávali kruté boje o každý meter okupovaného územia Francúzska. Načrtneme aj pôsobenie obyčajných vojakov v tejto masívnej operácii, pretože bitku nevyhrávajú generáli, ale vojaci.

2.   Vylodenie v Normandii
2.1.  Spojenecké plány a prípravy
Príbeh operácie Overlord, ktorá sa uskutočnila 6. júna 1944 v Normandii sa v podstate začal už v noci 4. júna 1940 keď torpédoborec Kráľovského námorníctva odvážal z obkľúčeného prístavu v Dunkerque posledných príslušníkov Britského expedičného zboru. Celkovo bolo z tejto oblasti evakuovaných približne 340 tisíc vojakov. Vďaka tejto úspešnej evakuácii sa o ďalšie štyri roky neskôr mohli títo vojaci vrátiť a znovu vybojovať stratené územie späť z rúk Hitlera.

Prvé vylodenie sa uskutočnilo už v roku 1942, konkrétne 19. augusta a to na Nemcami obsadený francúzsky prístav Dieppe. Oficiálnym cieľom tejto operácie bolo preveriť silu obrany pobrežia a súčasne spojeneckú taktiku volenú pre uskutočnenie veľkej výsadkovej operácie. Spojenci však stratili moment prekvapenia keď pri mieste vylodenia narazili na nemecké bojové lode. Akcia skončila fiaskom a spojenci tu utrpeli veľké straty na životoch a bojovej technike.

Britskí náčelníci štábu a minister obrany Churchill sľúbili vynaložiť zo svojej strany maximálne úsilie na prípravu operácie OVERLORD, predtým pomenovaná ROUNDUP. V januári 1943 sa Spojenci dohodli na vytvorení spoločného vrchného velenia pre operáciu Overlord. Organizácia bola známa pod skratkou COSSAC (Combined Supreme Staff Allied Commander). Na jej čelo bol postavený britský generálporučík Frederick E. Morgan. Bolo nevyhnutné rozšíriť armádu a uskutočniť inváziu v čo najkratšom čase.

Stanovenie dátumu invázie záviselo od troch faktorov:
 1. čas, za ktorý bude vycvičených a vyzbrojených dostatok vojakov,
 2. čas na zabezpečenie potrebnej flotily k preprave vojakov a ich ďalšej podpore,
 3. termín, kedy budú splnené nevyhnutné vojenské podmienky k útoku. Podľa týchto podmienok invázia nemohla prebehnúť, kým nebola porazená flotila Osi a spojenci nezískali prevahu vo vzduchu s čím bolo spojené aj oslabenie nemeckej ekonomiky a priemyslu spojeneckým bombardovaním. Na základe týchto podmienok bolo inváziu možné zahájiť najskôr 1.6.1943. Nakoniec sa tento termín o rok posunul.

Pre úspech operácie Overlord bolo dôležité, aby Nemci, ktorí vedeli o príprave invázie boli vedení k nesprávnym odhadom. Strategický plán mal krycí názov Bodyguard. Spojenci sa snažili presvedčiť nepriateľa o tom, že celá ofenzíva v roku 1944 začne inváziou v južnom Nórsku a neskôr, okolo tretieho týždňa v júli, bude pokračovať útokom v Calaiskej úžine. Preto boli v juhovýchodných anglických prístavoch rozostavané makety vyloďovacích člnov. Rádiový ruch, cvičenie vojska a ďaľšie veci vyvolávali u nepriateľa dojem, to tak naozaj bude. Aby sa nevbudilo podozrenie, že Normandia je miestom pre vylodenie, museli dve tretiny bombardovacích cieľov ležať mimo územia Normandie, prevažne v oblasti Calais.

2.2.  Posledné dni pred vylodením
Keď bol plán na základe vedomostí o nepriateľovi zostavený, bolo dôležité čo najlepšie určiť deň začatia invázie, deň D. Začatie operácie vo veľkej miere záviselo od počasia a iných prírodných faktorov: bolo potrebné aby bol odliv, a to počas celého dňa. Ďalej musel svietiť mesiac, a ten musel vyjsť neskoro. Aby bolo vidieť na nepriateľov musí byť dobrá viditeľnosť. Mal by vanúť len mierny vietor a to smerom do vnútrozemia. A nakoniec spojenci potrebovali ešte najmenej 3 pokojné dni, na rýchly prísun vojakov a materiálu. Do úvahy pripadal 5., 6., alebo 7. jún. Ďalšie čakanie na vhodné podmienky by znamenalo zníženie šancí na úspešnú inváziu. Všetky prípravy sa konali v prísnej tajnosti, vojaci v Anglicku sa pripravovali na vylodenie na francúzskom pobreží. Na psychiku vojakov zle pôsobila skutočnosť, že nevedeli kedy sa invázia začne. Neostávalo im nič iné, ako iba čakať. Invázia naplánovaná na 5. jún sa kvôli nepriaznivému počasiu odložila. Po porade s meteorológmi a podriadenými spravil generál Eisenhower veľké rozhodnutie, bol určený konečný termín dňa D, utorok 6. jún 1944. Ku dňu D mali vojenskí stratégovia celkovo k dispozícií 2 876 000 vojakov z toho bolo približne 1,5 milióna amerických vojakov, 1 milión anglických a 500 tisíc kanadských vojakov. Juh Anglicka bol ako obrovský vojenský sklad. Stavali sa nové letiská. Boli dovezené 2 milióny ton nákladu a výstroje. Bolo treba postaviť 280 km nových železničných tratí, aby sa to všetko mohlo poodvážať ďalej do vnútrozemia. V lesoch boli ukryté hory munície, vedľa seba stáli tanky, pásové vozidlá, obrnené autá, nákladné vozidlá, džípy a sanitky, dohromady viac ako 50 tisíc vozidiel. V poliach stáli dlhé rady húfnic a protilietadlových diel. Bolo tam toľko vojska, že len pre amerických vojakov varilo 4 500 kuchárov.

2.3.  Nemecké opatrenia
Na nemeckom velení sa všeobecne predpokladalo, že k invázii príde v oblasti Pas-de-Calais, tam bola vzdialenosť medzi Anglickom a kontinentom najmenšia. Od Pas-de-Calais bola k nemeckým hraniciam cesta najkratšia, tento fakt tiež napovedal, že spojenci sa pokúsia vylodiť pravdepodobne tu. Poľný maršal von Rundstedt  mienil inváziu zastaviť tým, že hlavné vojenské sily umiestni ďalej od pobrežia a zaútočí až po pristátí spojeneckých vojsk. Naopak poľný maršal Rommel tvrdil, že invázii sa musí čeliť čo najbližšie pri pobreží, takže zálohy by mali byť rozmiestnené blízko a po celej dĺžke pobrežia. Hitler sa rozhodol pre kompromis, čo sa ukázalo byť veľkou strategickou chybou. Na pobreží sa budovali obranné opevnenia, ktoré mali odraziť spojenecký útok. Základom obrany bol pobrežný val, nazvaný Atlantický, ktorého výstavbou bol poverený Rommel. Bol si vedomý, že rozhodujúca bude bitka na pobreží. Vravel, že o osude Nemecka sa rozhodne za prvých 24 hodín od začiatku invázie. Všade na pobreží, kde mohlo prísť k vylodeniu nechal postaviť hradby protiinváznych prekážok. Betónové kužele, oceľoví ježkovia a zubaté železné konštrukcie tesne pod hladinou mora. Všetko to bolo poprepletané mínami rôznych druhov. Kde nebolo dosť mín, boli použité delostrelecké granáty. Tieto Rommelove vynálezy mali odraziť a zničiť pristávacie člny plné vojakov ešte predtým, než dorazia na pobrežie. V čase vylodenia boli nemecké ženistické práce splnené v oblasti Pas-de-Calais na 68% a v Normandii na 18%. Rozsiahle územia Normandie boli zaplavené. Do polí bolo vsadených veľa betónových stĺpov, aby nemohli pristávať nepriateľské lietadlá. V osudný deň odcestoval do Nemecka na dovolenku, kde jeho žena slávila narodeniny. Bola to irónia osudu, že zmeškal chvíľu, ktorú tak dlho očakával.

2.4.  Použité sily
Nemci majú v Normandii šesť peších divízií. Dve z nich sú rozmiestnené pozdĺž pobrežia spolu s časťami dvoch ďalších, ktoré patrili k 15. armáde. Na krídlach je v zálohe pluk výsadkárov a pri meste Caen v obrane stojí 21. tanková divízia. Tri ďalšie tankové divízie ďalej vo vnútrozemí však patria k zálohe vrchného veliteľstva obrannej moci (OKW) a nesmú byť použité bez príslušného povolenia. Obranné zariadenia pozdĺž pobrežia nie sú tak silné ako sa predpokladá a to pre nedostatok materiálu, najmä cementu, mín, trhavín a dopravných prostriedkov. Pretože Rommel je presvedčený, že invázia musí byť odrazená ešte na pobreží, demoluje a prevezie k pobrežiu všetko čo môže tvoriť vo vnútrozemí druhú obrannú líniu. To by malo do určitej miery sťažiť priebeh invázie, ale nálety spojencov, ktoré v tomto čase prebiehali zväčšovali nemecké problémy s výstavbou. Veliteľ námornej skupiny Západ admirál Krancke má na mori nesmierne problémy. V prístavoch i na otvorenom mori sú jeho lode sústavne napádané. Nemci mali k dispozícii 31 torpédových člnov, 200 menších plavidiel a 15 ponoriek. Letecká sila na tom bola ešte horšie a tvorilo ju iba 200 lietadiel s neskúsenými pilotmi.

Spojenecké námorné sily tvorili 2 bojové lode, 23 krížnikov, 105 torpédoborcov a 1076 iných vojenských plavidiel, ďalej 2 700 nákladných lodí a 2 500 vyloďovacích člnov. Spojenecké letectvo tvorilo 3 500 ťažkých bombardérov, 5 500 stíhačiek a 2 400 dopravných lietadiel. Napriek tejto obrovskej prevahe na mori a vo vzduchu nie sú vylodené jednotky nijak zvlášť veľké v porovnaní s počtom nemeckých vojsk rozmiestnených v Normandii.
V prvej vlne sú nasadené tri výsadkové, päť peších divízií a rovnako aj nezávislé jednotky commandos a rangerov. V britskom a kanadskom sektore sú naviac použité tri tankové brigády.  Limitujúcim činiteľom je v tejto operácii počet výsadkových člnov. Takmer všetka ich produkcia bola sústredená do USA pod dohľadom amerického vojnového námorníctva. Briti sa totiž zaviazali zaistiť výrobu prístavov typu Mulberry. Boli to prístavy z pontónov, okolo ktorých boli do mora nahádzané stovky ton betónu a potopené staré lode, aby lámali vlny.

2.5.  Letecké výsadky
Dôležitou súčasťou operácie Overlord bol aj letecký útok. Spojenci vyslali tri letecké divízie (6. britskú divíziu, americkú 82. a 101. leteckú divíziu - americká 101. divízia bola známa pod menom „Jačiace orly“). Ich úlohou bolo obsadiť strategické miesta a prerušovať spojenie medzi veliteľstvami a nemeckými jednotkami na pobreží. V dôsledku nedostatočného výcviku a skúseností pilotov sú muži z oboch amerických divízií zhodený v širokých roztrúsených skupinách, takže na svitaní má veliteľ 101. divízie pod priamym velením len 1 100 mužov z celkového počtu 6 600. Z tohto dôvodu dochádza k tomu, že skupiny 50tich mužov plnia úlohy určené celému práporu. Táto neprehľadná situácia má však i výhody, pretože prináša značný zmätok do radov nemeckých obrancov. Nemecké hlavné velenie očakávalo, že najdôležitejším cieľom vzdušného výsadku bude mesto Cherbourg a naliehalo na veliteľov, aby zdokonalili obranné opatrenia. Výsledkom boli tzv. „Rommelove špargle“, čo boli 1,8 metra vysoké stĺpy s priemerom asi 0,3 metra, ktorými boli posiate polia, aby tým narušili doskokové plochy alebo zablokovali pristávacie plochy pre klzáky.

Britská 6. výsadková divízia bola nasadená na východnom krídle útoku. Jej hlavným cieľom bolo zaistiť prechody cez rieku Orne a kanál medzi Caen a Ouistrehamom. Ďalej mala byť zničená ťažká batéria pri Merville a vyhodené mosty cez rieku Dives aby tým zaistili bok divízie. Aj keď niektoré oddiely neskončili na určených miestach, celkovo sa výsadok podaril. Určené úlohy boli splnené a dokonca Briti boli schopný držať pozície, kým nedorazili posily. Významným prínosom tejto akcie bolo tiež zdržanie veľkej časti 21. tankovej divízie, ktorá nemohla preniknúť k vylodeným jednotkám na pobreží.

2.6.  Vylodenie na pobreží
Američania sa vyloďovali na plážach Omaha a Utah. Neskoršie sa ukázalo, že Utah bol najľahším úsekom, zatiaľ čo Omaha bol najťažší úsek zo všetkých spojeneckých úsekov.

2.6.1.  Pláž Utah
Západné krídlo inváznej oblasti bolo pridelené americkému 7. zboru pod velením generála Collinsa. K námorným silám admirála Moona patrilo osem útočných konvojov, vojnová loď, monitor, päť krížnikov a dvanásť torpédoborcov. Vylodenie bolo omylom uskutočnené na južnom úseku pobrežia, kde sa však stretáva s malým odporom. Jednotky rýchlo postupujú do vnútrozemia pričom najväčšou prekážkou je bahnitý terén. Podvečer je na pláži Utah už 23 250 mužov, čo je nečakaný úspech. V akcii padlo menej než 200 mužov.

2.6.2.  Pláž Omaha
Pláž Omaha sa rozprestiera od Pointe de la Percée až k St. Honorine. Námorné sily pod vedením admirála Halla dopravili v prvých ôsmich konvojoch útvary 1. a 29. pešej divízie. Delostrelecky výsadok podporovali 2 bojové lode, 3 krížniky a 11 torpédoborcov. Terén pláže bol obtiažny a spojenci sa tu stretli s mohutným odporom. Útok začal neúspešne. Pechota, technické útvary a delá nastupujú do vyloďovacích člnov priskoro, už 16 km od pobrežia. Prichádzajúce člny vítala ťažká paľba a vojaci z nich museli vyskakovať do vody, na niektorých miestach hlbokej až po krk, a mnohí sa v nej kvôli ťažkému výstroju utopili. S postupom času museli spojenci čeliť ďalšiemu problému a tým bol príliv. Morská hladina začala stúpať o 1,2 metra za hodinu a ak sa zranení nestihli, alebo nemohli odplaziť, utopili sa. Situácia sa zlepšila po tom, čo niekoľko torpédoborcov riskovalo narazenie na plytčinu a z malej vzdialenosti začalo páliť na viditeľné ohniská nemeckého odporu. Nakoniec sa spojencom podarilo vytvoriť úzke prieniky v obrannej línii Nemcov a mohli pokračovať ďalej do vnútrozemia. Vylodenie britských vojsk bolo rozdelené do troch útočných zón Gold, Juno a Sword.

2.6.3.  Pláž Gold
Pláž Gold medzi Arromanches a La Rivière bola určená ako vyloďovací priestor pre britskú 50. pešiu divíziu a 8. tankovú brigádu. Vzhľadom k poveternostným podmienkam tu bola invázia uskutočnená o hodinu neskôr ako u Američanov, takže sa nedalo počítať s momentom prekvapenia. Hlavnými prekážkami pre spojencov boli nepriateľské pozície v Arromanches, La Rivière a Le Hamel. Aj vďaka tankovej brigáde generála Bucknalla sa podarilo úspešne dobyť pobrežné opevnenia a pokračovať do vnútrozemia. Z vylodených 25 tisíc mužov bolo zabitých len 500, čo vzhľadom k veľmi ťažkým bojom nie je tak mnoho. Práve na tejto pláži bolo udelené jediné vyznamenanie Victoria Cross v tento deň. Bolo udelené Stanleymu Hollisovi za to, že zničil dva bunkre s guľometmi a keď potom so svojimi mužmi postupoval ďalej začalo na nich páliť delo a guľomety. Hollis zničil delo a potom paľbou zo samopalu kryl zvyšok svojich mužov, čím im umožnil utiecť.

2.6.4.  Pláž Juno
Pláž Juno sa rozprestiera od La Rivière k St. Aubinu. Na tomto úseku sa vyloďuje 2. kanadská tanková brigáda a 3. kanadská pešia divízia. Vylodenie sa oproti plánu o niečo posunulo, pretože vodná hladina bola príliš vysoko a podmorské prekážky sa obtiažne odhaľovali. Obojživelné tanky boli rozumne spustené do vody až 1 000 metrov od brehu a zohrávali dôležitú úlohu pri ničení nepriateľských hniezd odporu. Akonáhle sa dostali s pláže, tanky a pechota rýchlo postupovali do vnútrozemia na Breteville a Caen. Na pláži počas toho dochádzalo k dopravným zápcham. Prvý deň sa na brehu vylodilo už 21 400 mužov.

2.6.5.  Pláž Sword
Pobrežie pláže Sword sa rozkladá od Lion sur Mer až po ústie rieky Orna. Prvé vylodenie na pláži Sword uskutočnila britská 3. pešia divízia, 27. tanková brigáda, ako aj jednotky commandos. Aj keď tu boli obojživelné tanky nasadené príliš skoro, viedli si dobre a vačšina sa dostala na breh. Po ťažkých bojoch bola už pred desiatou hodinou pláž vyčistená od nepriateľa. Jednotky commandos postupovali rýchlo do vnútrozemia na pomoc britskému leteckému výsadku. Zvyšok pechoty bol opatrnejší, predovšetkým kvôli odporu Nemcov. Britským jednotkám sa podarilo odraziť protiútok 21. tankovej divízie, ktorá sa dostala až k pobrežiu. Večer mali Briti na pobreží 29 tisíc mužov a situáciu v posune vojsk komplikovala dopravná zápcha.


3.  Diskusia
V diskusii sa budeme venovať otázke dopadu vylodenia v Normandii na ďalší priebeh druhej svetovej vojny, tiež sa pozrieme na iné alternatívy vylodenia, a dokonca aj na vcelku prekvapujúci postup spojencov v prípade, keby sa invázia do Normandie nepodarila. Spojencom sa našťastie podarili otvoriť nový západný front, čo prinútilo Nemcov rozdeliť svoje sily na oba fronty a to ich značne oslabilo. Hoci Nemecko ešte nebolo ani zďaleka porazené, víťazstvo bolo už len otázkou času. Jednotky spojencov začali oslobodzovať okupované územia Francúzska, čím prispeli k zvýšeniu morálky vojakov a  k zastrašeniu nepriateľa.

Invázia spojencov do Európy nebola hneď naplánovaná do Normandie. Veľká Británia navrhovala vytvoriť druhý front cez Balkán, kde chcela využiť silné protinacistické hnutie a súčasne zabrániť, aby strednú a južnú Európu okupoval Sovietsky zväz. Napokon sa však spojenci rozhodli uskutočniť vylodenie na severofrancúzskom pobreží. Do úvahy prichádzalo hneď niekoľko oblastí na vylodenie: Normandia s Cherbourgom, Bretónsky polostrov a prístav Brest. Napokon sa spojenecké velenie rozhodlo pre Normandiu.

Spojenci sa samozrejme obávali, že vylodenie v Normandii sa nepodarí podľa predstáv, alebo vôbec. Spojenci si našťastie dali záležať a najskôr si zabezpečili prevahu na mori aj vo vzduchu, aby mohli vylodenie úspešne podporovať. Keby sa predsa len vylodenie nepodarilo, mnohí historici sa domnievajú, že pre rýchly koniec vojny by Američania použili obávanú atómovú bombu na niektoré z veľkých nemeckých miest.

4.  Záver
V deň D sa uskutočnila najväčšia letecká, výsadková a námorná akcia všetkých čias, ktorá sa navždy zapísala do vojnovej histórie. Vylodenie v Normandii malo za následok otvorenie nového frontu v Európe a v konečnom dôsledku aj rýchlejší koniec vojny na starom kontinente, pretože Nemci sa museli sústrediť na dva fronty zároveň(východný, kde tlačila ruská červená armáda a západný, odkiaľ sa blížili Američania a Briti). Zároveň vďaka skorému koncu vojny sa v Európe prestali šíriť zverstvá fašizmu. V našej práci sme sa vám pokúsili túto tému bližšie predstaviť. Podľa nás táto perfektne naplánovaná akcia, ktorá oslobodila okupovanú Európu z rúk nacistov, bola najvýznamnejšia a najdôležitejšia udalosť v dejinách 2. svetovej vojny. Dala nádej miliónom európskych sŕdc, že koniec vojny je na dosah.