Americká občianska vojna

Americká občianska vojna 1861 - 1865
 
1.Úvod
Pre túto tému sme sa rozhodli, lebo nás veľmi zaujala. S touto tematikou sa tak často estretávame, preto by sme vám chceli priblížiť udalosti, ktoré sa tam odohrali. Americká občianska vojna bola jediná veľká vojna, ktorá sa odohrala na Americkom kontinente. Bola to bratovražedná vojna, lebo veľa-.krát sa stávalo, že jedna časť rodiny sídlila na severe a druhá na juhu. Tak sa stávalo, že na bojisku sa stretli bratia alebo synovia a otcovia na opačných stranách frontu. Toto je len jedna z mnohých príčin prečo je táto vojna taká pozoruhodná. Dúfam, že vás naša práca zaujme. Snažili sme sa spracovať tému tak,aby sa zapáčila každému, kto si ju prečíta.
 
2.Všeobecná charakteristika
Americká občianska vojna dodnes priťahuje pozornosť historikov aj verejnosti. Pozoruhodná je z niekoľkých príčin: Bola to najvýznamnejšia udalosť amerických dejín, ale aj najtragickejšia. Bol to posledný vojenský konflikt na území Spojených štátov, v ktorom zahynulo 600 000 Američanov.

Pôvodne USA vzniklo z 13 anglických kolónií, ktoré sa odlišovali hospodársky, geograficky i osídlením. Po víťaznej vojne za nezávislosť ( 1775 – 1783) sa dôležitou otázkou stal problém otroctva. Otcovia ústavy nezačlenili zákaz otroctva do tohto dokumentu lebo sa domnievali, že odumrie samé od seba. Otroctvo bolo nemorálne, ale aj hospodársky nevýhodné. Problém sa ale sám od seba nevyriešil. Nasledovali mnohé konflikty. Zložitý politický a hospodársky vývoj smeroval k vyriešeniu niekoľko desaťročí. Nakoniec bol vyriešený vojnou, ktorá bola zápasom nielen o udržanie Únie, ale stala sa bojom za zrušenie otroctva.

Bezprostrednou zámienkou vypuknutia vojny bola Lincolnova snaha udržať pevnosť Fort Sumter na území Južnej Karolíny. Jednotky Konfederácie zaútočili na pevnosť 12. apríla 1861. Obidve strany prehlasovali, že to nebolo pre otázku otroctva, ale za účelom udržania jednotnej Únie. Po kapitulácií pevnosti Fort Sumter nechal Lincoln zverejniť výzvu pre 75 000 dobrovoľníkov na 3 mesačnú službu v armáde, neskôr povolal ďalších 42 000 mužov – tento krát na 3 roky. Celkom v ozbrojených silách Únie slúžilo 2 772 408 mužov – niektoré pramene uvádzajú aj iné čísla. Na strane Konfederácie bolo 1 227 890 až 1 406 180 mužov. a začiatku vojny boli obyvatelia Severu a Juhu nadšení, vznikali dobrovoľné jednotky, ktorým ale chýbal dôkladný výcvik.

V priebehu vojny bolo odvedených viac než tri milióny vojakov. Po celé 4 roky trvania vojny umiera 430 osôb denne. Najviac však neumierali v boji, ale od hladu a rôznych chorôb, zlých hygienických podmienok a nedostatočnej lekárskej pomoci. Občianska vojna je ohraničená dátumom 12. apríl 1861 ( prvé výstrely na Fort Sumter ) a 9. apríl 1865  ( kapitulácia u Appomattoxu ). Vojenské akcie sa dajú rozčleniť do troch hlavných pásiem, ale prebiehali aj vo vedľajších oblastiach kde bojovalo málo vojakov. Označovanie sektorov kde pôsobili armády sa rozchádzali, tak isto pomenovanie bitiek. Severania používali názvy podľa vodných tokov, prírodných úkazov napr. Stones River, Pea Ridge. Južania používali názvy miest a obcí napr. Múrfresboro, Elkhorn Tavern. Obidve strany často označovali bitku rozdielnymi názvami: Bull Run ( Manassas, Antietam ), Sharpsburg ...

Vojaci na oboch stranách hovorili rovnakým jazykom nerozdeľovali ich „ nezmieriteľné triedne protiklady „  a patrili svojím spôsobom do jednej veľkej rodiny. Kedykoľvek to postavenie na čiare styku dovoľovalo, spríjemňovali si vojnu ako mohli. Známa je jedna historka: Pri obliehaní Vicksburgu Severanmi stretli sa dvaja bratia, jeden v šedej uniforme a druhý v modrej uniforme. Vojak z obliehaného mesta prosil brata , aby matke poslal peniaze, ktoré by inak nedostal cez federálnu líniu. Ten súhlasil, potom si bratia potriasli ruky a rozišli sa k svojím jednotkám. Počas tejto scény utíchla streľba a znovu začala, keď jednanie bratov skončilo. Podobných prípadov by sa našla celá rada.

3. Odvody
Vláda Únie nezvolila priame masové odvody hneď, ale určila jednotlivým štátom odvodné kóty. Sever vsadil okrem patriotizmu na peňažné odmeny, aby získal mužov do radov armády. Tieto náborové príspevky platila federálna vláda, vláda štátu a veľa miestnych inštitúcii. Výsledkom bola suma 156 dolárov pre vojaka pechoty, ktorú mohol dostať pri vstupe do armády. Tento systém mal pochopiteľne svoje nedostatky. Povinné odvody uzákonila federálna vláda 3.3. 1863. Bolo možné z povinnej služby sa vyplatiť. Konfederácia za to požadovala 500 a Únia 300 dolárov. Proti tejto praxi „ vojny bohatých a boja chudobných „ sa vzniesla vlna odporu. Pozdejšie obidve strany pristúpili k odvodom „nájomných náhradníkov .“ Každý, kto mal byť povolaný, mohol si vyhľadať a zaplatiť tzv. substituta. Z 249 259 mužov ich mená boli vylosované, nastúpilo v skutočnosti do služby v armáde Únie asi len 6%. Na juhu bol systém náhradníkov prehlásený za nezákonný na Svere a udržal. Juh prejavil v tejto záležitosti viac rozumu ako Sever.
Farmárov bolo 48% , mechanikov 24%, robotníkov 15%, obchodníkov 5% a intelektuálov 3%.

4. Vybavenie armád
Na začiatku vojny sa ani jedna strana nemohla sťažovať na nedostatok brancov vďaka všeobecnému nadšeniu. Horšie to bolo so zbraňami, uniformami a ďalším vybavením.
 
4.1. Uniformy
V predvojnovom období nosili vojaci nohavice a vrchnú časť uniformy  tmavomodrej farby, počas vojny sa menila farba na šedomodrú. V počiatočnom období vojny prevládali krátke blúzy, ktoré boli v mnohých farebných odtieňoch. Konfederácia vydala v roku 1861 predpis o uniformách, podľa neho mala byť farba dvojradového kabáta len šedá, fara nohavíc modrá. Vláda ale nebola schopná v krátkej dobe  obliecť veľké množstvo vojakov. Preto bol zavedený náhradný systém, podľa ktorého si mali vojaci zaobstarať uniformy sami. Väčšina nosila obnosené civilné časti odevov, alebo doma vyrobené uniformy. Výsledkom boli farby od tmavohnedej až po žltobéžovú.  Južania boli povestní tým, že nosili to čo si obľúbili, alebo čo potrebovali. Na jeseň 1861 bola založená sieť výrobní uniforiem a výstroja, ktoré skoro pravidelne zásobovali uniformami prevažne šedej farby. Veľké množstvo uniforiem dovážali aj z Anglicka a Írska a preto odtiene šedej boli premenlivé.  Problémom boli aj zlé topánky. Boli nepohodlné a veľkou guľatou špičkou a nedalo sa rozoznať, ktorá je pravá a ktorá ľavá. Podľa zachovaných záznamov mal priemerný branec výšku 173,5 cm a vážil 65 kg.

4.2.Výzbroj
Ozbrojené sily Únie a Konfederácie vstupovali do vojny s celkom rozdielnymi podmienkami, čo sa týka výzbroje lebo celá priemyselná výroba, teda aj zbrojárske závody, boli zväčša na severe. Južania získali v roku 1861 približne 296 000 dlhých ručných zbraní, ale moderných bolo len asi 25 000. Bez kvalitných zbraní boli v nevýhode, tak sa zásobovači vydali do Európy. Neskôr získali väčšie množstvo zbrani na bojiskách. Na Severe bola situácia o niečo lepšia, mali okolo 40 000 zbraní prevažne moderných, ale tiež nakupovali v Európe.  Pochybnými obchodmi sa takto do výzbroje obidvoch armád dostali zbrane zastarané a neúplné.

Trvalo takmer rok, kým federálna vláda získala čiastočnú kontrolu nad nákupom zbraní a zjednotila dovážané typy. Najstarším typom zbraní, čo sa objavili v občianskej vojne patrili kresadlové muškety. Mušketa  bola účinná len na krátke vzdialenosti, do necelých 200 m. Naproti tomu puška mala smrtiace účinky až do 500 m a bola pomerne presná. Delá slúžili ako pomocná zbraň. Delostrelectvo bez podpory pechoty a jazdectva nedokázalo vyhrať bitky. Využívalo sa pri masových nasadeniach, alebo pri obrannej pozícií.

Zvláštnu skupinu tvorilo tzv. pobrežné delostrelectvo, ktoré malo pevné stanovištia a chránilo prístupy k prístavom a ústiam veľkých riek.  Areál zbraní bol bohatý, používali sa pištole, revolvery, karabíny aj tzv. chladné zbrane – kordy a šable, ktoré sa stali na konci vojny viac menej ozdobou.

4.3.Strava vojakov
Vojaci na oboch stranách mali na začiatku vojny dostatok jedla. Podľa predpisu malo mužstvo Únie dostať prídel 620 g chleba alebo obilnej múky, prípadne 450 g suchárov, 110 g bravčového mäsa alebo slaniny, 570 g čerstvého, či soleného hovädzieho mäsa. Najmenej trikrát týždenne mal každý muž dostať pol kilogramu zemiakov. Predpisový prídel v armáde konfederácie – každý muž mal dostať 450 g hovädzieho mäsa alebo 255 g slaniny či bravčového mäsa a viac než 680 g múky. Skutočné množstvo samozrejme nezodpovedalo predpísaným dávkam. Prídely mäsa sa na obidvoch stranách po celú vojnu znižovali. Prídely boli doplňované dávkami sušeného ovocia a zeleniny. Kávová náhražka sa vyrábala zo sušených jabĺk pražených arašidov, hrachu, zemiakov, žita a kukurice.Stravu si vojaci doplňovali nákupom od civilistov, balíčkami z domova, krádežami u farmárov, lovením zveri v lesoch. Tak ako na Severe ani v konfederačnej armáde neboli oficiálni kuchári. Vojaci si varili sami. Združovali sa po 4 alebo 8 a pripravovali si jedlo spoločne.
 
5.Boje Americkej občianskej vojny
Niektoré boje americkej občianskej vojny boli prelomové. Spomeňme aspoň niektoré:
 
5.1.Najkrvavejšia bitka
17. septembra  prebieha známa bitka pri Antietame. Bola to najkrvavejšia bitka celej občianskej vojny. Unionistická armáda tu stratila 13 000 mužov, Konfederácia 10 000 mužov. To znemožnilo Leemu pokračovať v ťažení proti Severu a musel sa vrátiť. Bitka skončila vlastne nerozhodne, ale fakt, že generál Lee nemohol ďalej postupovať mal veľký strategický význam. Lincoln vydal svoje prehlásenie o oslobodení a vojna zmenila svoj charakter. Teraz už nikto nepochyboval o zmysle bojov  a  Juh stratil nádej, že by nejaká vláda bola za zachovanie otroctva. Antietam bol kľúčový bod vojny, aj keď ešte zápas pokračoval viac ako 2 roky. Tak ako prebiehali ďalšie boje napr. pri Fredercksburgu, pri Chancellorsville striedali sa generáli, menila sa taktika bojov.
   
5.2.Najväčšia jazdecká bitka
Najväčšia jazdecká bitka celej americkej histórie sa odohrala takto: V júni zahájil generál Lee ťaženie na sever. Postupoval opatrne. Po prekročení Potomoku mal jeho pravé krídlo kryť jazdecký zbor generála Stuarta. Južanom však šťastie neprialo, lebo Hooker odhalil jeho postup. Južania vzdorovali federálnemu jazdectvu niekoľko hodín, ale potom boli prinútení sa stiahnuť.
 
5.3.Ďalšie boje
Ďalej nasledovala bitka pri Gettysburgu, ktorá sa začala 1. júna 1863. Na začiatku to bola len zrážka niekoľkých peších a jazdeckých jednotiek Únie s konfederačnou pechotou. Severania si spočiatku viedli dobre, ale na bojisko stále prichádzali ďalšie južanské jednotky. Nakoniec bola línia Severanov prelomená a obidva pechotné zbory boli zatlačené na ústup.

Ešte väčšiu ranu pre Konfederáciu znamenala strata kontroly nad riekou Mississippi. Federálne ťaženie v údolí rieky začalo dlho pred víťazstvom pri Vicksburgu. Už na jar 1862 tu generál Grant vybojoval krvavú bitku pri Shilohu. Ťaženie vyvrcholilo po výmenách veliteľov a viacerých viac či menej významných zrážkach a viacmesačným obliehaním Vicksburgu. Mier stále ešte nebol na dosah ruky, ale po Gettysburgu a Vicksburgu čelila Konfederácia neprekonateľným prekážkam. Hoci sa jej na jeseň roku 1863 podaril jeden strategický protiúder, začiatkom roku 1864 sa dostala do obkľúčenia.

V oblasti Divočina sa strhla trojdenná bitka. Prvý deň prebiehali boje nerozhodne. Ďalší deň zahájil Grant všeobecnú ofenzívu, ktorá vyvolala rozhodné protiútoky. Vojaci oboch armád sa pokúšali zahasiť požiare a ošetriť ranených. Padlo i 5 generálov, 6 bolo zranených a 2 v zajatí. Po ďalších bojoch na jar 1865 Lee podnik posledný pokus vymaniť sa z Grantovho zovretia. Zaútočil na pevnosť Fort Stedman. Útok nevyšiel Grant vyslal pohyblivý zbor pod vedením Scheridana a v bitke pri Five Forks bol Lee definitívne prinútený k ústupu. Opustil Petersburg aj Richmond. 
 
6.Podpísanie mieru
9. apríla 1865 došlo k pamätnému stretnutiu Granta a Leea v súdnej budove v Appomatoxu, kde vrchný veliteľ južných vojsk podpísal kapituláciu. Vojna za udržanie celistvosti Únie sa skončila.Štvorročná vojna amerického Severu a Juhu je skončená. Generál Lee sa vzdal protivníkovi Ulyssesovi Grantovi. Pri podpísaní kapitulácie v Appomatoxu južanský generál Lee povedal svojím vojakom „ Chlapci celú vojnu sme bojovali spoločne a staral som sa o vás, ako najlepšie som vedel. Teraz vás všetkých prepustia na čestné slovo a vy sa vrátite domov.“ Vojaci ho chceli pozdraviť volaním na slávu. Miesto toho sa rozplakali... vojna sa skončila. Utíchnutie pušiek však neznamenalo okamžitý mier a kľud. Trvalo ešte celé roky než sa rany zahojili a došlo ku skutočnému mieru.
 
7. Povojnové roky
Roky 1865 – 1867 boli obdobím radikálnej rekonštrukcie Juhu. Južné štáty museli po porážke splniť niektoré požiadavky. Bola to predovšetkým nutnosť rešpektovať uzákonenie zrušenia otroctva, zaplatenie dlhov a prísaha vernosti federálnej vláde. Černochom bola 14. a 15. dodatkom k Ústave zaručená rovnoprávnosť a volebné právo, ale existenčné podmienky sa veľmi nezmenili. Zostali závislí na majiteľoch plantáží.
 
8.Záver
8.1.Všeobecný
Napriek všetkým stratám a utrpeniu, ktoré občianska vojna spôsobila, takmer všetci ju hodnotia ako dôležitý medzník v histórií Spojených štátov. Bol to faktor, ktorý urýchlil vývoj a umožnil priemyselnej revolúcií dostať sa do zaostalejších oblastí. Výsledok vojny umožnil začleniť do spoločnosti aj keď s veľkými ťažkosťami čiernych Američanov. Ľudí, ktorí dali Amerike jzz a prispeli k vytváraniu modernej kultúry  USA. Vojna bola námetom pre mnohé články, knihy, filmy. Najznámejší román s touto tematikou napísala Margaret Mitchellová – Odviate vetrom, ktorý je považovaný za najúspešnejší román 20. storočia. Kniha získala Pulitzerovu cenu, bola preložená do 30 rôznych jazykov a niekoľkokrát sfilmovaná. Američania dosiahli veľmocenského postavenia aj preto, lebo nikdy neváhali postaviť sa na obranu svojej slobody.
 
8.2.Vlastný
Americká občianska vojna zjednotila krajinu politicky a hospodársky a prispela k oslobodeniu černochov od otroctva. My si myslíme, že každá vojna je nesprávna a zlá. Problémy sa majú riešiť iným spôsobom. American civil war united politic and economic country and contrybuted by liberation black people from slavery.We think ever war is bad.The problems could deal with another ways manners.