Rozmach Veľkomoravskej ríše za Rastislava a Svätopluka

Počiatky Rastislavovej vlády
- Rastislav: § spočiatku dobré vzťahy s Východofranskou ríšou
§ budoval systém opevnených hradísk
§ na Morave nachádzali azyl utečenci z Východofranskej ríše
§ podporil odboj markgrófa Ratboda proti kráľovi Ľudovítovi Nemcovi → Ľudovít zaútočil (855), ale Rastislav sa ubránil
§ podporil odboj Ľudovítovho syna Karolmana proti otcovi
§ zaútočil aj proti Pribinovi, ktorý obhajoval záujmy Ľudovíta Nemca; Rastislavove vojská vpadli na územie Blatenského kniežatstva; Pribina v roku 861 v boji s Moravanmi zahynul, jeho nástupcom sa stal syn Koceľ
§ pochopil, že nezávislosť Veľkej Moravy ohrozujú nielen nemecké vojská, ale aj misijná činnosť nemeckých kňazov, ktorí toto územie začali pokladať za časť nemeckej ríše
§ požiadal pápeža Mikuláša I. o vyslanie vierozvestov ovládajúcich slovanský jazyk; no pápež takýchto misionárov nemal a navyše nechcel narušiť práva juhonemeckej (salzburskej) cirkevnej provincie – nechcel si pohnevať Východofranskú ríšu
§ obrátil sa teda na byzantského cisára Michala III. (862), ktorý vyslal na Moravu dvoch učených bratov, Konštantína a Metoda
· Konštantín Filozof (Cyril, 827 – 869):
§ študoval na biskupskej škole v Solúne, teológiu a filozofiu v Konštantínopole
§ pracoval ako knihovník a profesor dvorskej cisárskej školy
§ plnil už predtým diplomatické a christianizačné misie
§ pred odchodom na Veľkú Moravu zostavil slovanské písmo – hlaholiku
§ preložil niektoré časti Svätého písma do jazyka Slovienov
§ napísal Proglas – predhovor k evanjeliáru
§ pri Chersone našli hrob s pozostatkami pápeža sv. Klementa, ktorý roku 101 zomrel mučeníckou smrťou
· Metod (asi 815 – 885):
§ študoval právo v Konštantínopole a Solúne
§ chystal sa na štátnickú a vojenskú dráhu
§ neskôr bol opátom v kláštore
§ za kňaza a biskupa bol vysvätený v Ríme
· rok 863 – príchod Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu
· založili učilište na výchovu kňazov, na ktorom okrem teológie, hudby a gramatiky vyučovali aj hlaholiku a liturgiu v domácom jazyku
· nemali vyššie cirkevné svätenie, nemohli teda vysvätiť svojich učeníkov za kňazov
· roku 867 sa vybrali do Ríma, po ceste sa zastavili v Blatenskom kniežatstve u Koceľa, ten pripojil k ich sprievodu ďalších 50 žiakov čakajúcich na vysvätenie
· tri mesiace sa zdržali v Benátkach, kde obhajovali vo verejných dišputách sloviensku liturgiu proti trojjazyčníkom
· v Ríme ich prijal pápež Hadrián II.; priniesli mu ostatky pápeža Klementa I.; po preskúmaní bohoslužobných kníh ich pápež v roku 867 schválil
· v Ríme Konštantín ochorel, vstúpil do gréckeho baziliánskeho kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a 14. februára 869 zomrel
· Metoda a niekoľkých učeníkov vysvätili za kňazov
· Metod sa vracia na Veľkú Moravu s poverením cirkevného učiteľa, ktoré bolo adresované Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi
· po príchode do Blatenského kniežatstva Koceľ Metoda presvedčil, aby sa vrátil do Ríma a získal od pápeža vyššie cirkevné svätenie a poverenie
· na prelome rokov 869 a 870 pápež Metoda vysvätil za biskupa a súčasne ho menoval arcibiskupom a pápežským legátom pre oblasť Panónie a Moravy
· pri návrate na Veľkú Moravu Metoda zajali vojaci bavorských biskupov a uvrhli ho do väzenia v Regensburgu
· Svätopluk vydal Rastislava Frankom a sám sa dostal do väzenia
 
Vnútorné boje na Veľkej Morave
- roku 869 vypovedal Ľudovít Nemec vojnu Slovanom, nemecké vojská spustošili územie Veľkej Moravy, vyplienili niekoľko hradov (Devín odolal útokom, Veľká Morava nestratila samostatnosť) - Svätopluk: § Rastislavov synovec, sídlil v Nitre
§ dohodol sa s Karolmanom, čo Rastislav považoval za zradu a chcel Svätopluka zajať
§ Svätopluk zajal Rastislava a v máji 870 ho vydal Karolmanovi; Karolman poslal Rastislava v okovách do Bavorska (odvliekli do Regensburgu), kde ho súdili, oslepili a vo väzení aj zomrel
§ Bavori Svätoplukovi nedôverovali a takisto ho uvrhli do väzenia (871)
· Karolman obsadil Veľkú Moravu a za správcov vymenoval grófov Engelšalka a Viliama
· obyvateľstvo sa proti votrelcom vzbúrilo pod vedením kňaza Slavomíra, ktorý pochádzal z domácej mojmírovskej dynastie
· v lete 871 Karolman znovu poslal vojsko na Veľkú Moravu na čele so Svätoplukom, ktorý sa medzitým očistil z podozrení (Svätopluk sa tajne dohodol so Slavomírom, prešiel na stranu povstalcov a v boji porazil bavorské vojsko, ktoré sám na Veľkú Moravu priviedol)
· útoky Bavorov pokračovali aj v nasledujúcich rokoch, Svätopluk ich však odrazil
· napokon v roku 874 kráľ Ľudovít Nemec uzavrel so Svätoplukom vo Forchheime mier
· Svätopluk sa zaviazal platiť ročný poplatok a zachovávať vazalský vzťah k Východofranskej ríši, získal tým neutralitu; využil ju na upevnenie vnútorného postavenia i na výboje do Potisia, Malopoľska a Sliezska
 
Šírenie kresťanstva a kultúry na Veľkej Morave
- arcibiskup Metod sa na zákrok pápežskej kúrie dostal v roku 873 z bavorského väzenia, ujal sa správy svojej diecézy a stal sa predstaveným nielen domácim, ale aj nemeckým kňazom, ktorí pôsobili na našom území → konflikty (nemeckí kňazi obviňovali Metoda, že neučí pravoverne a očierňovali ho u pápežskej kúrie) - pápež Ján VIII. roku 880 vydal bulu Industriae tuae, v ktorej Svätopluka a jeho ľud vzal pod ochranu Svätej stolice, schválil liturgiu v jazyku Slovienov, na žiadosť Svätopluka vysvätil švábskeho mnícha Wichinga za nitrianskeho biskupa - Svätopluk nebol stúpencom slovienskej liturgie - nemeckí kňazi na čele s Wichingom a za podpory Svätopluka (Metod mu vyčítal nemravný život) útočili na Metoda a na domácich kňazov - Wiching krátko pred Metodovou smrťou odišiel do Ríma a dosiahol u pápeža Štefana V. zákaz slovienskej liturgie - keďže medzitým Metod zomrel (885), Wiching sa po návrate z Ríma so súhlasom Svätopluka ujal vedenia moravskej cirkvi - tých domácich kňazov, ktorí sa nechceli vzdať slovienskej liturgie, uväznili alebo vyhnali (886); bol medzi nimi aj Gorazd, ktorého si Metod vyhliadol za svojho nástupcu, pápežská kúria ho však nepotvrdila - Metodovi učeníci sa uchýlili do Bulharska a v kláštore pri jazere Ochrid pokračovali v rozvíjaní slovanského písomníctva a v šírení kultúry; časť z nich odišla do Čiech, do Chorvátska a Dalmácie - okrem Gorazda, Angelára a Nauma sa v prameňoch spomína aj Kliment, ktorý po smrti Metoda pravdepodobne spracoval jeho životopis ešte na Veľkej Morave; Kliment bol neskôr predstaveným kláštora v Ochride - tradícia slovanského písomníctva sa preniesla do bulharskej Preslavi, kde vznikol na prelome 9. a 10. storočia mladší variant slovanského písma – cyrilika (odtiaľ sa rozšírila do ďalších balkánskych krajín a na Kyjevskú Rus)  

Mocenský rozmach Veľkej Moravy a jej pád
- Svätopluk rozšíril územie Veľkej Moravy: § viedol vojny proti slovanským susedom
§ spustošil a podmanil si bývalé Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo
§ obsadil Vislansko
§ na ľavom brehy Tisy odňal územie Bulharov
§ obsadil soľné bane v Sedmohradsku
§ pripojil územie Čiech a Lužických Srbov k územiu Veľkej Moravy
- po Svätoplukovej smrti ohrozuje Veľkú Moravu nielen Východofranská ríša (894), ale aj kmene Maďarov (Veľká Morava totiž vedela odolávať iba, kým bola jednotná a mala silného panovníka) - nástupcom Svätopluka sa stal jeho syn Mojmír II.: § pomery, za ktorých sa ujal vlády, boli veľmi ťažké
§ slovanské kmene, ktoré si Svätopluk násilím podmanil, sa chceli osamostatniť
§ musel sa vzdať Panónie, českých kmeňov, Vislanov, Lužických Srbov
§ vystupuje proti nemu aj jeho brat Svätopluk II., ktorého povzbudzovali aj Nemci (bavorské vojská v roku 899 vyslobodili Svätopluka z Mojmírovho zajatia a odviedli ho do Bavorska)
· nemecké vojská vpadli na územie Slovenska a pustošili pohraničné oblasti → roku 901 uzavrel Mojmír s Nemcami mier
· vpád Maďarov pod vedením Arpáda roku 896
· o zániku Veľkej Moravy nemáme žiadne priame údaje, posledná zmienka je z roku 906
· v júli roku 907 Maďari porazili bavorské vojská neďaleko Bratislavy a na polstoročie zanikla Východná marka (údaj z roku 907 – prvý raz sa tu spomína Bratislava ako Brezalauspurc alebo Braslavepurch)