Chlieb - povery a zvyky
Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 08.02.2014
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 336 slov
Počet zobrazení: 6 337
Počet zobrazení: 6 337
Tlačení: 495
Uložení: 503
Uložení: 503
Chlieb - povery a zvyky
Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zachádzalo. Pozornosť sa venovala jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula do rozsiahleho komplexu povier a zvykov. Počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnávať. Prvý raz, keď sa zarábal kvas, druhý raz, keď sa začalo miesiť cesto, tretí raz, keď sa cesto zamiesilo, štvrtý raz, keď sa váľalo do slamienky alebo vahana, piaty raz na lopate pred pecou, šiesty raz, keď sa posledný peceň vložil do pece, a siedmy raz, keď sa prvýkrát krájal. Požehnávanie malo predovšetkým zabezpečiť úspešnú prácu pri pečení chleba a samotný výsledok, teda dobrý chlieb. S prípravou chleba i s chlebom samotným súvisí veľa ďalších poverových predstáv.
-Keď napríklad dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a to pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách (pána), ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach (sedliaka).-Keď sa pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie. -Ak ho gazdiná zabudla v peci, verilo sa, že skoro zomrie. -Peceň chleba na stole nesmel nikdy ležať nakrojenou stranou ku dverám, lebo sa tým privolala na gazdovstvo bieda .-Ak z neho kúsok spadol, zodvihli ho a pobozkali a až potom mohli zjesť. -Ani odrobinky sa nesmeli vyhodiť a odrobinkám zo štedrovečerného chleba pripisovali priam magický význam. Dávali ich napríklad do prvej brázdy pri jarnom oraní poľa, alebo používali pri liečení. Najznámejším zvykom spojených s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti nielen na Slovensku, ale aj u iných slovanských národov. Chlebu sa v ľudovom prostredí prejavovala veľká úcta. Jeho význam dokladá aj jeho rola v svadobných obyčajach. Nevesta ho nosila do kostola na obrad i domu ženícha, kde ho kládla ako dar na stôl. Matka ženícha vítala mladý pár chlebom a soľou na prahu domu.Dodnes takto vzácne návštevy zo zahraničia víta krojovaný mladý pár v tvare vtáčikov, kvetov alebo zdobené papierovými ozdobami.Okrem názvu koláč sa používali tiež baba, mrváň, beľuš.
Chlebu ako základnej a vzácnej potravine sa v ľudovom prostredí prejavovala vždy veľká úcta. Považoval sa za „boží dar“ a podľa toho sa s ním aj zachádzalo. Pozornosť sa venovala jeho príprave i konzumácii, ktorá sa postupne rozvinula do rozsiahleho komplexu povier a zvykov. Počas prípravy sa zvykol sedemkrát požehnávať. Prvý raz, keď sa zarábal kvas, druhý raz, keď sa začalo miesiť cesto, tretí raz, keď sa cesto zamiesilo, štvrtý raz, keď sa váľalo do slamienky alebo vahana, piaty raz na lopate pred pecou, šiesty raz, keď sa posledný peceň vložil do pece, a siedmy raz, keď sa prvýkrát krájal. Požehnávanie malo predovšetkým zabezpečiť úspešnú prácu pri pečení chleba a samotný výsledok, teda dobrý chlieb. S prípravou chleba i s chlebom samotným súvisí veľa ďalších poverových predstáv.
-Keď napríklad dievča prvýkrát miesilo cesto na chlieb a to pukalo, hovorilo sa, že dostane muža v čižmách (pána), ak nepukalo, mala dostať muža v papučiach (sedliaka).-Keď sa pri pečení chlieb rozpukol, malo prísť nešťastie. -Ak ho gazdiná zabudla v peci, verilo sa, že skoro zomrie. -Peceň chleba na stole nesmel nikdy ležať nakrojenou stranou ku dverám, lebo sa tým privolala na gazdovstvo bieda .-Ak z neho kúsok spadol, zodvihli ho a pobozkali a až potom mohli zjesť. -Ani odrobinky sa nesmeli vyhodiť a odrobinkám zo štedrovečerného chleba pripisovali priam magický význam. Dávali ich napríklad do prvej brázdy pri jarnom oraní poľa, alebo používali pri liečení. Najznámejším zvykom spojených s chlebom je ponúkanie vzácnych hostí chlebom a soľou, ktorý sa stal symbolom pohostinnosti nielen na Slovensku, ale aj u iných slovanských národov. Chlebu sa v ľudovom prostredí prejavovala veľká úcta. Jeho význam dokladá aj jeho rola v svadobných obyčajach. Nevesta ho nosila do kostola na obrad i domu ženícha, kde ho kládla ako dar na stôl. Matka ženícha vítala mladý pár chlebom a soľou na prahu domu.Dodnes takto vzácne návštevy zo zahraničia víta krojovaný mladý pár v tvare vtáčikov, kvetov alebo zdobené papierovými ozdobami.Okrem názvu koláč sa používali tiež baba, mrváň, beľuš.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Zápas o každodenný chlieb | Ostatné | 123 slov | |
Chlieb a kultúra | Referát | 207 slov | |
Chlieb náš každodenný | Referát | 213 slov | |
Výroba chleba | Referát | 430 slov | |
Dejiny chleba | Referát | 424 slov | |
Pekárstvo | Referát | 634 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#básnička o chlebe #básen o chlebe #francuzsko - tradicie a zvyky #chlieb povery a zvyky #povery #chlieb #Jarne zvyky #privítanie chlebom a soľou #Dejepis basnickaDiskusia: Chlieb - povery a zvyky
Pridať nový komentárVygenerované za 0.017 s.