Zámok Chenonceau

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Dátum: 10.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 231 slov
Počet zobrazení: 3 710
Tlačení: 400
Uložení: 401
Zámok Chenonceau
 
ÚVOD
Z obyčajnej mlynárky pôvabná  dáma Pompéznosť francúzskych zámkov je známa po celom svete. Nádherné monumentálne pamiatky dýchajúce históriou akoby nás ťahali späť do čias minulých, dnes ťažko predstaviteľných. Je však málo ľudí na svete, ktorí by si aspoň na malú chvíľu nechceli vyskúšať kráľovský život. Ako štyri dámy spracúvajúce tento projekt nás očaril zámok Chenonceau, nazývaný aj Château des Dames, pútajúci pozornosť tak svojou históriou, ako aj tým, že je vybudovaný priamo na vode. Dve z nás mali možnosť vidieť ho na vlastné oči, no nebolo ťažké fotografiami presvedčiť o jeho nádhere aj zvyšné dve. Pitoreskné okolie, príjemné autentické priestory zámku dekorované čerstvými kvetinami a takisto udržiavaný exteriér, to prispelo k zanechaniu príjemného dojmu z tejto renesančnej stavby. Má však aj  zaujímavú históriu, o ktorej sme sa však veľa nedozvedeli, preto je táto práca skvelou príležitosťou upevniť si vedomosti o období, keď bol sídlom významných žien Francúzska a dozvedieť sa aj čosi viac...
 
„Iným takým zvláštnym miestom, ktoré si ľudia za čias Františka I. vybrali na svoje zámky, je ostrovček na rieke Cher neďaleko Loiry. Na tomto ostrovčeku postavil roku 1520 neznámy architekt pre ministra Thomasa Bohiera zámok Chenonceau na mieste, kde stál predtým na stredovekom kamennom murive starý mlyn.“

Chenonceau (francúzsky Château de Chenonceau) je zámok situovaný približne 240 km juhozápadne od Paríža, nedaľeko sútoku riek Cher a Loira. Stojí na mieste pôvodného vodného mlyna, ktorý bol v rokoch 1513 – 1521 nahradený zámkom so štvorcovým pôdorysom. Často je zaraďovaný medzi klenoty francúzskych zámkov.  Zámok postavil neznámy architekt na objednávku misnistra Thomasa Bohiera, ktorý ho dal vybudovať pre svoju manželku. Zámok stojí na mostových oblúkoch priamo na rieke a v rokoch 1556- 1559 pribudli k objektu mostné oblúky, ktoré zámok prepojili s druhým brehom rieky.

V tej dobe zámok obývala krásna Diana z Poitiers, o ktorej napíšeme viac v kapitole o obyvateľoch zámku. Asi po dvanástich rokoch vyrástla na mostných oblúkoch dvojpodlažná galéria, využívaná ako obľúbené miesto pre stretávky francúzskej aristokracie. Uvedenú prestavbu zrejme iniciovala Katarína Medicejská, druhá významná obyvateľka zámku. Chenonceau bol ešte upravený okolo roku 1865 a najnovšie v roku 1952. Zámok je obklopený záhradami nádherného francúzskeho štýlu, ich jednotlivé časti sú oddelené vodnými priekopami. Nachádzajú sa tu aj vinice, z ktorých zámok produkuje svoje vlastné víno. V jednej z komnát si môžete prehliadnuť portrét Diany, znázorňujúci ju ako bohyňu lovu. Portrét maľoval maliar Primatice v 16. storočí. Diana tu bola veľmi šťastná. Po smrti Henricha ju žiarlivá vdova, Katarína Medicejská okamžite vysťahovala do Chaumontu a snažila sa zahladiť stopy jej pobytu. Katarína nechala pristavať dve poschodia galérií, každé je dlhé 60 metrov. Tie slúžili ako tanečné sály a prijímacie miestnosti. Pre seba nechala vybudovať malú knižnicu s bohato vyrezávaným stropom a s výhľadom na rieku Cher.

1. História zámku
Zámok Chenonceau odovzdal v roku 1515  kráľovi Františkovi I. Thomas Bohier. Ten však toto pozoruhodné dielo nestihol dokončiť, zostalo to na jeho synovi a manželke. Prvá majiteľka bola Katarína Briconnet. Práve ona výrazne ovplyvnila výstavbu tohto monumentu stavaného v renesančnom štýle.
Neskôr  kráľ Henrich II.- syn Františka I.- dal zámok do rúk Diane de Poitiers,
vojvodkyni z Valentinois. Tá ho nechala rozšíriť, a tak sa priblížil dnešnej podobe a vznikla najzaujímavejšia časť zámku- tá ponad rieku Cher. V jej rukách zostal zámok až dovtedy, kým ju Katarína Medicejská, vdova po Henrichovi II., nedonútila dať jej ho. Cez ,,most“ nechala vybudovať galériu  a odvtedy sa zámok volá Zámok Dám alebo podobnými názvami. Bol to jej najobľúbenejší zámok a je známe, že sa tu v roku 1560 konala aj svadba Františka II. a škótske princeznej Márie. V roku 1589 sa dostal do vlastníctva Lujzy Lotrinskej. V roku 1773 ho kúpil Claude Dupin svojej žene Madam Dupinovej. V roku 1866 sa dostal do rúk poslednej dáme Madam Pelouze.
Zaujímavý na minulosti stavby je fakt, že v roku 1914-1918  pán Gaston Meier na vlastné náklady spravil zo zámku dočasnú nemocnicu pre ranených  a tak zohrával rolu v 1. svetovej vojne. V roku 1940 zámok ničili záplavy. Počas nacistickej okupácie mal výhodnú polohu, pretože juh patril neokupovanému Francúzsku a východ bol v okupovanom Francúzsku. Dnes je Chenonceau opäť vo svojej plnej kráse a  je druhým najnavštevovanejším zámkom vo Francúzsku hneď po Versailles.

2 Miestnosti
2.1 Kuchyňa
Kuchyňa sa nachádza v obrovských základoch, ktoré tvoria prvé dva piliere sediace na rieke Cher. Most, ktorý  prechádza z jedného piliera na druhý, vedie k samotnej kuchyni. Platformy, kde pristávali lode s dodávkami sa podľa legendy nazývajú Dianin kúpeľ. Komora je nízka izba s dvoma pretínajúcimi sa klenbami. Kozub zo 16. storočia je najväčší zámocký kozub, nachádza sa vedľa pekárskej pece. Špajza slúžila aj ako jedáleň pre zamestnancov zámku a mäsiarstvo, kde visievali kusy mäsa (stále môžete vidieť háky visiace zo stropu). Počas prvej svetovej vojny boli renesančné kuchyne vybavené moderným vybavením, ktoré bolo potrebné pre zámok, aby mohol byť pretransformovaný na nemocnicu.
 
2.2 Hala
V hale sa nachádza množstvo rebrových klenieb, ktoré dokopy tvoria jednu dlhú, prerušovanú čiaru. Sú zdobené listami, ružami, chimérami, cherubínmi a množstvom ďaľších dekorácií. Bola postavená v roku 1515 a je jedným z najkrajších príkladov dekoratívneho sochárstva v období francúzskej renesancie. Pri vchode, nad dverami sa nachádzajú dva výklenky, v ktorých sú sochy sv. Jána Krstiteľa a talianskych Masdone v štýle Luca della Robbia.
 
2.3 Knižnica
Malá miestnosť v ktorej trávila čas Katarína Medicejská má nádherný výhľad na rieku Cher a Dianine záhrady.
Dubový kazetový strop z roku 1525, s malými visiacimi kľúčikmi je jedným z prvých svojho druhu vo Francúzsku. Sú na ňom iniciály stavbára TBK pre Thomasa Bohiera a Katarínu Briçonnet.
Nad dverami sa nachádza Svätá rodina od Andrea Del Sarto, na stenách sa nachádzajú Výjavy zo života svätého Benedikta od Jacopa Bassana, Martýr od Antonia da Corregia a Heliodoro od Jeana Jouveneta.
 
2.4 Kaplnka
Od strážnej veže sa dostaneme ku kaplnke, dverami korunovanými sochou Panny Márie. Listy týchto dubových dverí predstavujú Krista a sv. Tomáša a opakujú slová evanjelia podľa Jána: „ Polož svoj prst sem.“ „Ty si môj Pán a môj Boh.“ Pôvodné okná v tejto miestosti boli zničené bombardovaním v roku 1944, moderné okná boli vyrobené majstrom sklárom Maxom Ingrandom v roku 1954. V lodžii vpravo stojí Panna Mária s dieťaťom z carrského mramoru od Mia da Fiesoleho. Dominantou hlavnej lode je kráľovská galéria, kde sa omše zúčastnila kráľovná v roku 1521.
Napravo od oltára je jemne vyrezaná tabuľka viery, ktorá je zdobená mottom Bohierovcov. Na stenách sa tiež nachádzajú nápisy zanechané Máriou, škótskou kráľovnou. Napravo  „Hnev človeka nedosiahne Božiu spravpdlivosť“ (z roku 1543) a naľavo „Ľudský hnev nevyhrá nad Božou spravodlivosťou“ (z roku 1546.) Na stenách sa taktiež nachádza niekoľko malieb s náboženskými témami: Panna v modrom od Sassoferrata, Svätý Anton z Padovy namaľovaný Murrilom a Nanebovzatie Panny Márie od Jouveneta. Kaplnka bola zachránená počas francúzskej revolúcie Madame Duplinovou, ktorá dostala nápad zamaskovať ju ako obchod s potravinami.
 
2.5 Spálňa Kataríny Medici
V tejto spálni sa nachádza krásny vyrezávaný nábytok, steny zdobia flámske tapisérie zo 16. storočia, na ktorých je zobrazený Samsonov život. Sú zaujímavé kvôli svojim okrajom, ktoré sú plné zvierat symbolizujúcich príslovia a bájky, napríklad bájka O rakovi a ustrici, alebo Um je väčší ako podvádzanie.
Kozub a podlaha sú renesančné. Napravo od postele sa nachádza Učenie lásky od Corregia, namaľované na dreve, jeho kópia sa nachádza aj v Londýnskej národnej galérii.

2.6 Spálňa Cesara z Vendome
Táto miestnosť pripomína Cesara z Vendome, syna Henricha IV. a Gabrielly d´Estrees, ktorý sa stal majiteľom zámku v roku 1624.
Nasledujúce v miestnosti stojí za zmienku:
-  Najkrajší strop s vyrezávanými trámami, ktoré podopierajú rímsu zdobenú kánonmi.
-  Renesančný kozub, na ktorý bol v 19. storočí namaľovaný znak Thomasa Bohiera.
-  Steny sú ozdobené sadou troch bruselských tapisérií zobrazujúcich staroveký mýtus o Demeter a Perzefone.
-  Štvorposteľ a nábytok v tejto miestnosti pochádzajú zo 16. storočia.
-  Naľavo od okna je obraz od Murilla, Portrét sv. Jozefa.
 
2.7 Zelený kabinet
Zelená izba patrila Kataríne Medicijskej. Na strope zo 16. storočia môžete vidieť dve prepletené „C“. Na oboch stranách dverí sa nachádzajú talianske skrine, takisto zo 16. storočia.
Výnimočný gobelín z Bruselu utkaný v 16. storočí sa zaraďuje do obdobia gotiky aj renesancie a je inšpirovaný objavom Ameriky a jej faunou a flórou. Sú na ňom zobrazené ananásy, orchidey, granátové jablká, zvieratá a zelenina, ktoré boli dovtedy v Európe neznáme. Jeho pôvodne zelená farba sa časom zmenila na modrú.
Na stenách sa nachádzajú kolekcie obrazov, z ktorých najdôležitejšie sú:
· Kráľovná zo Sáby a Dodgov portrét od Tintoretta
· Samson a lev od Jacoba Jordaensa
· Ježiš vyháňa kupcov z Chrámu od Jeana Jouveneta
· Alegorická scéna maľovaná na kove od Bartolomeusa Sprangera
· Štúdia ženskej hlavy od Paola Veroneseho
· Let do Egypta od Nicolasa Poussina
· Dieťa s ovocím od Anthony van Dycka

2.8 Spálňa Diany z Poitiers
V miestnosti používanej Dianou z Poitiers, milenky kráľa Henricha II., je krb od Jeana Goujona, francúzskeho sochára zo školy z Fontainebleau. Krb nesie iniciály Henricha II. a Kataríny Medicejskej. Kazetový strop tiež obsahuje tieto iniciály. Posteľ pochádza zo začiatku 17. storočia a kreslá Henricha II. Sú potiahnuté kordovánskou kožou. Nad krbom je portrét Kataríny Medicejskej z 19. storočia podľa Sauvaga. Dve flámske tapisérie zo 16. storočia vykresľujú: TRIUMF SILY, jazda na voze, do ktorého sú zapriahnuté dva levy, okolo sa nachádzajú výjavy zo Starého zákona. Veta v latinčine pozdĺž horného okraja hovorí: „Ten, kto miluje dary nebies celým svojim srdcom, sa nevyhýba skutkom, ktoré diktuje Pieta.“ TRIUMF CHARITY, vojnový voz, postava na ňom drží vo svojej ruke srdce a ukazuje na slnko. Je obklopená biblickými motívami. Latinský nápis tu môže byť preložený ako: „Ten, kto ukazuje silu srdca tvárou v tvár nebezpečenstvu, dostáva spásu ako odmenu v dobe svojej smrti.“ Naľavo od okna sa nachádza Panna s dieťaťom od Murilla. Napravo od krbu je situovaný obraz z 18. storočia, Kristus zbavený oblečenia, od Francisca Ribalta, majstra Jusepeho Riberu. Pod ním sa nachádza knižnica, v ktorej sú archívne spisy zámku Chenonceau.
 
2.9 Sála Kataríny Briconnet
Na prvom poschodí haly je kachľová pec postavená z malých pálených tehál, ktoré sú označené pečaťou zobrazujúcou kvet prekrížený dýkou. Na strope sú výrazné trámy. Nad dverami sú mramorové medailóny, ktoré priniesla Katarína Medici z Talianska. Zobrazujú talianskych vládcov Galba, Claudiusa, Germanicusa, Vitelliusa a Nera. Nachádza sa tu aj sada šiestich tapisérií zo 17. storočia s poľovníckymi motívami.

2.10 Spálňa Františka I.
Táto izba má nádherný renesančný kozub a na rímse je vyryté motto Thomasa Bohiera - „Ak je budova ukončená, bude zachovávať spomienky na mužov, ktorí ju postavili“. Nad dverami sa nachádza erb Thomasa Bohiera.
Nábytok pozostáva z troch francúzskych skríň z 15. storočia a talianskeho šatníka zo 16. storočia. V ňom sa našla perla a pero, s vyrytými brečtanovými lístkami, dar Františkovi a jeho nastávajúcej, Márii, Škótskej kráľovnej.
Na stene visí portrét Diany z Poitiers, ktorá je zobrazená ako Diana Lovkyňa. Namaľoval ho Francesco Primaticcio, maliar z Fontainebleuskej školy. Bol namaľovaný v Chenonceau, v roku 1556, jeho rám nesie znak Diany z Poitiers, vojvodkyne z Étampes. Na oboch stranách sú maľby Mirevelta, Ravensteina a Van Dyckov autoportrét. Vedľa okna je Archimedes od Francisca Zurbarána a Dvaja Biskupi zo 17. storočia. Napravo od komína sa nachádzajú Tri grácie od jeana Baptista van Loo, obraz predstavuje „slečny“ z Neslu, tri sestry, ktoré boli po sebe idúce obľúbenkyne Ľudovíta XV. : Madame de Châteauroux, Vintimille a Mailly.
 
2.11 Schodisko
Keď z haly vstúpime do dubových dverí, ocitneme sa na schodisku. Je ozdobené vyrytými lístkami, ktoré znázorňujú Starý Zákon (pod nimi sa nachádza žena so zaviazanými očami, s knihou a pútnickou palicou) a Nový Zákon (žena má tvár odkrytú a drží palmovú ratolesť a kalich).
Schodisko vedúce na prvé poschodie je pozoruhodné aj vďaka tomu, že je jedným z prvých priamych schodísk postavených vo Francúzsku na základe talianskeho vzoru. Nad ním je klenba s rebrami pretínajúcimi sa v pravom uhle, zdobia ju ľudské postavy, kvety a obrazy kvetín (niektoré výjavy boli poškodené počas francúzskej revolúcie). Schodisko má zábradlie po oboch stranách  a končí lodžiou, z ktorej môžete obdivovať výhľad na rieku Cher.
 
2.12 Obývacia izba Ľudovíta XIV.
Na pamiatku návštevy Chenonceau, ktorú podnikol Ľudovít XIV. 14. júla 1650 venoval svojmu ujovi, Ducovi de Vendôme svoj portrét vytvorený Hyacinthom Rigaudom s nezvyčajným rámom od Lepautra, vyrobenom len zo štyroch obrovských kusov dreva, rovnako ako nábytok pokrytý Aubussonovými tapisériami. Na renesančnom komíne vytvárajú Salamandra a hranostaj spomienku na Františka I. a kráľovnú Klaudiu Francúzsku. Trámy, ktoré obkolesujú strop sú pokryté inicíalmi Bohierovskej rodiny (TBK). V miestnosti sa tiež nachádza obraz Ježiš a Ján Krstiteľ, ktorý kúpil v roku 1889 na dražbe kolekcie španielskeho kráľa Joseph Bonaparte, Napoleonov brat.
Obývacia izba tiež ponúka nádhernú sériu francúzskej maľby 18. storočia:
· Van Loovov Portrét kráľa Ľudovíta XIV:
· Nattierovu Princeznú z Rohanu
· Nettserov Portrét Chamillarda, ministra Ľudovíta XIV. a Portrét muža
· Rancov Portrét Filipa V., španielskeho kráľa
Taktiež sa tu nachádza portrét Samuela Bernarda, finančníka Ľudovíta XIV. Samuel Bernard, ktorý bol veľmi bohatý, bol otec Madame Dupin, ktorej pôvab a inteligencia sú vystihnuté v obraze od Nattiera. Madame Dupin bola majiteľkou zámku v 18. storočí. Jej láskavosť a štedrosť zámok zachránili od zničenia počas francúzskej revolúcie.
 
2.13 Spálňa piatich kráľovien
Táto spálňa je tak pomenovaná na pamiatku Kataríny Medicejskej, jej dvoch dcér a troch neviest: kráľovnej Margot, Alžbety z Valois a jej dcéry Márie, Alžbety Habsburskej a Lujzy Lotrinskej.
Steny sú pokryté flámskymi gobelínmi, kde sú vyobrazené: obliehanie Tróje a únos Heleny, Hry v Koloseu a korunovácie kráľa Dávida. Ďalší gobelín ukazuje epizódu zo života Samsona.
 
2.14 Strážne miestnosti
Pôvodne boli tieto miestnosti určené ozbrojeným mužom, ktorí si tam chodili odpočinúť. Ramená Thomasa Bohriera zdobia komín zo 16. storočia a dubové dvere zdobia postavy ich patrónov. Pod nimi je napísané: "S'il vient - bod, me souviendra” ,čo znamená: ,,Ak sa mi podarí vybudovať Chenonceau, budú si ma pamätať.“ Na stenách gobelíny zo 16. storočia predstavujú výjavy zo života hradu, žiadosť o manželstvo a lov. Truhly sú renesančné a gotické. V priebehu 16. storočia obsahovali riad, príbory a gobelíny, ktoré súdny dvor sťahoval z jedného miesta  na druhé. Na strope sú trámy, kde sa prepletá H a C, čo znamená Henry II. a Katarína Medicejská, aby však Henry ukázal svoju lásku k Diane de Poitiers, bol vytvorený strop aby vyzeral ako H a D. Na podlahe sú pozostatky z majoliky zo 16. storočia.
 
2.15 Nádvorie a veža Marques
Veža Marques je postavená v renesančnom štýle. Nádvorie preberá usporiadanie stredovekého hradu vyznačujúceho sa priekopami. Vedľa veže je dobre zdobený prízrak a znak rodiny Marques - orol.
Monumentálny vstup pochádzajúci z obdobia Františka I. je vyrobený z maľovaného a tvarovaného dreva.
 
2.16 Galéria
Podľa plánov Philiberta de l´Ormea bola v roku 1576 postavená  miestnosť Kataríny Medicejskej na mostíku Diane z Poitiers. Je šesťdesiat metrov dlhá, šesť metrov široká, je v nej bridlicová podlaha a trámové stĺpy.
Každý koniec má veľmi krásny renesančný komín,  z ktorých jeden v okolí južných dverí (ktoré vedú k ľavému brehu Cher) je len dekoratívny.
Medailóny na stenách boli pridané v 18. storočí a predstavujú slávne osbnosti.

2.17 Záhrady
Napravo od zámku sa nachádzajú záhrady Diany z Poitiers, vchod do nich stráži dom pre služobníctvo, postavený v 16. storočí. Plocha záhrady je 10 km². V strede záhrady sa nachádza fontána,  ktorú opísal Jacques Androuet du Cerceau vo svojej  knihe „Najkrajšie stavby vo Francúzsku“. Záhradu chránia pred záplavami od rieky Cher stupňovité terasy, ktoré poskytujú nádherný výhľad na zámok. Naľavo sa nachádza intímnejšia záhrada Kataríny Medicejskej s bazénom uprostred. Na záhradnú dekoráciu, ktorá sa mení vždy na jar a v lete sa musí ročne vysadiť 130 000 rastlín. Zo záhrady dovidieť na kupolu budovy, v ktorej sa skladovala priadka morušová, ktorú vo Francúzsku predstavila práve Katarína Medicejská. K záhradám taktiež patrí farma zo 16. storočia a 70-hektárový park. Blízko hlavnej cesty, ktorú lemuje alej bolo v roku 1720 vysadené bludisko v duchu Kataríny Medicejskej. Bolo naň spotrebovaných dvetisíc tisov.
 
3 Osobnosti
 
 3.1 Matka kráľov- Catherine de Medici
 Katarína Medicejská, organizátorka bartolomejskej noci, bola temnou legendou a ľudovou predstavivosťou vykreslená ako profesionálna travička, žena zlá a zákerná, neustále spriadajúca sieť intríg, ale pritom ako jedna z politiky najprenikavejšie mysliacich hláv v jej storočí. „Pripomeňme si,“ napísal francúzsky historik Philippe Erlandeg, „že Florenťanka, natoľko známa svojou účasťou na zločinoch takéhoto druhu, sa nedopustila ani jedného, o ktorom by mala história dôkazy a na základe nich by ho mohla uznať za fakt. “V stredu 13. apríla 1519 vo Florencii porodila Madelaine de la Tour d´Auvergne, manželka Lorenza II. Mediciho, vojvodu z Urbina, svoju jedinú dcéru, ktorá pri krste dostala tri mená: Catarina Maria Romola. Pätnásť dní po pôrode Madelaine zomrela a onedlho ju do hrobu nasledoval i jej manžel.
 
3.1.2 Náboženské vojny
Katarínin najstarší syn, František II., hneď na začiatku svojho krátkeho panovania zabezpečil príjmy svojej matky: stanovil jej vdovský dôchodok 72 000 libier, daroval jej zámky Viller-Cotterts a Montceaux, vojvodstvo Alençon, ako aj výnosy z vojvodstva Valois a grófstva Monfort-l´Amaury.
 Františka II. slávnostne korunovali v Remeši 18. septembra 1560. nemal teda ani 16 rokov, keď sa stal kráľom, a hoci bol oficiálne plnoletý, bol príliš mladý, aby skutočne vládol. Francúzsko, ktorú mu zanechal otec, bolo zadlžené v dôsledku talianskych vojen vedených jeho predchodcami a rozdelené na tri veľké tábory.   Prvým bol tábor protestantov, nazývaných hugenoti, reprezentovaný predovšetkým Bourbonovcami, ktorých vodcami boli Antoine do Bourbon a jeho najmladší brat Louis, princ de Condé. Druhou skupinou boli Montmorencyovci, ktorí patrili k zakladateľom katolíckej ligy, ale niektorí ich príslušníci, najmä Gaspard de Châtillon, admirál de Coligny, boli významnými vodcami hugenotov. A napokon tretí tábor tvorili Guisovci, predstavitelia fanatického a nezmieriteľného katolicizmu. Ich ambície a ctižiadostivosť narastali najmä odvtedy, ako z ich radov vzišli škótska kráľovná Mária a jej dcéra Mária Stuartová, od 24. apríla 1588 manželka Františka II., cez ktorú úplne ovládli nového francúzskeho kráľa. Strana hugenotov si uvedomovala, že kto ovláda kráľa, má moc. Preto sa rozhodla pod vedením princa de Condé zmocniť sa Františka II. a tak sa zbaviť vplyvu Fuisovcov. Sprisahanie vak bolo prezradené a sprisahanci kruto potrestaní. František II., od narodenia chorľavý, zomrel v Paríži 5. decembra 1560, nezanechajúc žiadnych potomkov. Jeho vdova Mária Stuartová v nasledujúcom roku opustila Francúzsko. K moci sa konečne dostala Katarína Medicejská, regentka za svojho neplnoletého syna Karola..

3.2 Diana z Poitiers
Diana z Poitiers bola dcérou Jeana de Poitiers, kniežaťa de Saint-Vallier a jeho manželky Jeanne de Batarnay. Rod Dianinho otca patril k váženým šľachtickým rodinám a dlhodobo udržoval blízke kontakty s rodom Bourbonovcov. Malá Diana tak trávila časť svojho detstva na dvore Anny de Beaujeu, bývalej regentky vládnucej za Karla VIII., ktorá stála spolu se svojím manželom na čele rodu Bourbonovcov. Vzhľadom na tieto kontakty je pravdepodobné, že sa Diana zrejme už v detstve dostala na čas ku kráľovskému dvoru.
V roku 1515 sa Diana z Poitiers stala dvornou dámou kráľovnej Klaudie, manželky francúzskeho kráľa Františka I. Blízky priateľ Dianinho otca, Karol Bourbonský, zjednal pre mladučkú Dianu výhodný sobáš s jedným z najvýznamnejších mužov vo Francúzsku, s Louisom de Brézé, kniežaťom z Maulevrieru, barónom z Bec-Crespinu a Mauny, pánom na Noveny-le-Roi, Anete, Brisse, Brévalte a Montchauvete a veľkovojvodom Normandie, ktorý bol najviac vnukom kráľa Karola VII: Snúbenec bol o 40 rokov starší a údajne neobyčajne škaredý, ale ctižiadostivá Diana s výhodným sobášom bez námietiek súhlasila a 29. marca 1515 vstupovala do manželstva so zjavnou hrdosťou.

V roku 1517 Diana porodila dcéru Francoise, o dva roky neskôr Luisu. V roku 1531 Louis de Brézé zomrel vo veku 72 rokov a Diana sa po šestnástich rokoch manželstva stala vo svojich 32 rokoch vdovou. Smrť svojho milovaného manžela niesla veľmi ťažko a od tej chvíle už nikdy neodložila vdovské šaty. Jej život ale čoskoro získal nové a radostné naplnenie, keď bola kráľom požiadaná o to, aby sa postarala o výchovu jeho syna princa Henricha. Ten sa neskôr stal manželom Kataríny Medicijskej, čo mu však nebránilo, aby sa Diana z Poitiers stala jeho milenkou, ktorou sa nijak netajil. Proti autoratívnej Diane bola však Katarína bezmocná, Diana i naďalej zostala poradkyňou Henricha, ktorý sa medzičasom stal francúzskym kráľom.
V roku 1559 kráľ nešťastnou náhodou zomrel, Diana de Poitiers mala 60 rokov. Stiahla sa na zámok  Anet, kde očakávala pomstu Kataríny Medicijskej. Katarína si však  bývalej milenky svojho manžela vyžiadala len navrátenie korunovačných klenotov a zámok Chenonceaux, za ktorý však Diana dostala náhradu zámok Chaumont.

ZÁVER
V našej práci sme sa vám snažili opísať renesančný zámoček Chenonceau.
Dúfame, že sa nám podarilo priblížiť  jeho históriu, čosi zo života jeho majiteliek, vyjadriť krásu jeho vnútorných priestorov ako aj nádheru jeho udržiavaných záhrad. Snáď sme aspoň sčasti zachytili jeho atmosféru, ktorú by ste mali možnosť zažiť pri prehliadke tejto prepychovej stavby a jej okolia. Tú ste mali možnosť predstaviť si na diaľku a to prostredníctvom nami vytvorených fotografií a k nim pridaných opisov. Ďakujeme, že ste si náš projekt prečítali až dokonca a veríme, že ste boli spokojní, očarení a rovnako ako my nadchnutí touto rozprávkovou pamiatkou, ktorú obývali významné osobnosti európskych dejín....

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu