Stolovanie v staroveku

Stolovanie v staroveku

Potom, čo človek objavil oheň, začal ho využívať okrem iného aj na prípravu jedál. Časom objavil aj pôžitok zo stolovania.

Egypt

Mäso jedli Egypťania zriedkavo a málo. Zvieratá porážali v súlade s náboženskými predpismi vo sviatky. Mäso zabitých zvierat konzumovali čerstvé alebo sušené. Hlavným a najspoľahlivejším zdrojom živočíšnych proteínov boli ryby z rieky Níl. Tie opekali nad dreveným uhlím alebo sušili. Egypťania mali dobre zorganizovanú rastlinnú výrobu. Pestovali najmä obilie hlávkový šalát, uhorky, melóny, fazuľu, hrach a kapustu. Cibuľa, cesnak a pór boli najdôležitejšími plodinami pre nižšie spoločenské triedy.

Cibuľa bola tak obľúbená, že kytice cibuľových kvetov boli často ako dary živým i mŕtvym. Cibuľa spolu s chlebom a pivom patrili medzi najdôležitejšiu potravu v Egypte. Spočiatku poznali len nekysnutý chlieb. Keďže obilie na jeho prípravu drvili ženy medzi plochými kameňmi, takto získaná múka obsahovala aj plevy a úlomky slamy. Obyčajnému ľudu to stačilo ale pre kráľovský dvor sa musela múka preosievať na papyrusových sitách.

Chleby sa museli jesť čerstvé, lebo po vychladnutí stvrdli a nedali sa hrýzť. Kysnutý chlieb sa tu vyrábal až v roku 2000 pr. Kr. Najobľúbenejším nápojom v Egypte prekvapivo nebolo víno (ako v Grécku a Ríme) ale pivo. Pilo sa nielen s cieľom uhasiť smäd, ale používalo sa aj na rozpúšťanie liekov a dokonca aj na prípravok proti počatiu. Kňazi a mnísi jedli len posvätné jedlá. Z mäsa to bola pečená husacina a hovädzina. Chlieb a koláče museli byť z posvätného obilia. Víno pili len s mierou. Mali zakázané jesť bravčové mäso, baraninu, cibuľu, šošovicu, hrach, cesnak a pór. Zavrhovali aj ryby a fazuľu.

Grécko

Grécko skoro z každej strany obmýva more takže morské ryby tvorili dôležitú časť jedálnička. Chudobní ľudia a otroci obvykle jedli solené ryby surové s chlebom a syrom. Bohatší mali toto ako predjedlo alebo len ako jeden z hlavných chodov. Postupne sa recepty na úpravu množili. Vajcia jedli v rôznych podobách (uvarené namäkko, natvrdo alebo ako volské oko). Z kozieho a ovčieho mlieka robili syr. Veľkú pozornosť venovali koreninám a bylinkám (najmä cibuľa, cesnak, horčica, koriander, bazalka a tymian).

Grécko pociťovalo trvalý nedostatok obilia a preto si podmaňovali krajiny, kde ho bol prebytok. Až do konca 7. storočia pr. Kr. bol chlieb len sviatočným jedlom a jedlom majetnejších. Až oveľa neskôr sa stal základnou potravinou najširších vrstiev. Pre zlepšenie chuti ho pred jedlom namáčali do zriedeného vína. Z nápojov tu vždy dominovali víno. Pivo tiež poznali, vyrábali a nazývali ho jačmenným vínom. No zdalo sa im málo alkoholické a v jeho pití videli akúsi ,,zmäkčilosť“. Bohatí Gréci jedávali viackrát denne (raňajky a obed pozostávali najmä chleba namáčaného vo víne a z vody), ale najbohatšia bola večera. Začínala sa predjedlom z vajíčok alebo solených rýb. Tento pokrm mohol byť aj ako hlavný chod. Po rybe nasledovalo pečené prasiatko, králiky alebo kurčatá. Potom sa pilo zriedené víno. Účastníci večere alebo hostiny si pred jedlom a po jedle umývali ruky. Na tekuté pokrmy sa používali lyžičky, inak sa jedlo rukami. Sedenie pri stole časom vyšlo z módy a jedávalo sa poležiačky, na čo slúžila špeciálne tvarovaná pohovka.

Rím 

Od Grékov prebrali Rimania zvyk jedávať poležiačky. Jednoduchí Rimania jedávali trikrát denne. Ráno raňajkovali chlieb s medom alebo syrom, olivy, hrozno a datle. K tomu pili zriedené víno. Školáci mávali na raňajky obilnú kašu alebo chlieb s masťou, ktorý si brávali aj do školy. Obedovali napoludnie prosnú alebo pšeničnú kašu a jedlá zo zeleniny a ovocia. Na večeru jedli syr, ovocie a zvyšky od obeda. Bohatí Rimania obedovali až okolo tretej popoludní. Obed sa obvykle rozrástol na hostinu, trvajúcu často do neskorej noci, alebo aj niekoľko dní. Mal tri časti. Predkrm tvorili silne korenené dráždivé jedlá. Hlavná časť obeda pozostávala z veľkého množstva jedál.

Obed zavŕšili pečivom, syrom a ovocím. Pri stole sa nepoužívali príbory. Jedlá prinášali otroci už nakrájané. Hostia si brali rukami, preto si po každom jedle umývali ruky. Bohatí si utierali ruky aj do dlhých pestovaných vlasov vyberaných detí otrokov... Za cisárstva sa hostiny zmenili v orgie obžerstva. Hostia jedli a pili aj niekoľko dní. Keď už nevládali užili nejaké dávidlo, všetko vyvrátili a hodovali ďalej. Najslávnejším hostiteľom bol Lucullus, u ktorého mali hostiny aj 40 chodov.