Židovská otázka na Slovensku počas 2. svetovej vojny

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: kajka
Typ práce: Referát
Dátum: 20.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 509 slov
Počet zobrazení: 5 365
Tlačení: 383
Uložení: 425
Židovská otázka na Slovensku počas 2. svetovej vojny
 
KONEČNÉ RIEŠENIE ŽIDOVSKEJ OTÁZKY
-  20.január 1942 sa konala konferencia vo Wannsee pri Berlíne bolo to pracovisko Interpolu a tejto komisii predsedal R.HEYDRICH – vedúci hlavného úradu ríšskej bezpečnosti
-  táto konferencia mala objasniť konečné riešenie židovskej otázky – ENDLOSUNG – LIKVIDÁCIA
-  rozhovory sa týkali len organizačnej stránky, pretože o konečnom riešení bolo už dávno rozhodnuté
 
ŽIDOVSKÁ OTÁZKA NA SLOVENSKU
-  v čase 2.svetovej vojny dochádza k prijímaniu prvých opatrení na riešenie židovskej otázky Slovensku
-  po 14.marci 1939 vláda začala prijímať prvé nariadenia zamerané proti židom – židia vyraďovaní z hospodárskeho, politického, spoločenského a verejného života
-  pojem ŽID sa vymedzil podľa konfesijného na hľadiska
-  k radikálnemu obratu došlo po Salzburských rokovaniach, keď sa k moci dostalo radikálne krídlo HSĽS
-  september 1940 SNEM SR odovzdal vláde plnú moc, aby čo najrýchlejšie vyriešila židovskú otázku, jún 1940 – ARIZAČNÝ ZÁKON
-  9.september 1941 – ŽIDOVSKÝ KÓDEX – vládne nariadenie ćl.198, ktorý uzákonil rasový princíp riešenia židovskej otázky
 
ETAPY RIEŠENIA ŽIDOVSKEJ OTÁZKY
1.ETAPA 1939-1940
2.ETAPA 1941- 1942
3.ETAPA 1944
 
-  7.október 1941 protestovali proti tomuto nariadeniu slovenskí katolícki biskupi, protestuje aj pápež
-  na riešenie židovskej otázky sa vytvorili osobitné inštitúcie :
1.ÚSTREDNÝ HOSPODÁRSKY ÚRAD
-  vyraďovanie židov z hospodárskeho života
2.ŽIDOVSKÉ ODDELENIE pri ministerstve vnútra
-  usmerňovalo diskriminačné opatrenia v oblasti verejnej a občianskej, neskôr riadilo deportácie
-  vyraďovanie židov z hosp.života + likvidácia žid.obchodov, živností, podnikov a ich prevedenie do árijských rúk = ARIZAČNÝ PROCES
-  od septembra 1941 – museli všetci Židia od 6 rokov nosiť žltú Dávidovu hviezdu
-  dohodu o deportáciách Židov zo Slovenska podpísal s Nemcami VOJTECH TUKA
-  25.marec 1942 – odchádza zo Slovenska prvý transport z Popradu do Osvienčimu so židmi – DIEVČENSKÝ TRANSPORT
-  11.apríl 1942 – rodinné transporty
-  október 1942 – zastavené transporty židov /dovtedy vyvezených 58 tis/
-  Vatikán poslal protest SR a žiadal ju aby zastavila deportáciu Židov
-  1944 – obnovené transporty po obsadení Slovenska Nemcami, neplatila už žiadna výnimka, vyvezených 13 500 židov
-  týmito deportáciami zanikla postupne židovská komunita na Slovensku
 
17. 3.Kultúra a umenie v 19. storočí
- 19. storočie bolo obdobím, na ktoré mali vplyv  dve revolúcie, majúce svoj počiatok v 18. storočí
- išlo o politickú revolúciu vo francúzsku z roku 1789 a priemyselnú revolúciu v Anglicku
- umenie odzrkadľovalo všeobecnú nestabilitu, život umenia ustavične ohrozovali rozličné, často protichodné prúdy
- zmenilo chápanie umelca aj umenia
- koncom 18. storočia sa v maliarstve objavilo vyjadrovanie osobných pocitov, podobná situácia bola aj v iných druhoch umenia a z toho pramení množstvo umeleckých diel 19. storočia
- odmietanie tisícročnej realistickej tradície založenej antickým Gréckom na konci 19. storočia znamenalo začiatok „ moderného umenia“

Klasicizmus a empír
- klasicizmus sa rozvíjal od 2. pol 18. storočia a vyvrcholil v období Napoleonovho cisárstva
- typickým znakom klasicizmu je návrat  k jednoduchosti a čistote, ktorý môžeme chápať aj ako reakciu na barokovú prezdobenosť
- príklon k jednoduchosti bol podporovaný objavením grécko – rímskej civilizácie
- klasicizmus a antická inšpirácia sa prejavili aj v architektúre
- stavby sa opierali o klasické stĺpové systémy, pričom múry boli zbavené dekorácií a rovnako sochári sa inšpirovali antickými sochami
- najznámejšie pamiatky: Panteón vo francúzsku, Brandenburská brána v Berlíne, Ermitáž v Sankt – Peterburgu
- klasicizmus neskôr prešiel ( hlavne a architektúre ) do tzv. empíru, ktorý sa rozvinul v dobe napoleonského cisárstva
- empír sa prejavoval v monumentálnosti stavieb, ale aj vo výrobe úžitkového umenia ( predmety dennej potreby- nábytok, odev,....)
- súčasne s klasicizmom a empírom jestvoval v nemecky hovoriacej oblasti meštiansky sloh biedermeier, ktorý sa uplatňoval najmä v kultúre bývania, v nábytku, v obliekaní a umeleckom priemysle
- v maliarstve sa osoby zobrazovali v ušľachtilej, triezvej a objektívnej kresbe
- najznámejší maliari daného obdobia: J. L. David, J.A.D. Ingres, Francisco de Goya

Romantizmus 
- spadá do prvej polovice 19. storočia
- hlásal prednostné postavenie jednotlivca a jeho osobnosti
- proti vláde chladného rozumu staval silu senzibility, vášne a imaginácie
- umelci, rozčarovaní realitou, hľadali inšpiráciu v hrdinskom stredoveku alebo v exotickej cudzine
- sloboda a náhodnosť sa stali živnou pôdou pre inšpiráciu
- objavili sa námety smrti, samoty a zla
- najznámejší maliari: E. Delacroix, T. Géricault
- romantická architektúra sa snažila oživovať minulosť, a preto bola podnetom pre nákladné reštaurovanie monumentálnych stavieb

Realizmus a impresionizmus

- v polovici 19. storočia vzniklo hnutie, ktoré hlásalo návrat  reálnemu zobrazovaniu života, ktoré okolo roku 1860 prešlo do impresionizmu
- realisti, oproti romantikom, sa snažili o objektívnosť zobrazenia, v námetoch sa odklonili od vznešenej historickej maľby a zobrazovali scény z každodenného života ( napr. život roľníkov, práca na poli, znázornenie ľudskej biedy a utrpenia)
- v 60. rokoch 19. storočia sa v maliarskom umení objavila skupina mladých maliarov, kotrých obrazy oficiálne maliarske spoločnosti neprijímali
- bola pre nich typická neistota a pochybnosti
- aj samotný názov tohto umenia bol pôvodne iba posmeškom
- názov impresionisti im dal jeden z kritikov, keď videl obraz Clauda Moneta – Impresia ( dojem)
- ich maliarska technika spočívala v tom, že zobrazovanú krajinu alebo predmet rozložili na farebné škvrny a rozmazané plôšky
- až v oku diváka sa pri odstupe javia tieto škvrny ako dojem z okamihu určitej nálady, svetla a pohybu
- v 80. rokoch 19. storočia sa preslávili maliari, tzv. postimpresionisti, ktorých spolu s niektorými básnikmi nazývali
„ prekliati“
- búrili sa proti pravidlám vtedajšej spoločnosti, túžili po slobode tvorby
- najznámejší z nich boli: Vincent van Gogh a Paul Gauguin, ktorí hľadali inšpiráciu v exotických krajinách a v sýtejších a slnkom prežiarených farbách
- v architektúre sa od polovice 19. storočia presadzovali historizujúce pseudoslohy: neorománsky sloh, neogotika, neorenesancia
 
Pseudoslohy ( 1850 – 1900 ) kopírujú historické slohy, pričom sa uplatňuje továrenská výroba – ručné remeslá sú na úpadku.
Secesia ( 1894 – 1920 ) napodobňuje historické štýly moderným spôsobom: jednoduchosť tvaru, účelnosť.
 
Umenie 19. a 20. storočia
Klasicizmus, preromantizmus, romantizmus a realizmus tvoria základ prvej polovice 19. storočia. Ani jeden z nich však nemožno nazvať slohom v pravom zmysle. Paralelne vznikajú nové prúdy, v ktorých sa objavujú prvky predchádzajúcich období, preto sa označujú ako pseudoslohy (neogotika, neorenesancia, neobarok, atď.).
Silnou oblasťou preromantizmu a romantizmu sa stáva maliarstvo. Romantizmus vychádzajúci z pozícií meštianstva narušuje sústavu hodnôt, ktoré priniesol klasicizmus. Proti racionalizmu stavia cit a vášne.

Secesia
Nazývaná tiež art nouveau, Jugendstil, modern style – umelecký sloh prelomu 19. a 20. storočia, posledný univerzálny výtvarný sloh. Jeho ťažisko bolo v úžitkovom umení a dekorácii. Podstatou bolo dôsledné odmietanie historizujúcich foriem, hlavnými znakmi sú ornamentálnosť, plochosť, dominancia lomených odtieňov, základnou líniou je štylizovaná krivka. Tento dekoratívny sloh triumfoval na svetovej výstave v Paríži roku 1900. Secesia sa uplatnila okrem maliarstva a sochárstva v grafike, v knižnej kultúre, umeleckom priemysle, interiérovej tvorbe a v architektúre. Predstavitelia: J. Ruskin, W. Morris, A. Mucha, A. Gaudí.
Koncom 19. storočia sa v európskej architektúre výraznejšie prejavuje eklekticizmus. Vzniká množstvo umeleckých smerov: impresionizmus, ktorý predznamenáva už predstaviteľ moderny E. Manet, symbolizmus, secesia, avantgardy 20. storočia –kubizmus, surrealizmus, expresionizmus, fauvizmus, dadaizmus, popart, opart, kinetické umenie a ďalšie viac alebo menej výrazné a úspešné umelecké prúdy.
Eklekticizmus
Eklekticizmus je označenie pre taký druh umeleckej tvorby, keď tvorca syntetizuje vo výslednom artefakte práce cudzích vzorov, iných majstrov alebo období. Početné príklady vedomého eklekticizmu poskytuje napríklad historizujúca architektúra I figurálne umenie 19. storočia. Typickým príkladom je Kryštáľový palác na svetovej výstave v Londýne z roku 1851.
 
Pamiatky obdobia historizmu
- veľké slohy - románsky a gotický sa stali zdrojom inšpirácie a novej tvorby. Obdobie historizmu trvalo od polovice 19.stor až do zániku Rakúso-uhorskej monarchie.
- sloboda v manipulácii s historickými architektonickými slohmi má rôzne názvy - epocha romantická, historizujúca, pseudoslohová, neoslohová, eklektická a pod.
- vznikli nové druhy výrobných, dopravných, kultúrnych, verejných a spoločenských stavieb. Výroba liatiny, železa a ocele, skla, cementu a iných nových materiálov začína ovplyvňovať architektonickú tvorbu.
- od ranorenesančných triezvych foriem sa prechádzalo na honosnejší neskororenesančný ipseudobarokový, neobarokový arokokový výraz, čo vyústilo do secesie, ktorá sa prispôsobila potrebám honosnej reprezentatívnosti.
- neogotická veža dómu sv. Martina okolo 1830.
- neogotika - kaštieľ v Galante, v Rusovciach,
- neogotická sakrálna arch. - pohrebná kaplnka vo Fričovciach, neogotické výmaľby v interiéroch kostolov na celom Slovensku.
- neogotický charakter dostali aj niektoré meštianske objekty
- neskorý empír - vyznačoval sa prostými a triezvymi úpravami fasád s jednoduchými výrazovými prostriedkami.
- zmiešaný renesančno barokový neosloh sa uplatňoval najmä v osemdesiatych rokoch - budova divadla v Bratislave.
- neorománsky kaštieľ v Skýcove, neobarokový kaštieľ v Budmericiach.
- v záhradách pri mestách vznikali panské vily ako doplnky mestského bývania boháčov, ktoré boli architektonicky zväčša poplatné historizmu - Bratislava - Búdková, Šulekova, Hlboká, Holubyho ul.
- čoraz častejšie sa začal uplatňovať individualizmus projektantov.

Pamiatky obdobia secesie
- prelom 19. a 20.stor sa snažil o dôsledné opustenie historizmu 19.stor. Prejavila sa vôľa vytvoriť nový výtvarný sloh. Objavila sa požiadavka väčšej tvorivej slobody v používaní umeleckých prostriedkov, technických konštrukcií, materiálov a ich farebnej škály. Nastala zvýšená orientácia na občianske, bytové, priemyselné, verejné a iné praktické stavby a ich riešenie uľahčovali nové konštrukcie, vychádzajúce z nových materiálových možností, aké poskytoval železobetón, oceľ, sklo, keramika a pod.
- sirotinec na Hlbokej ceste 1900.
- čistá secesia sa na Slovensku vo väčšej miere neujala, ale v Bratislave máme niekoľko príkladov viedenskej secesie - nájomný dom na Štúrovej ul..
- Modrý kostolík sv. Alžbety a susedné gymnázium.
- prejavom maďarskej secesie je budova bývalej Bratislavskej banky na Hlavnom nám. - použili na nej farebné glazované obkladačky.
- K najzaujímavejším dielam secesie na Slovensku patrí mauzóleum rodiny Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí - 1903-1904 - centrálna stavba, navonok riešená ako polygón, má monumentálnu vnútornú výzdobu stien, umocnenú byzantizujcou mozaikou. V exteriéry boli použité prvky egyptskej a byzantskej architektúry.
- Dušan Jurkovič - čerpal z ľudových archtektonických prvkov - Kultúrny dom v Skalici - 1905. Pri tomto projekte spolupracoval s maliarom M. Alešom, ktorého maľby sú na priečelí.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu