Klasická novoveká filozofia

Klasická novoveká filozofia
Rozvíja sa v priebehu 17 a 18 storočia a končí sa v 1. tretine 19 storočia nemeckým klasickým idealizmom ( zakl. F. Bacon, R. Descartes, T. Hobbes )
 
-  na jej rozvoj mali vplyv dva rozhodujúce činitele:
-  Prechod západonemeckých krajín od feudalizmu k buržoázií
-  Konštituovanie a rozvoj novovekej vedy
 
Kľúčovou disciplínou novovekej filozofie sa stáva Teória poznania
-  Ideál poznania-Matematika ( ranní filozofi boli skvelý matematici ) alebo budovali svoj filozofický systém poznania matematickým spôsobom (Spinóza)
 
-  Na základe úspechov prírodných vied , matematiky a mechaniky vzniká nový filozofický –Mechanický pohľad na svet, uzavretý mechanický systém ( skladá sa z nemených prvkov ich pohyb určujú zákony klasickej mechaniky.
 
-  Pre filozofické zovšeobecňovanie bolo dôležité používanie jednotlívých metód a postupov skúmania prírody- časť filozofov považovala za univerzálnu matematickú metódu: Dôkaz pravdivosti  ( Dedukcie), iní zase upredňostňovali Empirickú metódu (Indukcia). Filozofi tohto obdobia sa rozvíjali v dvoch líniách
 
Empirizmus : Filozofický smer, ktorý považuje pociťovanie a zmyslovú skúsenosť za najpodstatnejšie východisko poznatkov v skutočnosti, základ poznania: Zmyslová skúsenosť.
Predstavitelia : F.Bacon, J. Locke, G.Berkeley, D.Hume
 
 
Racionalizmus : Vyzdvihuje rozumové schopnosti a poznanie človeka , človek je schopný poznť celú skutočnosť rozumom. Predstavitelia : R.Descartes, B.Spinoza, G.W. Leibniz
 
Zakladatelia Novovekej Filozofie ( 1. Pol. 17. Storočia)
F.Bacon, R.Descartes, T.Hobbes
 
Thomas Hobbes (1588-1679)
-  Predstaviteľ sociálnej filozofie, anglický politológ a filozof 
-  Diela : Základy prirodzeného a politického práva, elementy filozofie, o slobode a nutnosti
-  Leviathan, Hlavné dielo zaoberajúce sa štátom
-  Jadrom jadrom jeho filozofie je nákua o štáte
-  Človeka vidí ako egoistu ktorý sa snaží o vlastná výhody
 
Leviathan:
Štát je umelé teleso (Leviathan je to biblická príšera schopná požierať všetko okolo seba vrátane svojích tvorcov). Vzinikal vtedy keď človek zistil že nemôže žiť v stave absolútnej slobody. Tento stav vytvára situáciu keď každý môže uplatniť svoju neohraničenú slobodu (človek človeku je vekom). Možno ho prekonať ib tak, že každý sa vzdá časti svojej slobody a odovzdá ju do rúk vládcu. Toto odovzdanie má charakter spoločenskej zmluvy ktorý
Je základom štátneho spolužitia ( najoptimálnejšia forma vlády je podľa Hobbesa absolutistická monarchia)

Francis Bacon (1561-1626)
-  Zakladateľ novovekého empirizmu Právnik, politik
-  Jeho filozofia je sústredená v diele Veľké obnovenie vied
-  Sústreďoval sa na skúmanie prírody a hľadanie správnej vedeckej metódy bádania Poznanie je sila.
-  Hlavnou ideou jeho diela je aby človek ovládol prírodu prostredníctvom poznania a prakticky využil jej vlastnosti, procesy a zákony.
-  Vytýčil projekt veľkej obrany vied. Tažisko splnenia vidl vo vytvorení novej metódy-Indkucie
-  Meradlom pravdivosti vedeckých výsledkov sú skúsenosti
-  Z procesu poznania treba vylúčiť falošné predsudky, ilúzie, omyly-Idoly (prekážky ktoré bránia rozumu dostať sa k pravde)
-  Rozoznávame štyry druhy idolov
 
Idoly Kmeňa : Prekážky spôsobené príslušnosťou k jednotlivému ľudskému rodu
Idoly Jaskyne : Omyly človeka alebo jednotlivca, nadobudnuté hlavne výchovou, Vzdelaním a záujmami
Idoly Trhu : Vznikajú zo vzájomnej komunikácie medzi ľudmi
Idoly Divadla : Spočívaju v nekritickom preberaní názorov autorít , niesu vrodené
Ľudský rozum treba od idolov oslobodiť a očistiť
Francis Bacon Znovu obnovuje materializmus. Hmota-Elementy ( elementy sú nemenné, nedeliteľné mjú vlastný pohyb).
 
Spôsob vedeckého poznávania  použil aj na skúmanie spoločnosti
Dielo: Nová Atlantída ( Obraz hospodársky rozkvitajúcej ideálnej spoločnosti)
Utopický ideál. Veda sa môže stať silou ktorá zabezpečí rozkvet spoločnosti