Rím - história

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Siu-liu
Typ práce: Referát
Dátum: 29.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 486 slov
Počet zobrazení: 9 432
Tlačení: 642
Uložení: 651
v r. 753 pr. n. l. na Palatínskom pahorku založili Romulus a Remus, bratia - dvojčatá, synovia vestálky /kňažky/ Rhey Silvie a boha Marsa, ktorých na tomto pahorku odkojila vlčica. Vlčica, ktorá dáva mlieko dvom malým chlapcom, je aj symbolom mesta. Archeologické nálezy však dokazujú, že táto lokalita bola osídlená už v 10.-9.stor. pr. n. l.  V 8. stor. pr. n.l. splynuli tunajšie sídliská Latinov, Sabinov a Etruskov do jedného celku, spravovaného kráľmi. Prvým bol Romulus, posledným, siedmym v poradí, bol krutý Tarquinius Superbus, ktorého vyhnali v r. 510 pr.n.l.

Po vyhnaní kráľov sa Rím zmenil na republiku, na čele ktorej stáli dvaja konzuli a 300-členný senát - v tom mali zastúpenie len patricijovia. Obyvatelia Ríma sa totiž delili na bohatých patricijov a chudobných plebejcov. V r. 494 pr.n.l. vznikla na ochranu práva všetkých občanov, teda aj plebejcov, funkcia tribúna ľudu, ktorý mal právo veta. To znamená, že ak k nejakému zákonu povedal "veta", tak sa tento zákon nemohol uskutočniť, týmto jedným slovom ho zrušil. Rím sa ďalej zväčšoval, nakoniec ako mesto stál na siedmych pahorkoch, okrem Palatinu je známy ešte Kapitol a Aventin.

Obdobie republiky bolo zastavené útokom Galov, my ich poznáme aj pod názvom Kelti, ktorí mesto okolo r. 378 pr.n.l. zničili, vyhnali ich až v r. 338 pr.n.l. Rím sa po porážke Galov stal hlavným mestom Rímskej ríše, vznikli prvé vodovody, prvé dláždené cesty ako Via Apia - tá išla na juh smerom na Neapol, v stavbách sa začala používať klenba, na stavanie sa používala malta, ktorá bola taká tvrdá, že vydržala do súčasnosti a taká kvalitná, že súčasné znečistenie prostredia dokáže rozmrviť kamene, ktoré sú maltou spojené, ale malta zostáva nezmenená. Bol to veľký pokrok, rozdiel od gréckych či egyptských stavieb, kde sa kládli na seba kamene, ktoré držali len vlastnou váhou.

Rimania bojovali s Kartágom (to leží v severnej Afrike, v súčasnom Tunise) o vládu nad Stredozemným morom. Tieto vojny voláme aj púnske vojny. Rimania s Kartágom dlho prehrávali, kartaginský vojvodca Hanibal dokonca prešiel so svojou armádou so slonmi Alpy, porazil Rimanov pri Canae, kde použil taktiku "prasačieho rypáku" a jeho armáda sa zastavila až pred hradbami Ríma. Odvtedy poznáme zvolanie, Hanibal ante portas, čiže Hanibal pred bránami, ktoré sa do súčasnosti používa, keď chceme upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo. Nakoniec sa Rimania naučili bojovať aj na mori, na svoje lode dali sklápacie lavičky, na konci s hákmi (volali ich havranie zobáky), po ktorých prebehli na nepriateľskú loď a na nej bojovali ako pešiaci, čo veľmi dobre vedeli a Kartágo bolo nakoniec porazené.

dohromady bolo na rímskom tróne 294 cisárov
- 1. dynastia, ktorá tu vládla bola dynastia - Juliovsko-claudiovská
Bol to:
Augustus (Octavianus), ktorý vládol (31 p. n. l. - 14 n. l.)
Tiberius , ktorý vládol (14 - 37)
Caligula, ktorý vládol (37 - 41)
Claudius, ktorý vládol (41 - 54)
a Nero, ktorý vládol (54 - 68)

Forma vlády:

- po nastúpení Octaviana na trón bol proces postupný, ostal sám, nechcel hneď zrušiť republiku a zaviesť cisárstvo
- všetci boli slobodní občania, boli si rovní
- zaviedol principát (princeps = prvý) - forma vlády, keď panovník bol  považovaný za prvého medzi rovnými, navonok zachovával úrady republiky, ostával senát, no popri nich vytváral vlastné cisárske úrady a postupne na seba kládol všetky funkcie
- týmto spôsobom pristúpil k dôležitej veci - všetky úrady fungovali, no zároveň založil cisárske úrady - rozhodoval tu on sám. To bol hlavný znak, že bol prvý medzi rovnými
- až postupne si začal udeľovať tituly 27rokov p. n. l. si Octvianus dal udeliť titul Augustus = vznešený
- začal sa považovať za samovládcu
- začal tento titul používať ako svoje meno
- a niektorý historici tvrdia, že doba cisárska sa začína až týmto rokom

Panovníci:

Augustus
- prvý rímsky cisár, bol veľmi úspešný
- za jeho vlády bol opätovne stavaný  Rím, keď umieral vyslovil vetu: „Našiel som mesto z tehál a zanechal som mesto z mramoru.")
- dal vystavať stred mesta tzv. rímske námestie - Augustove fórum a cesty na Apeninskom polostrove
- armáda o počte 1500 mužov za ním stála, lebo k vojakom bol nesmierne štedrý mali vysoký žold, veľký podiel na koristi = 25 légiám, na hraniciach pri Eufrate, Dunaji a Rýne
- donútil rímske provincie, aby s ním uzavreli Pax Romana = rímsky mier - mier nanútený všetkým provinciám, museli súhlasiť s umiestením vojakov v provinciách => zabezpečil tak k ľud a mohol sa venovať samotnej vláde v Ríme
- zriadil prétoriansku gardu t.j. elitná osobná stráž rímskych cisárov, ktorá bola zvláštna zložka armády, využívali ju všetci cisári od čias Augustových
- raz mesačne poskytoval prídely jedla obilie, olej, občas aj peniaze, ale nevďační občania ho požiadali, aby vo vodovodoch tieklo víno a nie voda, povedal, že vodovod vybudovať dá, ale bude tiecť voda
- dal odhlasovať zákon o dedičnosti trónu - cisár za svojho života musel určiť, kto bude dedič a ak dediča-potomka nemal, musel ho adoptovať
- adoptoval svojho strýka)
- bol 2 x ženatý
- dcéra a vnučka vyhnané
-2 vnuci, ktorých adoptoval zomreli, 1 vnuk slabomyseľný a nevlastný syn zomrel → nemal mužského potomka
- neznášal slnko ani zimu
- kvôli bezpečnosti chodil v brnení
- jeho láska boli ženy a kocky
- v r. 14 zvolal priateľov a povedal im: „Nuž teda, ak sa vám táto komédia páčil,. zatlieskajte a herca prepustite."
- každoročne organizoval zo štátnych prostriedkov hry a zábavy, bol obľúbený, prideľoval chudobným

Tiberius

- 50-rocný bol nástupca Augusta, bol jeho strýko, ktorého si adoptoval
- nechcel nastúpiť na trón, lebo mal iné záujmy ako riadiť štát
- prétorianska garda - dbala na dodržiavanie zákona o dedičnosti trónu → rozhodol sa, že trón prijme
- štát bol v zlej situácii, bola prázdna pokladnica
- stihol ho zlý osud
-začal šetriť, všetci ho začali nenávidieť, zakázal všetky hry a zábavy, zastavil všetky stavby, prísun potravín; dusno sa neustále stupňovalo aj tým, že nenávisť bola podnecovaná vrchnosťou
- v senáte dal odhlasovať zákon u urážke majestátu - jeho obrana, každý, kto ho porušil, bol obetou, podnietilo to vybavovanie osobných účtov
- r. 26 sa rozhodol opustil Rím a odchádza na ostrov Capri do vila Jovis, kde strávil ďalších 10 rokov
- v Ríme sa neukázal a riadil ho zo svojej vily, žil tam absolútne izolovaný a celý štát riadil písomnými príkazmi
- historici si na neho vymysleli rôzne výmysly - zhadzoval chlapcov zo skaly, oberal panny o panenstvo
- na Capri žil iba s prétorianskou gardou a najviac dôveroval jej veliteľovi, no ten ho zradil a pripravil spiknutie - zabili ho
- keď zomrel, bol dovezený do Ríma, zhromaždil sa 1 milión ľudí a kričali: Tiberia do Tibera
- bol obeťou histórie, história bola k nemu nespravodlivá, pretože všetko, čo bolo príjemné, zrušil tak z neho urobili nemravníka

Caligula
- = vojenská topánočka - túto prezývku získal už ako dieťa vo vojenskom tábore
- r. 41 ho zabil člen jeho osobnej stráže
- celý Rím oslavoval jeho nástup
- najprv rozdával - delil majetky, prideľoval výhody
- správal sa ako blázon
- „Nech si nás nenávidia, len nech sa nás boja." - bol si vedomý svojej neobmedzenosti
- mal dieťa so svojou sestrou, svojho koňa priviedol do senátu a chcel ho dať vymenovať za konzula, dal si postaviť zlatú sochu a každý deň ju obliekali do toho, čo mal práve oblečené on (neskôr aj tak behal po Ríme nahý)
- jeho osobná stráž sa rozhodla, že ho zavraždí
- usporadúval hry (krvavé boje so zvieratami) v amfiteátroch, keď sa išiel občerstviť zavraždili ho.

Claudius
- vyvraždili všetkých (celú Caligulovu rodinu - Juliovsko-claudiovskú dynastiu)
- jediný, koho nechali žiť bol koktavý Claudius – bol krivý a koktala  jediný človek, ktorý ho miloval bola jeho babička Lýdia
- študoval dejiny a písal literárne práce
- počas vraždenia sa schoval v paláci, našli ho tam a vyhlásili za cisára
- ukázal sa ako jeden z najschopnejších cisárov
- urobil v štáte poriadok: obnovil rozumné dávky občanom, organizoval hry, rozhodol sa viest výpravy
- uzavrel mier so senátom a vládol v súlade s ním
- vyberal si ľudí schopných a vzdelaných, aj otrokov, keď zistil, že sú vzdelaní a múdri, nazývali sa prepustenci, urobil z nich vysokých štátnych úradníkov
- jeho manželky mali milencov, všetkých ich pozval na večeru a otrávil ich
- jeho manželka Mesalina mala syna z prvého manželstva - Nera, donútila ho, aby ho adoptoval a urobil z neho dediča; bolo o nej známe, že už predtým otrávila 1 z rodiny keď dosiahla čo chcela otrávila Claudia.
Posledný z Julsko-cloudiovskej dynastie bol:

Nero

- dostal  sa na trón po Claudiovej smrti
- spočiatku vládol s radcami (Lucius Annaeus Seneca) a senátom, potom nastala zmena
 - mal absolutistické sklony, intrigoval a vraždil členov cisárskeho dvora (otrávil aj vlastnú matku)
- mnohí boli donútení spáchať samovraždu - aj jeho vychovávateľa Senecu prinútil otráviť sa, keď ho popravy omrzeli, prikazoval ľuďom páchať samovraždy
- konfiškoval majetky prenasledovaných, obzvlášť veľkostatkárov => nárast cisárovho bohatstva
- bol blázon
- r. 64 – vypukol požiar Ríma - legenda hovorí o tom, že ho dal podpáliť on, aby mohol na pozadí horiaceho Ríma recitovať svoje básne; dodnes nevieme, čí ho dal podpáliť on alebo to bol náhodný požiar
- zavraždili ho
- v období Neronovej vlády sa objavili prví kresťania, ktorých považoval za nepriateľov, lebo neuznávali cisára ako boha =>,že boli prenasledovaní a týraný, jeden zo spôsobov bolo, namáčanie v sude s horúcou smolou)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu