Revolúcie v rokoch 1848 – 1849

- príčiny: § politika Svätej aliancie
§ v druhej polovici 19. storočia neúroda zemiakov → zvyšovanie cien → nepokoje (hlavne v mestách)
- prvé revolučné vystúpenie na Sicílii: § január 1848
§ žiadali Ústavu
§ panovník prisľúbil zriadiť komisiu na vypracovanie Ústavy, tento úspech podporil povstalcov v Európe
 
Francúzska revolúcia

- po revolúcii v roku 1830 bola zakázaná verejná politická činnosť - schôdze s politickým programom – bankety – musela povoliť polícia - 22. februára 1848 – nepovolený banket v Paríži → vláda ho dala rozohnať → vzbura v Paríži → stavanie barikád - požiadavky: § zrušenie monarchie → republiku
§ slobodu tlače, zhromažďovania
- kráľ Ľudovít Filip abdikoval, do exilu - 1848 – 1852: druhá republika - vznikla dočasná vláda, hlavná úloha – Ústava - bolo vyhlásené všeobecné volebné právo - pripravovali sa voľby - ostatné časti Francúzska neboli také revolučné ako Paríž → voľby vyhrali umiernení liberáli a do vlády sa dostali aj monarchisti → povstanie v Paríži, vláda ho potlačila - prezidentské voľby vyhral kandidát Strany poriadku Napoleon Bonaparte, synovec Napoleona I. - bolo zrušené všeobecné volebné právo, obmedzilo sa zhromažďovacie právo, sloboda tlače, bol zavedený policajný dozor - posilnilo sa postavenie armády a polície - v decembri 1852 sa dal prezident korunovať za cisára Napoleona III. → Francúzsko sa stalo cisárstvom 

Revolúcie na Apeninskom polostrove

· príčiny: boj za občianske práva a národnú slobodu
· marec 1848 – vypukli povstania v Benátkach, v Miláne
· podpora zo strany Sardínskeho kráľovstva – vyhlásilo vojnu Rakúsku; rakúska armáda porazila sardínske jednotky
· ďalšie vzbury: v Toskánsku – republika
· v Benátkach – republika
· v nových republikách – voľby, príprava Ústavy
· rakúska armáda začala protiofenzívu a republiky zlikvidovala
 
Revolúcie v nemeckých štátoch

- príčiny: boje za občianske práva a národnú jednotu - nepokoje už koncom roka 1847 v Bádensku, Bavorsku, v Sasku - 18. marca 1848 – povstanie v Berlíne (Prusko): § kráľ odstúpil
§ všetku moc liberáli
§ voľby – zvolení zástupcovia sa zišli ako celonemecké Národné zhromaždenie v máji 1848 vo Franfurkte nad Mohanom
§ hlavná úloha: zjednotenie Nemecka podľa Ústavy
§ dve formy zjednotenia:
· Veľkonemecká – aj Čechy a Rakúsko
· Malonemecká – zjednotenie okolo Pruska
- nezvíťazila ani jedna koncepcia - 18. marca 1849 – vyhlásená Ústava (občianske slobody, všeobecné hlasovacie právo, zrušila feudálne výsady) - hlasovaním sa rozhodlo, že panovníkom nad zjednoteným Nemeckom bude pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV., ten odmietol, odmietol schváliť aj Ústavu → tak urobili potom aj ostatní panovníci nemeckých štátov - vznikajú povstania v Porýní, Bádensku, Falcku, Sasku – pruská armáda ich potlačila - v Pruskom kráľovstve bola vyhlásená oktrojovaná ústava – ústava z vôle panovníka – reštauroval sa starý poriadok
 
Habsburská monarchia

· marec 1848: búrlivé zhromaždenia v Prahe, Viedni, Budapešti – prvá fáza:
§ vypracúvali sa petície a žiadosti, aby panovník odvolal Metternicha, nastolil Ústavu, občianske slobody a zrušil feudálne výsady
· druhá fáza revolúcie: k uvedeným požiadavkám pripojili povstalci aj národné a hlavne jazykové
· Metternich bol odvolaný
· 25. apríla – Ústava: obsahovala niektoré občianske slobody, ale nerátala so všeobecným hlasovacím právom → protesty
· vláda musela Ústavu odvolať a zvolať ríšsky snem, ktorý mal vypracovať novú Ústavu
· na jeseň 1848 – nepokoje → musela zasiahnuť armáda
· 2. decembra 1848 odstupuje Ferdinand I. a na trón nastúpil František Jozef
· ríšsky snem bol rozpustený
· niekde – vojenská diktatúra
· bol nastolený predrevolučný režim
 
· február 1848 v Londýne – Zväz komunistov (Karol Marx, Fridrich Engels)
· program: Manifest komunistickej strany
· chceli nahradiť kapitalizmus socializmom