Živnosť - Živnosti, Živnostenský zákon

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: cukricek7885
Typ práce: Referát
Dátum: 03.07.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 816 slov
Počet zobrazení: 32 719
Tlačení: 902
Uložení: 893
História živností

Cechy
– predchodcovia živností
- prvé cechy začali vznikať v európskych krajinách už
v 12. storočí najmä v Anglicku, Nemecku, Taliansku,
- cechová sústava mala svoj poriadok tzv. artikule,
úlohy cechov: rozvoj remesiel
organizovanie spoločného nákupu
rozdeľovanie surovín, pomôcok
predaj výrobkov na trhoch.
- do začiatku 18. storočia bolo najviac cechov obuvníckych,
krajčírskych, mäsiarskych, kováčskych, kožušníckych.
- na Slovensku ich bolo približne 1800 – 2000.

Členstvo v cechoch bolo povinné a stalo sa základnou podmienkou vykonávania remesla. Remeselník, ktorý nebol členom cechu bol označený za fušera, nesmel mať učňov a predávať na trhoch. Na čele cechu stál cechmajster, ktorý okrem iného mal právo vyraďovať nekvalitné výrobky.
V roku 1872 dochádza k zrušeniu zákonom a remeselníci sa začínajú združovať v iných organizačne voľnejších formách: spolkoch, spoločenstvách, jednotách a pod. Uhorský zákon z roku 1872 umožnil živnostníkom združovať sa do živnostenských spolkov, ktoré mali podstatne liberálnejšie stanovy než cechy.

Súčasnosť

Zánik živnostníctva v roku 1952 znamenal aj zhabanie veľkého majetku. Po násilnom prerušení existencie živnostníctva na Slovensku sa začali po roku 1989 znovu zakladať živnosti a organizovať živnostenské spoločenstvá.

Od 1993 sú živnosti najpočetnejšou formou podnikania na Slovensku. Pôsobia najmä vo sfére obchodu a služieb, v remeslách.

Podmienky živnostenského podnikania upravuje zákon
o živnostenskom podnikaní č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon).

Živnostenský zákon sa označuje ako verejnoprávny predpis, pretože upravuje vzťahy medzi štátom a podnikateľmi z hľadiska verejných záujmov.
Pod verejným záujmom rozumieme ochranu záujmov zákazníka, zdravia a života občanov, majetkových hodnôt a bezpečnosť prevádzky.
Živnostenský zákon zabezpečuje určité minimum odbornej spôsobilosti podnikateľov v záujme ochrany spotrebiteľov, ako aj širších verejných záujmov.

Živnostenský zákon sa odlišuje týmto:
• od Obchodného zákonníka, ktorý upravuje právne vzťahy medzi podnikateľmi a právne formy podnikania,
• od Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vzťahy medzi občanmi navzájom a vzťahmi medzi občanmi a podnikateľmi (napr. kúpna zmluva).

CHARAKTERISTIKA ŽIVNOSTI
Živnosť je v živnostenskom zákone (§ 2) vymedzená nasledovnými znakmi:
• ide o sústavnú činnosť – vyžaduje súvislé alebo pravidelné opakované uskutočňovanie podnikania,
• vykonávanú podnikateľom samostatne – za podnikanie sa nepovažuje činnosť, o ktorej rozhoduje niekto iný,
• vo vlastnom mene – znamená, že podnikateľ uskutočňuje podnikanie pod svojím obchodným menom,
• na vlastnú zodpovednosť – podnikateľ nesie riziko za výsledky svojho podnikania, zodpovedá za prevzaté záväzky aj prípadné straty z podnikania alebo aj úpadok,
• za účelom dosiahnutia zisku – zisk sa posudzuje ako motív, zákon pritom nevyžaduje, aby bol zisk skutočne dosiahnutý, stačí, ak podnikateľ vykonáva činnosť s úmyslom zisk dosiahnuť,
• za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Vymedzenie živnosti je vymedzením tzv. negatívnym. Živnosťou sa rozumie akákoľvek podnikateľská činnosť, pokiaľ nie je podľa zákona vylúčená zo živnosti, aj keď sa o nej zákon výslovne nezmieňuje alebo pokiaľ nie je v rozpore s dobrými mravmi (napr. obchod s drogami).

ČINNOSTI, KTORÉ SA NEPOVAŽUJÚ ZA ŽIVNOSTI
Činnosti, ktoré sú vylúčené zo živnostenského podnikania možno rozdeliť do týchto skupín:

a) sú to vyhradené činnosti, ktoré podľa zvláštnych zákonov môže vykonávať iba štát alebo určitá právnická osoba(pošta),
b) využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti ich autormi (umelci, spisovatelia, autori vynálezov atď.),
c) činnosti, ktoré zákon označuje ako výkon povolaní (lekári, advokáti, znalci, tlmočníci, makléri,
reštaurátori, atď.),
d) činnosti typicky podnikateľské, ktoré môžu vykonávať fyzické aj právnické osoby, ale neupravuje ich živnostenský zákon, ale zvláštne predpisy (poľnohospodárska činnosť, činnosť bánk, poisťovní, usporadúvanie lotérií, letecká doprava, rozhlasové a televízne vysielanie atď.)
e) činnosti v oblasti zdravotníctva, sociálnych služieb, vzdelávania v školách, atď.

PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ŽIVNOSTI
Živnosť môžu prevádzkovať fyzické alebo právnické osoby, ak spĺňajú podmienky, ktoré stanovuje živnostenský zákon (§ 5).
Tieto podmienky môžeme rozdeliť na:
• všeobecné (§ 6)
• osobitné (§ 7)

VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁZKOVANIA ŽIVNOSTÍ
Všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami sú:
• dosiahnutie veku 18 rokov,
• spôsobilosť na právne úkony,
• bezúhonnosť (výpis z registra ).
Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti
majetku, alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania.

U právnickej osoby musí všeobecné podmienky spĺňať fyzická osoba (osoby), ktorá je jej štatutárnym orgánom.

OSOBITNÉ PODMIENKY PREVÁZKOVANIA ŽIVNOSTI
Sem patrí odborná alebo iná spôsobilosť. Práve skúmanie podmienok odbornej spôsobilosti (uvedených
v prílohe zákona) zabezpečuje ochranu verejného záujmu. Nedostatok odbornej spôsobilosti podnikateľa možno nahradiť ustanovením zodpovedného zástupcu. Zodpovedný zástupca je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné prevádzkovanie živnosti. Tento zástupca musí byť pri prevádzkovaní živnosti v pracovnoprávnom vzťahu k podnikateľovi (neplatí pre manžela, manželku).
Zodpovedný zástupca musí spĺňať všeobecné aj osobitné podmienky prevádzkovania živnosti a musí mať bydlisko na území SR.
Ak je podnikateľom právnická osoba, musí všeobecné aj osobitné podmienky spĺňať jej zodpovedný zástupca, ak prevádzkuje remeselnú, viazanú alebo koncesovanú živnosť.

PREKÁŽKY PREVÁDZKOVANIA ŽIVNOSTI
Prekážky prevádzkovania živnosti sú (§ 8):
a) návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý sa zamietol pre nedostatok majetku,
b) ukončenie konkurzu v období troch rokov po ukončení konkurzu,
c) uloženie trestu zákazu činnosti súdom alebo správnym orgánom, ktorý sa týka prevádzkovania živnosti.

ČLENENIE ŽIVNOSTÍ
V živnostenskom zákone sa živnosti členia podľa niekoľkých hľadísk (§ 9).

Podľa spôsobu získavania živnostenského oprávnenia sa živnosti členia na:
• ohlasovacie,
• koncesované.

Ohlasovacie živnosti sa podľa požiadaviek na odbornú spôsobilosť (§ 19) členia na:
• remeselné,
• viazané,
• voľné.

Podľa predmetu podnikania (§ 32) sa živnosti členia na:
• obchodné,
• výrobné,
• poskytujúce služby.

ŽIVNOSTENSKÉ OPRÁVNENIE

Živnostenské oprávnenie je právo uskutočňovať živnosť. Toto oprávnenie vzniká fyzickým a právnickým osobám, pokiaľ splnia požiadavky vyžadované živnostenským zákonom.

Živnostenské oprávnenie (§ 10) ako právo podnikateľa vykonávať živnosť vzniká:
• pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia živnosti, príp. neskorším dňom, pokiaľ je uvedený v ohlásení, pri zahraničnej osobe dňom zápisu do obchodného registra,
• pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.

Preukaz živnostenského oprávnenia
Je to zákonom stanovená písomnosť, ktorou podnikateľ preukazuje svoje živnostenské oprávnenie.

OHLASOVACIE ŽIVNOSTI
Ohlasovacie živnosti sa smú prevádzkovať po splnení podmienok na základe ohlásenia živnostenskému úradu (§ 10).
Podnikateľ uvedie v ohlásení všetky potrebné náležitosti
(§ 45):

Fyzická osoba:
a) osobné údaje (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo) a údaj, či súd neuložil zákaz činnosti,
b) obchodné meno,
c) predmet podnikania,
d) identifikačné číslo, ak bolo pridelené (prideľuje živnostenský úrad),
e) miesto podnikania,
f) prevádzkarne, ak sú zriadené,
g) dobu ukončenia podnikania (ak sa zamýšľa prevádzkovať živnosť len po dobu určitú),
h) deň začatia živnosti (ak chce začať neskôr ako dňom ohlásenia).
Fyzická osoba je povinná preukázať odbornú spôsobilosť (v prípade, že to právny predpis vyžaduje), pripojiť výpis z registra trestov a splniť ďalšie náležitosti stanovené zákonom (§ 46).

Právnická osoba:
a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, meno a bydlisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, osobné údaje zodpovedného zástupcu,
b) identifikačné číslo,
c) predmet podnikania,
d) prevádzkarne, ak sú zriadené,
e) dobu ukončenia podnikania (ak sa zamýšľa prevádzkovať živnosť len po dobu
určitú),
f) deň začatia živnosti.

Právnická osoba je povinná preukázať odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu, pripojiť výpis z registra trestov osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom a splniť ďalšie náležitosti stanovené zákonom (§ 46).
V prípade, že má podnikateľ záujem podnikať vo viacerých oblastiach, musí ich všetky v ohlásení uviesť.

Ak má ohlásenie všetky náležitosti a podnikateľ spĺňa podmienky požadované zákonom, vydá mu živnostenský úrad do 5 dní živnostenský list ako doklad o oprávnení uskutočňovať príslušnú živnosť. Živnostenský list (§ 47) obsahuje tie isté údaje ako ohlásenie, navyše ešte dátum vydania živnostenského listu. Okrem tohto živnostenského listu je preukazom živnostenského oprávnenia aj výpis zo živnostenského registra.

REMESELNÉ ŽIVNOSTI

Za remeselné živnosti (§ 21) sa považujú také činnosti, podmienkou ktorých je odborná spôsobilosť získaná vyučením
v odbore (v učebnom alebo študijnom).
Odborná spôsobilosť (schopnosť vykonávať ich) sa preukazuje:
• výučným listom alebo
• iným dokladom o riadnom ukončení učebného odboru alebo študijného odboru ( maturitné vysvedčenie, vysokoškolský diplom, osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky) a
• dokladom o vykonaní najmenej 1 ročnej praxe v odbore alebo 2 ročnej praxe v príbuznom odbore /pre strednú odbornú školu/.

Remeselné živnosti (§ 20) sú uvedené v prílohe č. 1 zákona.
Napr. zámočníctvo, hodinárstvo, kamenárstvo, stolárstvo, mäsiarstvo, kaderníctvo, kozmetické služby.

VIAZANÉ ŽIVNOSTI
Viazané živnosti (§ 24) sú náročnejšie činností, pri ktorých je odborná spôsobilosť upravená osobitnými predpismi. Zákon presne určuje podmienky pre konkrétne živnosti, t.j. pre každú živnosť zvlášť.

Viazané živnosti (§ 23) sú uvedené v prílohe č. 2 k zákonu.
Napr. zlievanie drahých kovov, očná optika, zubná technika, preskúšavanie komínov, masérske služby, sprievodca cestovného ruchu, pedikúra, realitná činnosť.

VOĽNÉ ŽIVNOSTI
Voľnými živnosťami (§ 25) sú činnosti, ktoré si nevyžadujú žiadnu odbornú spôsobilosť, čiže odborná spôsobilosť sa vôbec nepreukazuje. Stačí, ak podnikateľ spĺňa všeobecné podmienky.
Voľné živnosti nie sú uvedené v žiadnej prílohe zákona. Sú to teda všetky ostatné živnosti, ktoré spĺňajú znaky podnikateľskej činnosti, napr. podomový obchod, predaj v tržnici.

KONCESOVANÉ ŽIVNOSTI
Zaraďujeme sem náročné živnosti, ktorých povoľovanie si vyžaduje splnenie určitých podmienok.
Odborná spôsobilosť pre tieto živnosti je upravená osobitnými predpismi. Osobitnou podmienkou (§ 27) je spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k predmetu podnikania so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov.
Podmienku spoľahlivosti nesplní napr. osoba, ktorá má síce čistý trestný register, ale je známa svojou závislosťou
na alkohole alebo drogách.

Základným rozlišujúcim znakom koncesovaných živností (§ 50) je potreba úradného povolenia.

Na rozdiel od ohlasovacích živností, u ktorých podnikateľ realizuje nárok na živnostenské oprávnenie ohlásením (jednostranným právnym úkonom) na uskutočňovanie koncesovaných živností nárok nie je a záujemca musí žiadať o povolenie – koncesiu miestne príslušný živnostenský
úrad, ktorý rozhodne o žiadosti do 30 dní od podania žiadosti (§ 53). Povolenie/zamietnutie/ úrad vydá do 20 dní.
Skôr, ako živnostenský úrad rozhodne o udelení koncesie, zisťuje, či sú splnené všetky podmienky pre uskutočňovanie živnosti.
Ak je na prevádzkovanie živnosti potrebné oprávnenie, povolenie alebo vyjadrenie, je ním živnostenský
úrad viazaný. Napr. pri zmenárni sa vyžaduje devízová licencia podľa devízového zákona.
Koncesia je živnostenským úradom udelené povolenie na prevádzkovanie koncesovaných živností. Preukazom živnostenského oprávnenia pri koncesovaných živnostiach je koncesná listina a výpis zo živnostenského registra.

Koncesované živnosti sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu (§26). Koncesovanými živnosťami sú napr. nákup, predaj zbraní a streliva a ich preprava, prevádzkovanie strelníc, vývoj a výroba zbraní a streliva, prevádzkovanie pohrebísk, zmenárne, zasielateľstvo.

ŽIVNOSTI PODĽA PREDMETU PODNIKANIA

OBCHODNÉ ŽIVNOSTI(§ 33) sú:
• kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod),
• pohostinská činnosť.

VÝROBNÉ ŽIVNOSTI
Výrobné živnosti (§ 42) sa síce v zákone presne nevymedzujú, ale ich podstatou je:
• zhotovovanie strojov, náradí a prípravkov určených na výrobu finálneho výrobku,
• vykonávanie súboru nadväzných činností súvisiacich so zabezpečením výroby finálneho produktu,
• predaj a oprava výrobkov,
• montáž, nastavenie, údržba výrobkov.

ŽIVNOSTI POSKYTUJÚCE SLUŽBY

Živnostenský zákon pod službami (§ 43) rozumie:
• poskytovanie opráv a údržby vecí,
• preprava osôb a tovaru,
• iné práce a výkony na uspokojovanie ďalších potrieb.
Živnosti poskytujúce služby sa presnejšie vymedzujú v rámci rozsahu živnostenského oprávnenia, čím sa umožní podnikateľovi vykonávať aj niektoré činnosti, ktoré nemajú charakter služieb ( napr. podávanie občerstvenia v dopravných prostriedkoch).

ZALOŽENIE ŽIVNOSTI
Na Slovensku je v súčasnosti 50 jednotných kontaktných miest (JKM), kde môžu začínajúci podnikatelia nielen požiadať o vydanie živnostenského listu či koncesie, ale hneď si aj splniť niektoré registračné povinnosti, ktoré súvisia so začiatkom podnikania. Jednotné kontaktné miesta sa nachádzajú na odboroch živnostenského podnikania obvodných
úradov.
Vyplnením formulára získajú JKM okamžitý prehľad o trestnej bezúhonnosti žiadateľov a o vzniku nového podnikateľského subjektu /pridelenie IČO – identifikačné číslo organizácie/ sa automaticky dozvedia aj príslušné daňové úrady a zdravotné poisťovne.

Jednotné kontaktné miesta zaregistrujú podnikateľské subjekty aj za platiteľov dane z príjmov a poistného do verejného zdravotného poistenia.
No tým sa možnosti registrácie na centrálnom pracovisku končia.
JKM zaregistrujú nové firmy v súvislosti s následným
plnením daňových povinností len v obmedzenom rozsahu. Prihlasujú právnické alebo fyzické osoby iba za platiteľov dane z príjmov. Žiadosti o registráciu za platiteľov iných druhov daní, napr. dane z pridanej hodnoty, dane zo závislej činnosti (ide väčšinou o daň z príjmov zamestnancov), treba
podať osobne/priamo/ na miestne príslušnom daňovom úrade.

Na JKM nepochodia tí podnikatelia, ktorých predmet činnosti sa viaže na niektorú zo spotrebných daní, napríklad dane z tabakových výrobkov, piva, vína, liehu alebo minerálnych olejov. Správu spotrebných daní vykonáva colná správa.

Novo registrovanej firme bude pridelené daňové identifikačné číslo. Registráciu vykoná daňový úrad do siedmich dní. Lehota začína plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov z JKM do daňového informačného systému. Daňový úrad potom doručí zaregistrovanému daňovému subjektu desaťmiestne
DIČ, ktoré je uvedené na kartičke označenej ako
„Osvedčenie o registrácii“.

Živnostenský list môže od 1. októbra 2007 obsahovať
už len jednu ohlasovaciu živnosť a koncesná listina jeden predmet podnikania. Správne poplatky súvisiace s vydaním živnostenského listu a koncesnej listiny sú: ………………… .

VÝHODY ŽIVNOSTI

1. jednoduchosť založenia
- živnosť je možné si založiť v priebehu jedného týždňa a žiadateľovi stačí
navštíviť živnostenský úrad na vhodnom úrade, alebo vo väčšine prípadov
navštíviť len jednotné konkrétne miesto JKM na vhodnom úrade.
Ten sa postará o povinnosti spojené s registráciou žiadateľa
na daňovom úrade ako aj jeho prihlásenie do systému zdravotného poistenia.

2. počiatočné náklady podnikateľa na živnosť sú nízke
pri založení živnosti nemá podnikateľ zákonom stanovenú povinnosť
vložiť do podnikania minimálny počiatočný kapitál a náklady spojené so
získaním živnostenského oprávnenia sú oveľa nižšie ako náklady spojené so
založením iných foriem podnikania.

3. samostatnosť podnikateľ rozhoduje o všetkých záležitostiach sám.

4. zisk sa nerozdeľuje, celý si ponechá živnostník.


5. jednoduchosť prevádzkovania
môže si uplatniť tzv. paušálne výdavky. Tieto predstavujú určité percento
z celkových príjmov podnikateľa. V prípade paušálnych výdavkov nie je
živnostník povinný viesť účtovníctvo. Túto možnosť však nemôže využiť, ak
je platiteľom DPH.

NEVÝHODY ŽIVNOSTI


1. ručenie
- ručí za záväzky celým svojím majetkom t.j. majetkom používaným na podnikanie, ale aj svojím súkromným majetkom, vrátane majetku manželského partnera v bezpodielovom spoluvlastníctve. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva je možné z ručenia vylúčiť časť majetku, ktorý patrí manželovi (manželke).

2. možnosť získania dodatočného kapitálu
– pri rozširovaní svojho podnikania sa podnikateľ musí spoliehať hlavne na vlastné zdroje alebo úvery od bánk. Banky sú však veľmi opatrné, čo sa týka malého a stredného podnikania a žiadajú veľké záruky. Ide o „ONE MAN SHOW“ čo znamená, že za všetko je zodpovedný človek.

3. registrácia živnostníka
– získaní živnostenského oprávnenia je živnostník povinný oznámiť začatie podnikania:
- na daňovom úrade
- v zdravotnej poisťovni
- v sociálnej poisťovni

Daňový úrad – každý živnostník je povinný vykonať registráciu na daň z príjmov. Tento krok za neho zariadi JKM alebo sa na daňovom úrade zaregistruje osobne. Osobná registrácia na DÚ je tiež nevyhnutná v prípade registrácie na daň z pridanej hodnoty.

Zdravotná poisťovňa – živnostník je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie a preto má povinnosť do 8 dní od vydania živnostenského oprávnenia navštíviť svoju zdravotnú poisťovňu a oznámiť výšku preddavkov, ktoré bude platiť na verejné zdravotné poistenie. K oznámeniu v zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť nasledovné podklady:
- kópiu živnostenského oprávnenia a originál k nahliadnutiu
- občiansky preukaz

Sociálna poisťovňa – začínajúci podnikateľ sa pri založení živnosti v sociálnej poisťovni zaregistruje iba v prípade, že chce byť dobrovoľným platiteľom sociálneho poistenia. Povinnosť registrovať sa má až po prekročení zákonom stanoveného obratu po podaní daňového priznania /k 1. júlu/. Podklady potrebné pre prihlásenie:
- kópia živnostenského oprávnenia a originál k nahliadnutiu
- občiansky preukaz

POVINNOSTI PODNIKATEĽA
Podnikateľ je povinný:
– pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto
zákonom
- prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne
– prevádzkareň označiť, spôsob označenia prevádzkarne určujú predpisy
– chrániť životné a pracovné prostredie
– plniť si daňové povinnosti voči štátu
– viesť účtovníctvo
– hodnoverne preukázať pôvod a spôsob získania tovaru
– tovar označiť cenami
- zákazníkovi vydať doklad o zakúpení tovaru
– viesť inšpekčnú knihu autorizovanú živnostenským úradom, do ktorej sa
zapisujú všetky kontrolné zápisy obchodnej inšpekcie, hygienika, daňového
úradu a pod.

Prevádzkareň je priestor, kde sa vykonáva živnosť. Musí byť na vhodnom a viditeľnom mieste označená (obchodné meno, sídlo, prevádzková doba, zodpovedný vedúci, kategória napr. pohostinstva a pod.)

ŽIVNOSTENSKÝ REGISTER
Je to verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú všetky dôležité údaje týkajúce sa podnikateľských subjektov, ktorým sa vydalo živnostenské oprávnenie. Tieto registre (§ 60) vedú živnostenské úrady a zapisujú do nich podnikateľov, ktorí majú živnosť v územnom obvode ich pôsobnosti. Registre
majú evidenčnú a kontrolnú funkciu.

Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Neverejná časť obsahuje osobné údaje fyzickej osoby živnostníka a zodpovedného zástupcu (meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo). Do verejnej časti registra má právo nahliadnuť každý. K identifikácii postačuje obchodné meno a miesto podnikania.

ZÁNIK ŽIVNOSTENSKÉHO OPRÁVNENIA

Živnostenské oprávnenie zaniká (§ 57):
• smrťou fyzickej osoby, ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva,
• zánikom právnickej osoby,
• uplynutím času, ak živnostenské oprávnenia bolo vydané na určitý čas,
• rozhodnutím živnostenského úradu,
• vtedy, ak to ustanoví osobitný zákon,
• uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa.

Živnostenský úrad je povinný živnostenské oprávnenie zrušiť, ak (§ 58):
a) podnikateľ prestal spĺňať podmienky na vznik živnostenského oprávnenia,
b) nastanú prekážky podnikania,
c) podnikateľ o to požiada u koncesovaných živností.

Živnostenský úrad môže živnostenské oprávnenie zrušiť, ak
(§ 58):
a) podnikateľ porušuje podmienky stanovené koncesnou listinou alebo zákonom,
b) podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od
vydania živnostenského oprávnenia,
c) z podnetu podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie
najmenej šiestich mesiacov

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.025 s.
Zavrieť reklamu