Organizácie a rozdelenie organizácii

- veľké sekundárne formálne soc. skupiny
- formálne soc. skupiny vznikajú za určitým cieľom, majú presne vymedzenú štruktúru, hierarchické usporiadanie statusov a rolí, vzťahy sú tu viac neosobné, komunikácia je sprostredkovaná
- neformálne soc. skupiny nemajú presne vymedzené statusy a role, vzťahy sú osobnejšie, bližšie, komunikácia je bezprostredná
- sociológia rozlišuje niekoľko druhov organizácii podľa oblastí života, v ktorých pôsobia:
- politické (politické strany a združenia),
- ekonomické (banky, akciové spoločnosti, firmy),
- vzdelávacie (škola),
- náboženské (cirkvi a sekty), mládežnícke (skauting)
 - podľa spôsobu získavania členstva a podľa spôsobu uplatňovania kontrolnej činnosti je rozdelenie organizácii:

a) dobrovoľné
- ľudia sa dobrovoľne združujú do týchto organizácii, uspokojujú si svoje potreby, sebarealizujú sa
- silný pocit spolupatričnosti, bezprostredná komunikácia, postačí tu sebakontrola
- cirkevné organizácie, záujmové organizácie

b) donucovacie - nedobrovoľné
- členmi sa ľudia stávajú buď z nevyhnutnosti alebo z donútenia
- psychiatrické, protialkoholické liečebne, väznice, armáda, nápravno-výchovné zariadenia (polepšovne)
- kontrolná činnosť sa realizuje formálne, opiera sa o sankcie

c) utilitárne
- tvoria medzistupeň medzi dobrovoľnými a donucovacími organizáciami
- ľudia sa stávajú ich členmi, lebo je to pre nich prospešné
- školy, univerzity, zamestnanie, obchodné komory
- človek má z ich členstva zväčša materiálny úžitok

Byrokracia
- každá organizácia je usporiadaná byrokraticky – sú v nej presne vymedzené statusy a roly, deľba práce a koordinácie, činnosti
- v sociológii pojem byrokracia označuje štruktúru organizácie, jej hierarchické usporiadanie; sú v nej presne stanovené pravidlá, predpisy, činnosti, deľba práce, kariérny postup, je to spôsob fungovania organizácie
 
Základné znaky ideálnej byrokratickej organizácie podľa Maxa Webera
1. Deľba práce členov organizácie je daná presným vymedzením práv a povinností spojených s každou pozíciou v organizácii; potreba kvalifikácie na zastavanie istých pozícií
2. Hierarchické usporiadanie pozícií na základe kompetencií a zodpovednosti vytvára v organizácií systém vzťahov nadriadenosti a podriadenosti
3. Kompetencie, zodpovednosť a vzťahy medzi pozíciami v organizácii, spôsoby uskutočňovania činností a ich koordinácia, to všetko je vymedzené pravidlami a predpismi
4. Technická, resp. odborná kompetentnosť je potrebná na zastavanie konkrétnych pozícií v organizácii; kvalifikácia a odbornosť sú rozhodujúcimi faktormi pri obsadzovaní pozícií v organizácii
5. Neosobnosť čiže dominantnosť pravidiel a predpisov nad osobnými pocitmi, názormi a vôľou osôb
6. Kariéra – odmeňovanie a povyšovanie v hierarchii organizácie je založená na princípe kvalifikovanosti a zásluhovosti
7. Formalizovaná komunikácia v organizácii čiže pravidlami vymedzené spôsoby rozhodovania, informovania a ostatných činností; záznam v oficiálnych dokumentoch ( pracovné porady – zápisnica )
Žiadna organizácia nemôže dosiahnuť svoju úplnú formalizáciu – vznik neformálnych vzťahov a neformálnej štruktúry, ktorá často upevňuje formálnu štruktúru a pomáha efektívnejšie plniť úlohy; no môže byť aj prekážkou – vznik opozície formálnej štruktúry – marenie plnenia úloh