Náboženstvo

Náboženstvo je systém názorov založených na ciere, ktorými ľudia vysvetľujú to, čo pokladajú za nadprirodzené, posvätné a súbor praktík, kt. na to reagujú. Zákl. prvkami náb. sú náb. viera (presvedčenie a vnútorná istota človeka o pravde a existencii niečoho, čo nie je možné ani empiricky ani logicky dokázať), náb. symboly, náb. praktiky (náb. rituál - individuálne abo skup. obrad vykonávaný pri určit. príležitostiach, určitým štandardizovaným spôsobom), spoločenstvá veriacich, náb. skúsenosti a náb. morálne doktríny.
Za základné druhy náb. viery pokladáme mágiu, animizmus a teizmus.
Náb. plní funkcie vo vzťahu k jednotlivcovi (dáva zmysel jeho životu) i sociálne funkcie - upevňuje sociálnu integráciu, môže byť však aj činiteľom spoločenských zmien. Sociológovia rozliš. tri druhy súčasných náb. org.: cirkvi, sekty a kulty.

Termín ekonomický systém označuje sociálne inštitúcie, kt. zabezpečujú výrobu, výmenu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb v spoloč.
Každá spoloč. rieši otázky, čo a koľko, akým spôs., pre koho vyrábať a ako rozdeľovať vyrobené tovary a služby.

Ekonomický systém spoloč. pozostáva z primárneho, sekund. a terciárneho sektora. V priebehu vývoja spoloč. vznikli tri zákl. druhy ekon. syst.:   predindustriálnych, industriálnych a postind. spoločností.
Existujú dva základné typy usp. ekon. sys. industri. a postind. spoloč., a to kapitalistický a socialistický. V praxi sa vyskytujú predovšetkým zmiešané ekon. sys. Dôležitou súč. skúmania ekon. sys. je výskum práce ako socálneho javu, spokojnosti ľudí s prácou, problematiku povolaní, procesov výmeny a spotreby i voľného času.
 
Moc je schopnosť jednotlivcov alebo skupín presadiť svoju vôlu pri riešení spoloč. záležitostí, a to aj napriek odporu ostat. ľudí.
Sociológovia roliš. legitímnu moc čiže autoritu a nelegitímnu čiže vládu násilím. Legitimita zn. oprávnenosť, sociálne potvrdenie moci.
Existujú tri zákl. spôs. legitimizácie moci, tri typy autority: tradičná, charizmatická a legálno-racionálna.

Zákl. politického sys. spoloč., hlav. inštit. politic. moci v spoloč. je štát. Existuje množstvo teórií a názorov na vznik, podstatu, funkcie a vývoj štátu (v sociológii dominuje funkcionalistický a konfliktualistický pohľad), rovnako ako existujú mnohé druhy, formy a typy štátu. Podľa spôsobu vládnutia a získavania moci v štáte rozlišujeme totalitárny, autokratický a demokratický typ štátu.

Formy štátu:
-  Podľa počtu vládnych suverénov:
  ♦ monarchia,
  ♦ tyrania,
  ♦ oligarchia - je forma vlády, pri ktorej má moc v rukách len malá skupina osôb
  ♦ demokracia,
  ♦ timokracia - je štátne zriadenie, v ktorom sú práva občanov odstupňované na základe veľkosti jeho majetku
 
Aktuálne typy:
Monarchia, Republika, Diktatúra, Prezidentský systém, Parlamentný systém, Semiparlamentný systém, Byrokracia, Technokracia (forma vlády, vláda technikov a myšlienkový smer, ktorý sa snaží o organizáciu spoločnosti na základe technického myslenia a zákonov techniky), Partokracia, Mafiokracia,

Podľa Aristotela:
Dobrými formami štátu sú: monarchia, aristokarcia a politea. Zlými formami štátu sú: tyrania (vznikla deformáciou monarchie), oligarchia (deformácia aristokracie) a demokracia (deformácia politey).