Priama a nepriama demokracia

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: julka
Typ práce: Referát
Dátum: 04.10.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 639 slov
Počet zobrazení: 23 356
Tlačení: 1 129
Uložení: 1 249
Demokracia – grécky pôvod ( demos-ľud, kratos-sila, moc, vláda) – moc patrí ľudu, a ten ju vykonáva buď priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov, zvolených v slobodných voľbách. Demokracia predstavuje mieru účasti ľudu na štátnej moci a môže byť:
-  priama
-  nepriama ( zastupiteľská )
 
Demokracia ako forma vlády nie je vládou menšiny spoločnosti, ale je vládou ľudu. Autorom známej definície demokracie je Abraham Lincoln, ktorý povedal, že demokracia je „vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.
 
Grécka demokracia bola priamou demokraciou. Zastupiteľský princíp ešte nebol známy ani potrebný, pretože veľkosť Atén umožňovala, aby sa prostredníctvom ľudového zhromaždenia všetci občania zúčastňovali na riadení štátu. Oživenie myšlienok demokracia nastáva v Osvietenstve v 17. st., nástup novej demokracie priniesol aj nový pohľad na ideálny model vlády. Rozhodujúcim faktorom pre posudzovanie sa stalo rešpektovanie suverenity ľudu ako súčasti každej demokratickej vlády. V súčasnosti chápeme demokraciu ako vládu majority (väčšiny ), ale nie akejkoľvek, ale väčšiny právami menšiny a právami jednotlivca.
 
Demokracia a jej základne znaky sú vyjadrené v ústave a zákonoch demokratických štátov. Moderná demokracia sa vyznačuje nasledujúcimi znakmi:

- suverenita štátnej moci je odvodená od suverenity občanov, t.j. zdrojom štátnej moci sú občania
- vláda väčšiny, ktorá musí zaručovať základné práva všetkým občanom
- záruka základných práv a občianskych slobôd
- pravidelné slobodné voľby, založené na všeobecnom rovnom a priamom volebnom práve s tajným hlasovaním; právo byť volený
- právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov
- politický pluralizmus
- ekonomický pluralizmus, slobodné podnikanie, súkromné vlastníctvo
- kontrola moci (voliči na konci volebného obdobia, masmédia, sloboda tlače, NKU...)
 
V demokracii občania uskutočňujú svoje práva zúčastňovať na správe verejných vecí prostredníctvom – referenda, volebným právom, petičným právom, právom na odpor.
 
Priama demokracia.
-  je možnosť občanov bezprostredne, bez akéhokoľvek sprostredkovateľa rozhodovať a verejných veciach. Vznikom veľkých štátov sa priama demokracia stala prakticky neuskutočniteľnou. V súčasnosti existuje ako doplnok nepriamej demokracie.
 
Jednou z foriem  priamej demokracie je referendum, je to priame hlasovanie o návrhu zákona alebo prijatého zákona. Viacero druhov referenda :
-  obligatórne, je to referendum o určitých otázkach, ktoré ústava zakotvuje povinnosť uskutočniť ho ( vstup do štátneho zväzku z iným štátom)
-  fakultatívne, ústava určuje, o ktorých otázkach referendum môže, ale nemusí byť (ľudské práva, dane rozpočet...)
-  ratifikačné, potvrdzuje zákon prijatý parlamentom ( u nás nepoznáme)
-  vládne, podnet na referendum vychádza od hlavy štátu, parlamentu alebo vlády
-  ľudové, podnet na referendum vychádza od občanov, koná sa vtedy ak o to požiada petíciou aspoň 350 000 občanov.
 
Referendum v SR vyhlasuje prezident, je platné ak sa ňom zúčastní nadpolovičná väčšina občanov oprávnených voliť a ak rozhodnutie prijala nadpolovičná väčšina účastníkov referenda. Výsledok referenda môže zmeniť NR SR svojím ústavným zákonom po uplynutí  troch rokov od nadobudnutia jeho účinnosti.
 
Druhou formou priamej demokracie je plebiscit. Je to rozhodovanie ľudu, hlasovanie o akejkoľvek otázke. Najčastejšou formou plebiscitu je územný plebiscit, keď obyvateľstvo rozhoduje o územnej celistvosti alebo začlenení do iného štátu ( Zakarpatská Ukrajina po druhej sv. vojne). V posledných rokoch sa plebiscit využíva aj v iných otázkach. ( Rakúska jadrová elektráreň ). Plebiscit sa môže uskutočniť na základe zákona, medzinárodnej zmluvy alebo z rozhodnutia OSN. Dozor nad jeho realizáciou môže vykonávať tretí štát alebo medzinárodná organizácia.
 
Zastupiteľská demokracia.
-  je sprostredkovanom účasťou občanov na správe štátu. Občania si volia poslancov, ktorí v mene občanov prijímajú politické rozhodnutia, tvoria zákony, rokujú o verejných veciach. Poslanci sú ľudu zodpovedný za svoje rozhodnutia. V nepriamej demokracii sú občania zdrojom moci, ale nositeľom moci sú zvolení poslanci.
 
 Z historického hľadiska sa nepriama demokracia čoraz viac rozvíjala, s rozvojom veľkých štátov vzniká potreba zastúpenia občanov pri rozhodovaní a na správe verejných vecí. Bývalé stavovské zhromaždenia sa zmenili na zastupiteľské orgány, kde rozhodujúce postavenie získavali zástupcovia občanov. Zastupiteľský charakter týchto orgánov sa rozširoval, tak ako sa rozširovalo zavádzanie všeobecného volebného práva. Preto jedným zo základných prvkov demokracie sú demokratické voľby.

Druhy :
-  voľby do zákonodarného zhromaždenia
-  voľby do miestnych a regionálnych orgánov
-  priame voľby šéfa exekutívy ( USA, VB, Izrael)
-  priame voľby prezidenta , ktorý nie je šéfom exekutívy ( Rakúsko)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.034 s.
Zavrieť reklamu