Android aplikácia Zones Referáty
Sobota, 25. októbra 2014, meninyAurel, zajtra Demeter
Dnes prezretých 1843 študentských prácOnline: 276 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Ekonómia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Zahraničný obchod a clá

Autor: Dievča janka114 (22)
Hodnotenie: 8.5
Dátum: 29.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1956 slov
Počet zobrazení: 5119
Tlačení: 298
Uložení: 267
Charakteristika, výhody a nevýhody, formy
 
Zahraničný obchod – predstavuje tú časť obehu tovaru a služieb, ktorá prechádza hranice štátu a spája národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom. Je to jedna z foriem deľby práce. Úroveň zapojenia ekonomiky do medzinárodnej deľby práce závisí od:
· vnútorných podmienok:
o klimatické podmienky
o súrovinové bohatstvo
o veľkosť vnútorného trhu
o priemyselná vyspelosť krajiny
· vonkajších podmienok:
o geografická poloha krajiny
o vyspelosť susedných krajín
o vzťah k iným krajinám
 
Význam (výhody) zahraničného obchodu:
· zväčšuje domáci trh
· rozširuje domáci sortiment
· umožňuje porovnávať tovary viacerých krajín a tým prispieva k rozvoju domácej ekonomiky
· zabezpečuje dovoz tých tovarov, ktoré nie je možné vyprodukovať v danej krajine
· umožňuje, aby sa krajina špecializovala na výrobu takých tovarov, pre výrobu ktorých má najlepšie podmienky

(D. Ricardo – teória komparatívnych výhod).
Nevýhody zahraničného obchodu:
· závislosť od trhov v určitej oblasti
· zabraňuje rozvoju domácich výrobných odvetví tým, že sa dovážajú tovary z rôznych krajín a tým konkurujú domácim výrobkom.
 
Otvorenosť ekonomiky (OE):
· stupeň zapojenia krajiny do medzinárodného obchodu
· ukazovatele vyjadrujú podiel exportu, importu alebo obratu zahraničného obchodu na hrubom domácom produkte
OE = (export / HDP) x 100 OE = (import / HDP) x 100 OE = (obrat ZO / HDP) x 100
(obrat zahraničného obchodu = export + import)
 
Formy zahraničného obchodu:
  1. podľa smeru tovaru:
a)  export
b)  import
c)  tranzit – prechod tovaru cez určitú krajinu bez zastavenia sa
 
2. podľa organizácie predaja:
a)  priamy – bez sprostredkovateľa
b)  nepriamy – prostredníctvom sprostredkovateľa
 
V praxi sa priamy alebo nepriamy z.o. môže uskutočňovať:
· obchodnými cestujúcimi
· komisionárom – obchodník, ktorý predáva vo vlastnom mene, ale na cudzí účet
· samostatnými obchodnými zástupcami – tí pracujú v mene podniku a na jeho účet
· samostatnými obchodnými podnikmi
 
Realizáciu z. o. môže u nás vykonávať FO alebo PO, ktoré sú zapísané v OR. Ten, kto chce vykonávať zahranično-obchodnú činnosť, mal by mať dostatok poznatkov:
· o situácii na trhu v danej krajine (ceny, konkurencia...)
· o partneroch – jeho platobnej schopnosti (je tu vyššie riziko z nezaplatenia, proces reklamácií je zložitejší)
· o právnom poriadku (devízové a colné zákony...)
· o spôsoboch prepravy
 
Vždy tieto informácie poskytujú obchodné komory danej krajiny (SOPK – Slovenská obchodná a priemyselná komora).

Úlohou SOPK je:
· poskytovať poradenskú službu
· zhromažďovať informácie o ekonomických podmienkach v zahraničí
· spolupracovať s inými obchodnými komorami
· spolupôsobiť pri vytváraní a nadväzovaní vzťahov s inými krajinami
 
Okrem SOPK podniky získavajú informácie aj:
I.  na veľtrhoch – je to miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt, kde prebiehajú obchodné rokovania a uzatvárajú sa obchodné dohody na základe vystavených vzoriek. Plní 2 funkcie: 1) propagačná, 2) obchodná
Členenie: 1) podľa sortimentu:   – všeobecné (všetky, alebo rôzne druhy tovarov),
– špecializované (iba určitý druh tovaru)
  2) podľa vystavovateľov: – medzinárodné (aspoň 10 zahraničných firiem)
– národné
II.  na výstavách – majú predovšetkým propagačný charakter. Niekedy sa môžu uzatvárať obchody. Z hľadiska zahraničného obchodu majú význam medzinárodné výstavy.
 
Subjekty zahraničného obchodu
Zahranično-obchodné činnosti väčšinou vykonávajú obchodní sprostredkovatelia – sú to samostatní obchodníci, ktorí obchodnú činnosť vykonávajú v prospech svojho klienta.
Obchodné činnosti môžu vykonávať:
I.  v cudzom mene – patria sem:
1.  obchodní zástupcovia – svoju činnosť vykonávajú trvale na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Nie sú zamestnancami firmy a preto nedostávajú mzdu ale províziu. Majú nárok na úhradu všetkých nákladov spojených s danou činnosťou. Sú povinní informovať komitenta o všetkých uzatvorených obchodoch a o situácii na trhu.
Členenie:
Podľa plnej moci:
a)  sprostredkovatelia – obchody medzi výrobcom a kupujúcim iba sprostredkúvajú
b)  zástupca s podpisovým právom – osoba, ktorú majiteľ firmy splnomocnil na uzatváranie obchodov
Podľa teritoriálneho rozsahu:
a)  generálny zástupcovia – sú to tí, ktorí majú ešte podzástupcov, tí, ktorí na určitom obchodnom území zastupujú celý obchodný sortiment
b)  oblastní zástupcovia – sú určení vlastníkom firmy iba pre určitú oblasť
c)  podriadení zástupcovia – zástupcovia, ktorých si dohodne oblastní zástupca pre menšie územie. Väčšinou ide o obchodných cestujúcich
2.  makléri – sprostredkúvajú obchody, ich vzťah k firmám je krátkodobý. Odmena – dohodou.
Rozoznávame:
a)  tovarových maklérov – sprostredkúvajú nákup a predaj tovaru
b)  burzových maklérov (ak ide o úradne určených burzových maklérov – sú to senzáli)
c)  makléri lodného priestoru – sprostredkúvajú lodný priestor

(Charter – obchodná zmluva medzi majiteľom lode a prenajímateľom o prenajatí lode alebo časti lodného priestoru na určitú plavbu alebo určitý čas).
d)  prepravní makléri – dovoz, odvoz tovaru
e)  poisťovací makléri
II. vo vlastnom mene – patria sem:
Komisionári – sú to samostatní obchodníci, ktorí podnikajú vo vlastnom mene, ale na cudzí účet. Musia mať živnostenský list. Pracujú za províziu a podľa pokynov komitenta. Majú právo na úhradu všetkých výdavkov súvisiacich s komisionálnym predajom. Sú povinní informovať svojho komitenta o termíne kúpy alebo predaja a o prijatých platbách. Často disponujú  konsignačným skladom, v ktorom majú uložené tovary pre komisionálny predaj. Výhodou komisionálneho predaja pre komisionára je to, že nenesie riziko z nepredaja tovaru – tovar je až do jeho predaja vo vlastníctve komitenta.
 
Obchodná a platobná bilancia
Úroveň zahraničného obchodu sa často skúma na základe obchodnej a platobnej bilancie.
Obchodná bilancia – vyjadruje vzťah medzi hodnotou dovezeného tovaru a služieb a hodnotou vyvezeného tovaru a služieb za určité obdobie (1 rok) bez ohľadu na to, kedy prebehne úhrada.
Rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu nazývame saldo obchodnej bilancie.

Rozoznávame:
1.  aktívnu obchodnú bilanciu – hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu. Saldo nazývame aktívnym saldom obchodnej bilancie.
2.  pasívnu obchodnú bilanciu – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu. Saldo sa nazýva pasívne saldo obchodnej bilancie.
3.  vyrovnaná obchodná bilancia – hodnota dovozu = hodnota vývozu. Saldo je nulové.
Obchodná bilancia sa zostavuje podľa menovo-teritoriálneho hľadiska a podľa komoditnej štruktúry (vecná – sortimentová štruktúra).
Platobná bilancia – predstavuje štatistiku všetkých platieb, ktoré prešli hranicami daného štátu. Vyjadruje vzťah medzi peňažnými príjmami a výdavkami danej krajiny vzhľadom k ostatným krajinám sveta.
Rozoznávame:
1.  aktívnu platobnú bilanciu – príjmy sú vyššie ako výdavky – rozdiel = prebytok
2.  pasívnu platobnú bilanciu – príjmy sú nižšie ako výdavky – rozdiel = deficit
3.  vyrovnaná platobná bilancia – suma peňažných príjmov = sume peňažných výdavkov
 
Medzinárodný menový fond vyžaduje unifikovanú štruktúru položiek. Platobná bilancia sa skladá z 2 častí:

- účet bežných platieb – zahŕňa:
-  hmotný obchod – príjmy za dovoz tovaru
-  nehmotný obchod – služby
-  prevod platieb – peniaze, ktoré posielajú zahraničný robotníci do svojej krajiny, vyplácanie úrokov a dividend zahraničným spoločnostiam

- účet kapitálových platieb – zahŕňa:

-  dlhodobé investície , ktoré do krajiny prúdia alebo z nej odchádzajú
 
Obchodné dohody a obchodné zmluvy
Obchodné zmluvy – sú dokumenty, ktoré upravujú hospodárske vzťahy medzi zmluvnými stranami  najširšom zmysle slova. Majú rámcový charakter.
Môžu byť:
1)  bilaterálne – dvojstranné
2)  multilaterálne – viacstranné
 
Uzatvárajú sa na dlhšie obdobie – 2,3,5 alebo i viac rokov s možnosťou automatického predĺženia.
 
Obsah zmluvy:
I. právne otázky
-  postavenie FO a PO na území iného štátu
-  imunita firiem
-  spôsob riešenia vzájomných sporov
II.  colné otázky
-  uplatňovanie zásad najvyšších výhod
-  dohodnutie zvláštnych colných sadzieb
-  zrušenie cla
III. daňové otázky
-  doložka o úprave dovoznej zásady dvojakého zdanenia (nemajú sa dovážať tovary zaťažené vyššou daňou ako tie isté domáce tovary)
 
Obchodné zmluvy ratifikuje (udeľuje súhlas) hlava štátu po schválení v parlamente. Ratifikáciou zmluva nadobúda platnosť ( => zbierke zákonov)
 
Obchodné dohodykonkretizujú vzťahy zmluvných strán. Obyčajne sú bilaterálne, iba výnimočne multilaterálne. Uzatvárajú sa na 2, 3, 5 až viac rokov, možnosť automatického predĺženia. Upravujú spôsob udeľovania licencie, kvóty, spôsob platby a menu.
Súčasťou sú tovarové listiny – sú to zoznamy tovarov, ktoré sa majú vzájomne doviesť a vyviesť. Najdôležitejšie sú kontingentné listiny. Môžu byť:

- špecifické – kontingent – množstvo (tovaru) sa stanoví v technických jednotkách
- hodnotové – objem dovozu a vývozu sa stanoví v peňažných jednotkách
- globálne – kontingenty sa stanovia súhrnne pre určitú skupinu výrobkov bez bližšieho určenia

Kúpna zmluva
- je najdôležitejším právnym dokumentom, ktorý upravuje zahranično–obchodné vzťahy. Predstavuje vzájomný záväzok dvoch zmluvných strán:
1. predávajúceho – je povinný dodať kupujúcemu hnuteľnú vec a preniesť na neho vlastnícke právo k tejto veci.
2. kupujúceho – je povinný prebrať dodávku a zaplatiť za ňu.
 
V zahraničnom obchode má veľký význam miesto (pre určenie súdu a právneho poriadku podľa ktorého sa budú rozhodovať spory) a okamih vzniku zmluvy.
Každá kúpna zmluva má svoj obsah. Podstatné náležitosti sú tie, ktoré za podstatné považujú zmluvné strany.
Formy kúpnej zmluvy:
I. kontrakt – predtlačený formulár, na ktorom sú uvedené podstatné náležitosti zmluvy.
II.  uzávierkový list – sa používa medzi obchodnými partnermi hlavne pri aukciách
III. záverečná nóta – obsahuje podstatné časti zmluvy a odvoláva sa na všeobecné obchodné podmienky.
 
Pri uzatváraní kúpnej zmluvy je dôležité určiť jazyk, v ktorom sa zmluva uzatvára. Väčšinou je to jazyk kupujúceho alebo nejaký iný (angličtina, francúzština). Pri stanovení dodacích podmienok sa vychádza z INCOTERMU – obsahuje 13 doložiek, ktoré nemajú záväzný charakter, záväznými sa stávajú ak sú uvedené v zmluve. Predstavujú min. povinnosti na strane predávajúceho.
 
Vývozná obchodná operácia
 
Vývoz:
- predstavuje predaj tovarov a služieb do zahraničia
- podieľa sa na aktívnej obchodnej bilancii
- finančné prostriedky získané vývozom umožňujú dovážať potrebné tovary a služby
 
Vývozná operácia má nasledovné fázy:
- prípravnú fázu (zistenie možnosti predaja daných tovarov) - zahŕňa:

- získanie všeobecných informácií o trhu  (dovozné a colné podmienky, zloženie trhu, hospodárska a politická situácia v krajine, konkurencia, kultúrne a sociálne faktory, ktoré treba rešpektovať...)  a prieskum trhu. Prieskum trhu môže byť teritoriálny (informácie o obchodných podmienkach, o právnej úprave, daňových predpisoch, klimatických podmienkach...) a komoditný (zahŕňa údaje o tovare – jeho kvalite, cene, množstve, spotrebiteľoch – o ich kúpyschopnosti, o konkurencii...). Výsledkom prieskumu je výber vhodného štátu, v ktorom sa výrobky budú  dobre predávať.
- akvizícia – je to získanie nových trhov a zákazníkov. Môže byť:

· nepriama –  výstavy, veľtrhy, katalógy, internet, inzeráty v tlači
· priama – priame nadväzovanie kontaktov, osobné návštevy, zasielanie ponukových listov


- dopyt zo zahraničia – je to odozva na akvizíciu. Cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávky.
- predbežná kalkulácia – ide o predbežné stanovenie ceny. Zahŕňa aj náklady na prepravu, poistné....
- ponuka – je kladnou odpoveďou vývozcu na dopyt. Môže byť záväzná alebo nezáväzná
 
- fázu zmluvného zabezpečeniazahŕňa:

- prijatie a potvrdenie objednávky – ak vývozca súhlasí s objednávkou zákazníka, potvrdí ju alebo zašle návrh kúpnej zmluvy.
- uzatvorenie kúpnej zmluvy – musí byť v súlade s náležitosťami objednávky. Podpisujú ju obe strany.

- realizačná fáza – zahŕňa:

- dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov (osvedčenie o kvalite, faktúra)
- prijatie platby
- výsledná kalkulácia – zistenie výsledku hospodárenia z realizácie obchodného prípadu podľa výšky skutočne vynaložených nákladov.

Dovozná obchodná operácia
 
Dovoz:
· získavajú sa ním tovary a služby zo zahraničia
· mal by sa realizovať tak, aby sa nepoškodila domáca výroba (nadbytočný tovar, tovar horšej kvality...)
· mal by sa zameriavať na tovary, ktorých nemá SR dostatok (suroviny, špeciálne stroje a zariadenia .....)
 
Vývozná obchodná operácia má nasledovné fázy:

- prípravnú fázu – zahŕňa:

a.  rozbor potreby dovozu – zistenie, či sa potrebný tovar nenachádza aj na trhu. Ak nie, tak sa sformulujú požiadavky na dovoz (druh, kvalita, cena tovaru, krajina , termín dovozu.....)
b.   vyhľadanie možných dodávateľov – informácie možno získať zo SOPK-y, výstav, veľtrhov, odborných časopisov, obchodných zástupcov.......
c. zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom – dopyt je nezáväzný, jeho cieľom je získať informácie o podmienkach dodávky. Odpoveďou na dopyt je ponuka zo strany dodávateľa.
d.  vyhodnotenie ponúk – na základe najvýhodnejšej ponuky sa vypíše objednávka.
 
- fázu zmluvného (kontraktačného) zabezpečenia – zahŕňa:

a.   zaslanie objednávky dodávateľovi
b.  uzatvorenie kúpnej zmluvy /vychádza sa z uzancií – nepísaných obchodných pravidiel správania sa v medzinárodnom obchode/ predávajúci tu:
· môže bez výhrad potvrdiť objednávku na formulári dovozcu /v praxi je to výnimočne/
· zašle vlastnú kúpnu zmluvu so svojimi podmienkami a žiada o jej potvrdenie
· príjme objednávku dovozcu s výhradami – ide o návrh novej kúpnej zmluvy
 
- realizačná fáza  - zahŕňa

-  prevzatie dodávky – ak ide o tovar z tretích krajín /mimo EU/ dovozca po prekročení tovaru cez colnú hranicu vystaví doklady pre colné konanie /JCD/
- zaplatenie za dodaný tovar
- výsledná kalkulácia – zistené výsledky môžu ovplyvniť rozhodnutie dovozcu o ďalšom dovoze
 
Poznámka: Osobitnou formou dopytu je verejná súťaž – tender. Vyhlasovateľ už vopred určuje podmienky budúcej kúpnej zmluvy a predávajúci ich musia vo svojich ponukách rešpektovať. Pre uzatvorenie zmluvy je vybraná najvýhodnejšia ponuka (pri výbere sa dodržiava zásada tajnosti).
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Clo a colná politika Maturita 1625 slov 6.9
Slovenčina Colná politika a clá Maturita 964 slov 0
Slovenčina Colná politika a clá, Colné orgány Referát 841 slov 6.5
Slovenčina Colná politika a clá Maturita 1646 slov 4.5
Slovenčina Obchod Referát 4123 slov 7.5
Slovenčina Svetový obchod Poznámky 1378 slov 0
Slovenčina Vnútorný obchod Maturita 1858 slov 2
Slovenčina Zahraničný obchod Maturita 1893 slov 0
Slovenčina Elektronický obchod Poznámky 182 slov 10
Slovenčina Obchod a marketing (Seminárna práca) Referát 1227 slov 6.3
Slovenčina Zahraničný obchod Referát 563 slov 4.2

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.053