Zahraničný obchod a clá
Charakteristika, výhody a nevýhody, formy
Zahraničný obchod – predstavuje tú časť
obehu tovaru a služieb, ktorá prechádza hranice štátu a spája národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom. Je to jedna z foriem
deľby práce. Úroveň zapojenia ekonomiky do medzinárodnej deľby práce závisí od:
· vnútorných podmienok:
o klimatické
podmienky
o súrovinové bohatstvo
o veľkosť vnútorného trhu
o priemyselná vyspelosť krajiny
· vonkajších
podmienok:
o geografická poloha krajiny
o vyspelosť susedných krajín
o vzťah k iným krajinám
Význam
(výhody) zahraničného obchodu:
· zväčšuje domáci trh
· rozširuje domáci sortiment
· umožňuje porovnávať
tovary viacerých krajín a tým prispieva k rozvoju domácej ekonomiky
· zabezpečuje dovoz tých tovarov, ktoré nie je možné
vyprodukovať v danej krajine
· umožňuje, aby sa krajina špecializovala na výrobu takých tovarov, pre výrobu ktorých má najlepšie
podmienky
(D. Ricardo – teória komparatívnych výhod).
Nevýhody zahraničného obchodu:
· závislosť od trhov
v určitej oblasti
· zabraňuje rozvoju domácich výrobných odvetví tým, že sa dovážajú tovary z rôznych krajín a tým konkurujú
domácim výrobkom.
Otvorenosť ekonomiky (OE):
· stupeň zapojenia krajiny do medzinárodného obchodu
· ukazovatele vyjadrujú podiel exportu, importu alebo obratu zahraničného obchodu na hrubom domácom produkte
OE = (export / HDP) x 100 OE
= (import / HDP) x 100 OE = (obrat ZO / HDP) x 100
(obrat zahraničného obchodu = export + import)
Formy
zahraničného obchodu:
1. podľa smeru tovaru:
a) export
b) import
c) tranzit – prechod
tovaru cez určitú krajinu bez zastavenia sa
2. podľa organizácie predaja:
a) priamy – bez
sprostredkovateľa
b) nepriamy – prostredníctvom sprostredkovateľa
V praxi sa priamy alebo nepriamy z.o. môže
uskutočňovať:
· obchodnými cestujúcimi
· komisionárom – obchodník, ktorý predáva vo vlastnom mene, ale na cudzí účet
· samostatnými obchodnými zástupcami – tí pracujú v mene podniku a na jeho účet
· samostatnými obchodnými podnikmi
Realizáciu z. o. môže u nás vykonávať FO alebo PO, ktoré sú zapísané v OR. Ten, kto chce vykonávať zahranično-obchodnú činnosť, mal
by mať dostatok poznatkov:
· o situácii na trhu v danej krajine (ceny, konkurencia...)
· o partneroch – jeho platobnej schopnosti
(je tu vyššie riziko z nezaplatenia, proces reklamácií je zložitejší)
· o právnom poriadku (devízové a colné zákony...)
·
o spôsoboch prepravy
Vždy tieto informácie poskytujú obchodné komory danej krajiny (SOPK – Slovenská obchodná a priemyselná
komora).
Úlohou SOPK je:
· poskytovať poradenskú službu
· zhromažďovať informácie o ekonomických
podmienkach v zahraničí
· spolupracovať s inými obchodnými komorami
· spolupôsobiť pri vytváraní a nadväzovaní vzťahov
s inými krajinami
Okrem SOPK podniky získavajú informácie aj:
I. na
veľtrhoch – je to miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt, kde prebiehajú obchodné rokovania a uzatvárajú sa obchodné dohody na
základe vystavených vzoriek. Plní 2 funkcie: 1) propagačná, 2) obchodná
Členenie: 1) podľa sortimentu: – všeobecné (všetky,
alebo rôzne druhy tovarov),
– špecializované (iba určitý druh tovaru)
2) podľa vystavovateľov: – medzinárodné (aspoň 10
zahraničných firiem)
– národné
II. na výstavách – majú predovšetkým propagačný charakter. Niekedy sa
môžu uzatvárať obchody. Z hľadiska zahraničného obchodu majú význam medzinárodné výstavy.
Subjekty
zahraničného obchodu
Zahranično-obchodné činnosti väčšinou vykonávajú obchodní sprostredkovatelia –
sú to samostatní obchodníci, ktorí obchodnú činnosť vykonávajú v prospech svojho klienta.
Obchodné činnosti môžu
vykonávať:
I. v cudzom mene – patria sem:
1. obchodní
zástupcovia – svoju činnosť vykonávajú trvale na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Nie sú zamestnancami firmy a preto
nedostávajú mzdu ale províziu. Majú nárok na úhradu všetkých nákladov spojených s danou činnosťou. Sú povinní informovať komitenta
o všetkých uzatvorených obchodoch a o situácii na trhu.
Členenie:
Podľa plnej moci:
a) sprostredkovatelia – obchody medzi výrobcom a kupujúcim iba sprostredkúvajú
b) zástupca s podpisovým právom – osoba,
ktorú majiteľ firmy splnomocnil na uzatváranie obchodov
Podľa teritoriálneho rozsahu:
a) generálny zástupcovia
– sú to tí, ktorí majú ešte podzástupcov, tí, ktorí na určitom obchodnom území zastupujú celý obchodný sortiment
b) oblastní
zástupcovia – sú určení vlastníkom firmy iba pre určitú oblasť
c) podriadení zástupcovia – zástupcovia, ktorých si dohodne
oblastní zástupca pre menšie územie. Väčšinou ide o obchodných cestujúcich
2. makléri –
sprostredkúvajú obchody, ich vzťah k firmám je krátkodobý. Odmena – dohodou.
Rozoznávame:
a) tovarových maklérov –
sprostredkúvajú nákup a predaj tovaru
b) burzových maklérov (ak ide o úradne určených burzových maklérov – sú to senzáli)
c) makléri lodného priestoru – sprostredkúvajú lodný priestor
(Charter – obchodná zmluva medzi majiteľom lode
a prenajímateľom o prenajatí lode alebo časti lodného priestoru na určitú plavbu alebo určitý čas).
d) prepravní makléri
– dovoz, odvoz tovaru
e) poisťovací makléri
II. vo vlastnom mene – patria sem:
Komisionári – sú to samostatní obchodníci, ktorí podnikajú vo vlastnom mene, ale na cudzí účet. Musia mať živnostenský
list. Pracujú za províziu a podľa pokynov komitenta. Majú právo na úhradu všetkých výdavkov súvisiacich s komisionálnym predajom. Sú
povinní informovať svojho komitenta o termíne kúpy alebo predaja a o prijatých platbách. Často disponujú konsignačným
skladom, v ktorom majú uložené tovary pre komisionálny predaj. Výhodou komisionálneho predaja pre komisionára je to, že nenesie
riziko z nepredaja tovaru – tovar je až do jeho predaja vo vlastníctve komitenta.
Obchodná a platobná
bilancia
Úroveň zahraničného obchodu sa často skúma na základe obchodnej a platobnej bilancie.
Obchodná
bilancia – vyjadruje vzťah medzi hodnotou dovezeného tovaru a služieb a hodnotou vyvezeného tovaru a služieb za určité obdobie (1
rok) bez ohľadu na to, kedy prebehne úhrada.
Rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu nazývame saldo obchodnej
bilancie.
Rozoznávame:
1. aktívnu
obchodnú bilanciu – hodnota vývozu je vyššia ako hodnota dovozu. Saldo nazývame aktívnym saldom obchodnej
bilancie.
2. pasívnu obchodnú bilanciu – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu. Saldo sa nazýva
pasívne saldo obchodnej bilancie.
3. vyrovnaná obchodná bilancia – hodnota dovozu =
hodnota vývozu. Saldo je nulové.
Obchodná bilancia sa zostavuje podľa menovo-teritoriálneho
hľadiska a podľa komoditnej štruktúry (vecná – sortimentová štruktúra).
Platobná bilancia – predstavuje
štatistiku všetkých platieb, ktoré prešli hranicami daného štátu. Vyjadruje vzťah medzi peňažnými príjmami a výdavkami danej krajiny
vzhľadom k ostatným krajinám sveta.
Rozoznávame:
1. aktívnu platobnú
bilanciu – príjmy sú vyššie ako výdavky – rozdiel = prebytok
2. pasívnu platobnú
bilanciu – príjmy sú nižšie ako výdavky – rozdiel = deficit
3. vyrovnaná
platobná bilancia – suma peňažných príjmov = sume peňažných výdavkov
Medzinárodný
menový fond vyžaduje unifikovanú štruktúru položiek. Platobná bilancia sa skladá z 2 častí:
- účet
bežných platieb – zahŕňa:
- hmotný obchod – príjmy za dovoz tovaru
- nehmotný obchod – služby
-
prevod platieb – peniaze, ktoré posielajú zahraničný robotníci do svojej krajiny, vyplácanie úrokov a dividend zahraničným
spoločnostiam
- účet kapitálových platieb – zahŕňa:
- dlhodobé investície , ktoré do
krajiny prúdia alebo z nej odchádzajú
Obchodné dohody a obchodné zmluvy
Obchodné
zmluvy – sú dokumenty, ktoré upravujú hospodárske vzťahy medzi zmluvnými stranami najširšom zmysle slova. Majú
rámcový charakter.
Môžu byť:
1) bilaterálne – dvojstranné
2) multilaterálne –
viacstranné
Uzatvárajú sa na dlhšie obdobie – 2,3,5 alebo i viac rokov s možnosťou automatického predĺženia.
Obsah zmluvy:
I. právne otázky
- postavenie FO a PO na území iného štátu
- imunita firiem
-
spôsob riešenia vzájomných sporov
II. colné otázky
- uplatňovanie zásad najvyšších výhod
- dohodnutie zvláštnych
colných sadzieb
- zrušenie cla
III. daňové otázky
- doložka o úprave dovoznej zásady dvojakého zdanenia (nemajú
sa dovážať tovary zaťažené vyššou daňou ako tie isté domáce tovary)
Obchodné zmluvy ratifikuje
(udeľuje súhlas) hlava štátu po schválení v parlamente. Ratifikáciou zmluva nadobúda platnosť ( => zbierke zákonov)
Obchodné dohody – konkretizujú vzťahy zmluvných strán. Obyčajne sú bilaterálne, iba výnimočne
multilaterálne. Uzatvárajú sa na 2, 3, 5 až viac rokov, možnosť automatického predĺženia. Upravujú spôsob udeľovania licencie, kvóty,
spôsob platby a menu.
Súčasťou sú tovarové listiny – sú to zoznamy tovarov, ktoré sa majú vzájomne doviesť
a vyviesť. Najdôležitejšie sú kontingentné listiny. Môžu byť:
- špecifické – kontingent – množstvo (tovaru) sa
stanoví v technických jednotkách
- hodnotové – objem dovozu a vývozu sa stanoví v peňažných jednotkách
-
globálne – kontingenty sa stanovia súhrnne pre určitú skupinu výrobkov bez bližšieho určenia
Kúpna
zmluva
- je najdôležitejším právnym dokumentom, ktorý upravuje zahranično–obchodné vzťahy. Predstavuje
vzájomný záväzok dvoch zmluvných strán:
1. predávajúceho – je povinný dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec a preniesť na neho vlastnícke právo k tejto veci.
2. kupujúceho – je povinný prebrať dodávku a zaplatiť za
ňu.
V zahraničnom obchode má veľký význam miesto (pre určenie súdu a právneho poriadku podľa ktorého sa
budú rozhodovať spory) a okamih vzniku zmluvy.
Každá kúpna zmluva má svoj obsah. Podstatné
náležitosti sú tie, ktoré za podstatné považujú zmluvné strany.
Formy kúpnej zmluvy:
I. kontrakt –
predtlačený formulár, na ktorom sú uvedené podstatné náležitosti zmluvy.
II. uzávierkový list – sa používa medzi obchodnými
partnermi hlavne pri aukciách
III. záverečná nóta – obsahuje podstatné časti zmluvy a odvoláva sa na všeobecné obchodné
podmienky.
Pri uzatváraní kúpnej zmluvy je dôležité určiť jazyk, v ktorom sa zmluva uzatvára. Väčšinou je
to jazyk kupujúceho alebo nejaký iný (angličtina, francúzština). Pri stanovení dodacích podmienok sa vychádza z INCOTERMU – obsahuje 13
doložiek, ktoré nemajú záväzný charakter, záväznými sa stávajú ak sú uvedené v zmluve. Predstavujú min. povinnosti na strane
predávajúceho.
Vývozná obchodná operácia
Vývoz:
- predstavuje predaj tovarov a služieb do zahraničia
- podieľa sa na aktívnej obchodnej bilancii
- finančné prostriedky získané vývozom umožňujú dovážať potrebné tovary a služby
Vývozná operácia má nasledovné fázy:
- prípravnú fázu (zistenie možnosti predaja
daných tovarov) - zahŕňa:
- získanie všeobecných informácií o trhu (dovozné
a colné podmienky, zloženie trhu, hospodárska a politická situácia v krajine, konkurencia, kultúrne a sociálne faktory, ktoré
treba rešpektovať...) a prieskum trhu. Prieskum trhu môže byť teritoriálny (informácie
o obchodných podmienkach, o právnej úprave, daňových predpisoch, klimatických podmienkach...) a komoditný (zahŕňa údaje o tovare
– jeho kvalite, cene, množstve, spotrebiteľoch – o ich kúpyschopnosti, o konkurencii...). Výsledkom prieskumu je výber
vhodného štátu, v ktorom sa výrobky budú dobre predávať.
- akvizícia – je to získanie nových
trhov a zákazníkov. Môže byť:
· nepriama – výstavy, veľtrhy, katalógy, internet, inzeráty v tlači
·
priama – priame nadväzovanie kontaktov, osobné návštevy, zasielanie ponukových listov
-
dopyt zo zahraničia – je to odozva na akvizíciu. Cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach
dodávky.
- predbežná kalkulácia – ide o predbežné stanovenie ceny. Zahŕňa aj náklady na
prepravu, poistné....
- ponuka – je kladnou odpoveďou vývozcu na dopyt. Môže byť
záväzná alebo nezáväzná
- fázu zmluvného zabezpečenia – zahŕňa:
-
prijatie a potvrdenie objednávky – ak vývozca súhlasí s objednávkou zákazníka, potvrdí ju alebo
zašle návrh kúpnej zmluvy.
- uzatvorenie kúpnej zmluvy – musí byť v súlade s náležitosťami
objednávky. Podpisujú ju obe strany.
- realizačná fáza – zahŕňa:
-
dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov (osvedčenie o kvalite, faktúra)
- prijatie
platby
- výsledná kalkulácia – zistenie výsledku hospodárenia z realizácie
obchodného prípadu podľa výšky skutočne vynaložených nákladov.
Dovozná obchodná operácia
Dovoz:
· získavajú sa ním tovary a služby zo zahraničia
· mal by sa realizovať tak,
aby sa nepoškodila domáca výroba (nadbytočný tovar, tovar horšej kvality...)
· mal by sa zameriavať na tovary, ktorých nemá SR
dostatok (suroviny, špeciálne stroje a zariadenia .....)
Vývozná obchodná operácia má nasledovné
fázy:
- prípravnú fázu – zahŕňa:
a. rozbor
potreby dovozu – zistenie, či sa potrebný tovar nenachádza aj na trhu. Ak nie, tak sa sformulujú požiadavky na dovoz (druh,
kvalita, cena tovaru, krajina , termín dovozu.....)
b. vyhľadanie možných dodávateľov –
informácie možno získať zo SOPK-y, výstav, veľtrhov, odborných časopisov, obchodných zástupcov.......
c.
zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom – dopyt je nezáväzný, jeho cieľom je získať informácie
o podmienkach dodávky. Odpoveďou na dopyt je ponuka zo strany dodávateľa.
d. vyhodnotenie ponúk –
na základe najvýhodnejšej ponuky sa vypíše objednávka.
- fázu zmluvného (kontraktačného)
zabezpečenia – zahŕňa:
a. zaslanie objednávky
dodávateľovi
b. uzatvorenie kúpnej zmluvy /vychádza sa z uzancií – nepísaných obchodných
pravidiel správania sa v medzinárodnom obchode/ predávajúci tu:
· môže bez výhrad potvrdiť objednávku na formulári dovozcu /v praxi
je to výnimočne/
· zašle vlastnú kúpnu zmluvu so svojimi podmienkami a žiada o jej potvrdenie
· príjme objednávku dovozcu
s výhradami – ide o návrh novej kúpnej zmluvy
- realizačná fáza - zahŕňa
- prevzatie dodávky – ak ide o tovar z tretích krajín /mimo EU/ dovozca po prekročení tovaru cez
colnú hranicu vystaví doklady pre colné konanie /JCD/
- zaplatenie za dodaný tovar
-
výsledná kalkulácia – zistené výsledky môžu ovplyvniť rozhodnutie dovozcu o ďalšom dovoze
Poznámka: Osobitnou formou dopytu je verejná súťaž – tender. Vyhlasovateľ
už vopred určuje podmienky budúcej kúpnej zmluvy a predávajúci ich musia vo svojich ponukách rešpektovať. Pre uzatvorenie zmluvy je vybraná
najvýhodnejšia ponuka (pri výbere sa dodržiava zásada tajnosti).
Zones.sk – Zóny pre každého študenta