Medzinárodný platobný styk

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 29.12.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 182 slov
Počet zobrazení: 8 736
Tlačení: 549
Uložení: 572
Medzinárodný platobný styk – predstavuje všetky druhy platieb, ktoré prechádzajú hranice danej krajiny. Berieme tu do úvahy:

I.
Systém platobného styku – môže byť:
a)  platenie vo voľne vymeniteľnej mene – nevyžaduje zmluvnú úpravu
b)  clearingový platobný styk – je upravený zmluvne – ide tu o vzájomné zúčtovanie pohľadávok a záväzkov medzi zmluvnými krajinami na clearingových účtoch v dohodnutej clearingovej mene. Rozoznávame dvojstranný  alebo mnohostranný clearing.
(už od 15.storočia sa v obchode používa čím ďalej tým viac sofistikovanejšia forma tzv. clearingu - započítavanie pohľadávok a záväzkov rôznych subjektov za nejaké obdobie, pričom na konci obdobia sa reálne prevedú iba rozdiely)

II.  Platobné prostriedky
a)  zlato a valuty – pri hotovostnom platobnom styku
b)  devízy – pri bezhotovostnom platobnom styku

III.
Techniku platobného styku – platobný styk sa môže realizovať:
a)  poštou
b)  telegraficky (Termín telegraf je odvodený z gréckeho slova tele – vzdialený a graphein – písať. Známy je napr. Morseov telegraf, Skúsený telegrafista dokáže za hodinu dešifrovať 600 slov. V súčasnosti sa ale telegraf moc nevyužíva.)
c)  ďalekopisom (Je to koncové zariadenie, ktoré slúži na prenos textových správ. Text do ďalekopisu sa musí napísať na klávesnici alebo prečítať z diernej pásky.)
d) SWIFT-om (Uskutočňovanie medzibankového platobného styku vyžaduje odovzdávanie rôznych príkazov a správ medzi týmito bankami. K tomuto dnes banky v prevládajúcej miere využívajú SWIFT. SWIFT je skratka pre Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication, čo je belgická spoločnosť so sídlom v Bruseli. Komerčná banka na Slovensku, ktorá je na túto medzinárodnú počítačovú sieť napojená, platí spoločnosti za počiatočný a dodatočný softvér, na základe ktorého je napojená na sieť SWIFT, prípadne poplatky za užívanie zariadení.)

IV. Formy platobného styku – rozoznávame:
a)  platenie v hotovosti
b)  priama úhrada (hladká platba)
c)  zmenka
d) šek
e)  dokumentárny akreditív
f) dokumentárne inkaso
 
Platenie v hotovosti:
Využíva sa iba výnimočne – pri neobchodných platbách (vstupenky na kultúrne a športové podujatia...)
 
Priama úhrada (hladká platba):
Uskutočňuje sa prevodom z účtu dovozcu na účet vývozcu. Vyžaduje sa vysoký stupeň dôvery medzi partnermi, pretože vývozca nie je zabezpečený proti neplateniu dovozcu (využíva sa hlavne pri úhrade prepravných nákladov). Pri tomto spôsobe sa používajú doklady: príkaz na úhradu alebo inkaso. Ak sú banky napojené na SWIFT, tak sa prenos uskutočňuje prostredníctvom počítačovej siete, ak nie, doklady sa zasielajú poštou.
 
Podstatné náležitosti: názov príkazcu a číslo účtu (z ktorého sa platba prevedie), suma a kód meny podľa ISO, príjemca platby (presný názov, adresa, číslo účtu), názov a adresa banky príjemcu, účel úhrady a platobný titul s číselným kódom, dátum kedy má byť bežný účet klienta zaťažený, podpis. Použité skratky: OUR – poplatky platí príkazca, BEN – príkazca hradí len poplatky svojej banky ostatné hradí príjemca platby (platba sa mu zníži o poplatky).
 
Výhoda: nízke náklady a rýchlosť.

Zmenka: (upravuje ho Zmenkový a šekový zákon 191/50 Zb.)

- je obchodovateľný cenný papier
- je úverovým a platobným nástrojom
- často sa používa pri dokumentárnom inkase a akreditíve
- je výhodná pre kupujúceho (odkladá sa mu úhrada na neskôr) a nevýhodná pre predávajúceho (peniaze dostane až neskôr)

Rozoznávame:
1)  vlastnú zmenku – je to CP, ktorý obsahuje bezpodmienečný záväzok vystaviteľa zmenky, že zaplatí majiteľovi zmenky na určitom mieste a v určitom čase zmenkovú sumu. Vystupujú tu dve osoby:
· dlžník (vystaviteľ, trasant, zmenečný dlžník) – svojím podpisom sa zaväzuje zaplatiť zmenkovú sumu
· veriteľ (remitent) – majiteľ zmenky
2)  cudziu zmenku – je to CP, ktorý obsahuje bezpodmienečný príkaz vystaviteľa zmenky tretej osobe – zmenkovníkovi (trasátovi), aby za neho zaplatil veriteľovi na určitom mieste a v určitom čase zmenkovú sumu.
Vystupujú tu 3 osoby:
· dlžník – prikazuje tretej osobe aby majiteľovi uhradila zmenkovú sumu
· veriteľ
· zmenkovník (trasát) – svojim podpisom potvrdzuje svoj záväzok uhradiť zmenkovú sumu
 
Podľa doby splatnosti rozoznávame:
1)  dennú (fixnú) zmenku – jej splatnosť je určená presným dátumom, napr. 10.1.200
2)  vistazmenku – je splatná na videnie – hneď pri predložení
3)  lehotozmenka (časovaná vistazmenka) – je splatná určitý čas po videní, napr. 90 dní po predložení
4)  datozmenka – je splatná určitý čas po vystavení, napr. 2 mesiace po vystavení.
Ak na zmenke nie je uvedená jej splatnosť, je splatná hneď po predložení.
 
So zmenkou súvisia aj nasledovné pojmy:
•  Akcept zmenky – akceptom prijíma trasát zmenkový záväzok. Tým sa trasát stáva priamym zmenkovým dlžníkom a ručí za to, že v deň splatnosti zmenky vyplatí sumu uvedenú na zmenke. Akcept zmenky sa píše na líci zmenky slovom „prijaté“ a podpíše sa zmenkovník.
•  Aval – je to ručenie pri zmenke
•  Avalista – zmenkový ručiteľ – je rovnako zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Môže sa zaručiť za vystaviteľa alebo zmenkovníka. Na rube zmenky sa uvedie per aval (ako ručiteľ) podpis a pripíše sa, za koho sa zaručuje (napr. trasáta).
•  Eskont -  predaj zmenky pred lehotou splatnosti. Prevod zmenky na nového majiteľa sa môže uskutočniť:
o rubopisom (indosamentom, žírom) – indosament je písomná doložka umiestnená na rube zmenky
o cesiou – zmenky, ktoré nemožno previesť rubopisom (označené nie na rad). Tento prevod sa nezapisuje na zmenke ale uskutoční sa na základe samostatnej dohody.
•  Protest zmenky -  v prípade nezaplatenia zmenkovej sumy. Protest je verejná listina, ktorá preukazuje, že zmenka bola predložená v správnom čase a mieste, ale nebola zaplatená. Protest vysloví notár, obecný úrad a to priamo na zmenke alebo na prílohe (alonž) zmenky.

Šek (upravuje ho Zmenkový a šekový zákon 191/50 Zb.)

- je cenný papier
- je platobným nástrojom (zmenka je predovšetkým úverovým nástrojom)

Je to bezpodmienečný príkaz vystaviteľa šeku peňažnému ústavu (šekovníkovi), aby zaplatil určitú sumu doručiteľovi šeku alebo osobe, ktorá je na ňom uvedená. Pri šeku nie je stanovená lehota splatnosti – je splatný na videnie (teda po predložení). Určená je iba lehota počas ktorej sa musia šeky predložiť banke:
a)  8 dní –šeky vystavené a splatné v tuzemsku
b)  20 dní – šeky vystavené v jednom štáte, splatné v inom štáte na tom istom svetadiele
c)  70 dní – šeky vystavené v jednom svetadiele a splatné v inom svetadiele
Druhy šekov:
1)  podľa spôsobu zaplatenia:
· hotovostný (vypláca sa v hotovosti)
· zúčtovací (suma sa pripíše na účet)
2)  podľa príjemcu platby:
· na meno – v šeku je uvedený príjemca
o  na rad (order šek) – je vystavený na príjemcu (kto ho predloží) možno ho previesť na iné osoby
o  nie na rad (rekta šek) – menuje konkrétneho príjemcu a nemožno ho previesť na iné osoby (cesiou)
· na majiteľa – nie je uvedené meno, banka nie je povinná zisťovať totožnosť osoby, ktorá šek predkladá
3)  podľa vystaviteľa:
· bankový šek – vystavuje ho banka dlžníka
· súkromný šek – vystavuje ho klient banky. Jeho kvalita závisí od bonity vystaviteľa. Banka klientovi vyplatí iba správne vystavený a krytý šek.
· cestovný šek (napr. eurošek) – pri cestovných platbách a získavaní valút v zahraničí
· swiftové šeky – hlavne v USA na základe swiftového príkazu
 
Križovanie šeku – je to označenie šeku dvoma rovnobežnými čiarami na líci šeku, medzi ktorými nie je žiadne označenie (za tento zaplatí len svojmu klientovi), alebo medzi rovnobežnými čiarami je názov peňažného ústavu  (možno ho preplatiť iba označenému peňažnému ústavu) alebo je medzi čiarami uvedené len na zúčtovanie (tento šek nemožno preplatiť v hotovosti, iba pripísať na účet majiteľa). Križovanie má zabrániť zneužitiu neoprávnenou osobou.
 
Zmenka a šek musia spĺňať predpísané náležitosti (sú uvedené v zmenkovom a šekovom zákone, ktorý vychádza zo ženevských dohôd, inak sú neplatné (napr. musia mať slovné označenie šek, zmenka...). Aj so šekom sa spája protest.
 
Dokumentárny akreditív (upravuje ho Obchodný zákonník 513/91 Zb.)
Predstavuje príkaz kupujúceho svojej banke, aby otvorila akreditív a vyplatila určitú sumu, ak sa splnia akreditívne podmienky (predložia sa dokumenty, ktoré určil kupujúci, napr. colná faktúra, poistné doklady, vkladový list...)
 
 (akreditív – [slovník cudzích slov] úverová poukážka, ktorou na príkaz príkazcu (vlastníka účtu) banka vyplatí z jeho účtu tretej osobe určitú sumu; peňažný úverový list, papier, na predloženie ktorého je vyplatenie sumy na účet tretej osoby viazané)
 
Používa sa vtedy, ak sa partneri nepoznajú, alebo ak predávajúci nedôveruje kupujúcemu (predávajúcemu dáva väčšiu istotu, že za tovar bude mať zaplatené).
 
Pri akreditíve vystupujú nasledovné subjekty:
· príkazca – dovozca (kupujúci)
· beneficient – vývozca (predávajúci)
· otvárajúca (vystavujúca) banka – banka, ktorá otvára akreditív, banka dovozcu
· avizujúca banka – banka vývozcu, ktorá mu oznamuje otvorenie akreditívu
· potvrdzujúca banka – banka – ručiteľ

Rozlišujeme tri fázy platenia dokumentárnym akreditívom:
1)  príprava dokumentárneho akreditívu – exportér a importér sa dohodnú na druhu dokumentárneho akreditívu, na akreditívnych podmienkach a zakotvia ich do kúpnej zmluvy:

kúpna zmluva
 
2)  otvorenie (vystavenie) dokumentárneho akreditívu – akreditív sa otvára na základe žiadosti o otvorenie akreditívu. Kupujúci (dovozca) žiada svoju banku aby otvorila dokumentárny akreditív v prospech predávajúceho (exportéra). Jeho otvorením sa banka zaväzuje, že poskytne plnenie beneficientovi (predávajúcemu), ak budú splnené akreditívne podmienky. Akreditívne podmienky sú dokumenty (obchodná faktúra, dopravný dokument – konosament, colná faktúra, zmenka, poistka), ktoré exportér musí predložiť banke. Dokumenty musia byť kompletné, bez chýb a vystavené včas.
 
Záväzkom môže byť:
•  zaplatiť určitú sumu,
•  akceptovať zmenku vydanú povereným na banku,
•  odkúpiť (negociovať) zmenku predloženú spolu s dokumentami

3)  použitie (čerpanie alebo likvidácia akreditívu) – začína sa okamihom, keď poverený (predávajúci) predloží v dobe platnosti akreditívu banke (banka predávajúceho) doklady so žiadosťou o zaplatenie. Banka preskúma, či doklady zodpovedajú akreditívnym podmienkam a rozhodne, či zaplatí, alebo platbu odmietne. Platnosť akreditívu končí:
· vyčerpaním
· zrušením
· uplynutím doby
 
Druhy dokumentárnych akreditívov:
1)  podľa spôsobu platenia:
a)  splatný na videnie – hneď po predložení a kontrole dokumentov
b)  s odloženou splatnosťou – presne určený deň splatnosti (napr. 90 dní po predložení dokumentov)
c)  s akceptáciou – akceptuje sa zmenka, ktorú vystaví vývozca a pri predložení dokumentov ju banka alebo dovozca uhradí
d) negociačné akreditívy- vývozca banke predloží dokumenty aj zmenku. Banka mu zmenku odkúpi – vyplatí uvedenú sumu po odpočítaní úrokov. Vývozca tak peniaze dostane hneď.
2)  podľa spôsobu otvorenia:
a)  jednorazový – je otvorený iba na určitý čas
b)  revolvingový – suma akreditívu sa po vyčerpaní obnovuje, pričom sa podmienky akreditívu nemenia
3)  podľa rozsahu právnej zodpovednosti bánk:
a)  odvolateľný – môže sa kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť bez súhlasu predávajúceho. Používa sa zriedkavo.
b)  neodvolateľný – môže sa zmeniť alebo zrušiť iba so súhlasom všetkých strán
 
Výhody a nevýhody dokumentárneho akreditívu:
· vývozca má istotu, že za tovar dostane zaplatené
· dovozca má istotu, že vývozca tovar dodá a potrebné dokumenty predloží včas
· dovozca musí vložiť prostriedky už pri otvorení akreditívu a tým ich má viazané
· dovozca väčšinou znáša náklady súvisiace s akreditívom
· kontrolujú sa iba dokumenty a nie tovar (môže byť aj nekvalitný)
· technika tohto spôsobu platenia je zložitá

Dokumentárne inkaso (upravuje ho Obchodný zákonník 513/91 Zb.)
 
Predstavuje príkaz vývozcu svojej banke, aby vydala dohodnuté dokumenty (ktoré oprávňujú dovozcu disponovať s tovarom) až po zaplatení danej sumy (alebo po akceptovaní zmenky). Používa sa:
· ak sa partneri dobre poznajú, dôverujú si a majú dobré postavenie aj na medzinárodných trhoch
· ak v krajine dovozcu je stabilná politická a hospodárska situácia
(Je predovšetkým platobným prostriedkom a až potom prostriedkom, ktorý má poskytnúť určité zabezpečenie pre zmluvné strany.)
 
Pri dokumentárnom inkase vystupujú nasledovné subjekty:
· príkazca (vývozca) – predkladá dokumenty a poveruje svoju banku inkasným príkazom
· vysielajúca banka (banka vývozcu) – banka, ktorej predávajúci poslal dokumenty a táto ich posiela banke dovozcu
· inkasná banka (banka dovozcu) – banka zabezpečuje inkaso podľa inkasného príkazu
· dovozca – po splnení inkasných podmienok dostane dohodnuté dokumenty
 
Výhody a nevýhody dokumentárneho inkasa:
- vývozca nemá istotu, či v čase odoslania tovaru bude dovozca platobne schopný
- ak dovozca odmietne tovar prevziať, všetky náklady väčšinou znáša vývozca
- pre dovozcu je to najvýhodnejší spôsob, pretože nemá dlhodobo viazané peňažné prostriedky, ale opäť nemá nárok na prehliadku tovaru pred uskutočnením platby

Rozdiel medzi akreditívom a inkasom:
- akreditív – dodávateľ najskôr musí tovar odovzdať prepravcovi – dokumenty, ktoré potvrdzujú odovzdanie dá banke ktorá mu zaplatí danú sumu
- inkaso – odberateľ môže disponovať s tovarom vtedy, keď zaplatí svojej banke

Netradičné formy financovania v zahraničnom obchode:
1)  leasing
2)  factoring – je to odkúpenie krátkodobých pohľadávok (s dobou splatnosti 30 dní až 12 mesiacov) z vývozu tovaru alebo služieb pred ich splatnosťou bez možnosti spätného postihu majiteľa pohľadávky. Pohľadávky odkupuje špecializovaná organizácia – factor (väčšinou banka). Factoring plní 3 funkcie:
· financovania – faktor vývozcovi uhradí pohľadávku pred lehotou splatnosti, zníženú o diskont a poplatky
· poskytovania služieb – faktor za klienta robí upomienkovú agendu
· poistnú – faktor preberá riziko z nezaplatenia pohľadávky
3)  forfaiting – je to odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok (viac ako 1 rok) bez spätného postihu vývozcu ak dlžník nezaplatí. Odkupujú sa hlavne zmenkové pohľadávky (a to najmä zmenka zaručená bankovým avalom). Odkupuje ich špecializovaná organizácia – forfaiter.
 
Rozdiel medzi factoringom a forfaitingom:
- forfaiting sa týka dlhodobých pohľadávok, je tu väčšie riziko a preto vyžaduje záruku (bankou, štátom...) pri factoringu ide o krátkodobé pohľadávky, netreba záruku
- pri forfaitingu musí najskôr pohľadávka vzniknúť, pri factoringu nie
- pri forfaitingu sa odkupujú jednotlivé pohľadávky, pri factoringu celé bloky pohľadávok

SWIFT – spoločnosť pre celosvetovú medzinárodnú finančnú komunikáciu. Ide o najefektívnejší a najprogresívnejší prenos správ z oblasti zahraničného platobného styku medzi bankami členských krajín s použitím PC a telekomunikačnej techniky. (7640 finančných inštitúcií z 200 krajín)
Výhody: rýchlosť, operatívnosť, nízke náklady, doklady, štandardný jazyk
 
Pojmy:
medzinárodný platobný styk, clearingový platobný styk, valuty, devízy, hladká platba, zmenka, zmenkovník, trasát, trasant, remitent, vistazmenka, lehotozmenka, datozmenka, akcept zmenky, aval, avalista, eskont, rubopis, cesia, protest zmenky, šek, šekovník, order šek, rekta šek, bankový šek, súkromný šek, cestovný šek, swiftový šek, dokumentárny akreditív, príkazca, beneficient, otvárajúca banka, avízujúca banka, potvrdzujúca bankaotvorenie dokumentárneho akreditívu, negociačný akreditív, revolvingový akreditív, dokumentárne inkaso, vysielajúca banka, inkasná banka,

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu