Výrobné podniky a ich činnosti

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: anika
Typ práce: Maturita
Dátum: 13.05.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 405 slov
Počet zobrazení: 7 128
Tlačení: 532
Uložení: 520
Výrobné podniky a ich činnosti

Výroba je činnosť, v ktorej sa transformujú výrobné vstupy na výrobné výstupy.
 
Poznáme 3 stránky výroby:
1. Transformačný proces- súvisí s vecnou stránkou výroby. Ide o premenu konkrétnych vstupov na konkrétne výstupy,
2. Kombinačný proces- organizačná stránka výroby. Ide o kombináciu výrobných faktorov s cieľom vytvoriť výrobok,
3. Reprodukčný proces- hodnotová stránka výroby. Ide o kolobeh procesov financovania a investovania.
 
Ciele výroby:
1. Kvantitatívne – zhotoviť konkrétne výrobky v požadovanom množstve. Súvisia s vecnou stránkou výroby,
2. Kvalitatívne – súvisia s organizačnou a hodnotovou stránkou výroby.
Patria sem:
1. Produktivita(ide o princíp maxima):z danými výrobnými vstupmi dosiahnuť čo najväčšie výstupy.
 
P = výstupy/vstupy
 
Z 1 € výrobných vstupov sme vyprodukovali 1,25 € výstupov.
 
2. Hospodárnosť(princíp minima): dané výstupy vyrobiť s minimálnou spotrebou vstupov.
 
H = vstupy/ výstupy
Na 1 € výrobných výstupov sme spotrebovali 0,80 € vstupov.
 
Členenie výroby
 
1. Typy výroby podľa výrobného programu:
a)základná výroba: výstupom sú výrobky hlavného výrobného programu. Tieto výroby predstavujú špecializáciu podniku (napr: pestovanie obilia v družstve),
b)doplnková výroba: výstupom sú výrobky, ktoré nie sú hlavným výrobným programom. Ale súvisia zo špecializáciou podniku. Ide o lepšie využitie výrobných kapacít a odpadu z výroby(napr: v družstve sa vyrábajú ozdobné predmety zo slamy),
c)pridružená výroba: výstupom sú výrobky, ktoré nesúvisia zo špecializáciou podniku. Nevyužíva sa výrobné zariadenie používané v základnej alebo doplnkovej výrobe ani odpad z nich( napr: šitie utierok na riad mimo poľnohospodárskej sezóny).
 
2. Typy výroby podľa vzťahu k výrobnému procesu:
a)hlavná výroba: ide o operácie na zhotovení základného výrobku. Výrobky sú určené na odbyt(Výroba nábytku v nábytkárskom podniku),
b)pomocná výroba: ide o výrobu výrobkov, ktoré zabezpečujú hlavnú výrobu.(nástroje, náradie, modely výrobku), nie sú určené na odbyt.
c)vedľajšia výroba: výroba rôznych druhov energií potrebných v hlavne a pomocnej výrobe.(elektr. Energia, stlačený vzduch, teplo)
 
3. Členenie výroby podľa priebehu výrobných procesov:
a)spojitá výroba(kontinuálna): prebieha bez časového prerušenia(chemické výroba, elektrická energia),
b)nespojitá výroba(diskontinuálna): je charakteristická časovými prestávkami vo výrobnom procese.
 
4. Typy výroby podľa hromadnosti:
a)hromadná výroba:
-vyrába sa jeden alebo málo druhov výrobkov ale vo veľkom množstve(prášky na pranie),
-vysoká opakovateľnosť,
-využívanie modernej techniky, vysoká deľba práce,
-možnosť zamestnať aj nízko kvalifikovaných zamestnancov,
-vysoká produktivita práce,
-možnosť znižovať náklady,
-dlhodobý hmotný majetok sa využíva najviac,
-krátkodobý hmotný majetok má najväčšiu rýchlosť obratu.
 
b)sériová výroba: Jednotlivé druhy výrobkov sa po určitom čase striedajú. Delí sa na malosériovú, strednosériovú, veľkosériovú výrobu(napr: výroba áut).
 
c)kusová výroba:
-Ide o veľký počet druhov výrobkov v malom množstve respektívne len jeden kus(napr: zákazkové šitie odevov),
-nepravidelnosť,
-náročná na konštrukčnú a technologickú prípravu výroby,
-náročná na kvalifikované pracovné sily,
-nízka deľba práce,
-univerzálne stroje.
 
Zákonitosti organizácie výrobného procesu
 
Proporcionálnosť – kvantitatívna vyváženosť jednotlivých zložiek výrobného procesu(proporcionálnosť medzi pracnosťou výroby a počtom robotníkov). Jej narušenie môže znamenať, že buď je nedostatok robotníkov a výrobky sa nevyrobia včas, alebo je prebytok robotníkov a niektorí nemajú čo robiť. Ešte môže ísť napr: o proporcionálnosť medzi výrobnými operáciami. Jej narušenie znamená, že niektoré výrobné operácie zdržiavajú plynulosť výrobného procesu.
 
Paralelnosť – súbežné vykonávanie výrobných operácií pri ktorých je to možné. Dosiahne sa tým skrátenie celého výrobného cyklu. Prejaví sa pozitívne v kvantitatívnych a kvalitatívnych výsledkoch výroby.
 
Rytmickosť – pravidelný a rovnomerný priebeh výrobného procesu, v pravidelných časových intervaloch sa zadávajú do výroby rovnaké výrobné vstupy a v pravidelných intervaloch vychádzajú z výroby výrobné výstupy.
 
Nepretržitosť – taký priebeh výrobného procesu, keď sa výroba nezastavuje. Predlžovanie nepretržitosti pozitívne vplýva na výsledky výroby. Každé prerušenie výroby ovplyvňuje výsledky negatívne.
 
Pri sledovaní rytmickosti výroby sa sleduje výrobná takt.
-priemerný časový interval medzi  dohotovením 2 po sebe nasledujúcich výrobkov.
Ft – časový fond
Tv =
Q – množstvo vyrobených produktov za dané obdobie
Prevrátený Tv sa nazýva výrobný rytmus.
 
Výrobné faktory a ich členenie:
-predstavujú vstupy pomocou, ktorých prebieha podnikový transformačný proces.
 
a)elementárne(základné) VF: Majú rozhodujúcu úlohu v podnikovom transformačnom procese. Predstavujú základné vstupy bez ktorých by výroba nemohla prebiehať. Je to ľudský pracovný výkon pri výrobnej a obslužnej činnosti, dlhodobý hmotný majetok, zásoby,
 
b)dispozitívne(odvodené) VF: Zabezpečujú riadenie podnikového transformačného procesu. Patrí sem ľudský pracovný výkon pri riadení podniku. Zložky riadenia: plánovanie, organizovanie, vedenie ľudí, kontrola.

Výrobok= výstup výrobnej činnosti

Rozoznávame:
1. finálny výrobok – sú to také výrobky, ktoré sa už ďalej nespracúvajú, ale sú schopné uspokojiť nejakú konečnú potrebu. Prešiel všetkými fázami výroby.
2. Polovýrobok – je výrobkom z pohľadu jedného podniku. V inom podniku je materiálnym vstupom a ďalej sa spracuváva.
3. Nepodarok – nespĺňa predpísané parametre.
4. Nový výrobok – uspokojuje nové potreby, ktoré dosiaľ vyrábané výrobky neuspokojovali, alebo uspokojuje doterajšie potreby na vyššej úrovni, alebo uspokojuje doterajšie potreby pri úspore vstupov.
 
Funkcie výrobku:
1. základná funkcia – tvorí základ výrobku a predstavuje základný úžitkový efekt,
2. doplnková funkcia – forma výrobku a patrí tam( kvalita, obal, dizajn),
3. funkcia rozširujúca základnú a doplnkovú funkciu – servis, poradenstvo, platobné podmienky, spôsob distribúcie, služby,
4. funkcie rozhodujúce o konkurenčnej schopnosti výrobku na trhu – značka výrobku, goodwil výrobku alebo výrobcu, imidž, celková prezentácia výrobku alebo výrobcu.
 
Výrobok by mal spĺňať všetky úrovne funkcií aby bol na trhu schopný konkurencie. Ak je výrobok predmetom kúpy/predaja stáva sa tovarom.
 
Právna ochrana výrobkov
-spája sa predovšetkým zo značkou výrobku. Hovoríme jej ochranná známka.
Podmienky, ktoré musí spĺňať značka aby sa mohla považovať za ochrannú známku:
1. musí mať rozlišovaciu schopnosť – nemôže ísť o označenie zhodné už zo zapísanou ochrannou známkou, prípadne ľahko s ňou zameniteľné,
2. krátka, ľahko zapamätateľná,
3. značka nemôže byť štátna zástava, názov štátu, názov správneho územia ani medzinárodnej organizácie.
 
Ochranná známka – je označenie, ktoré je schopné odlíšiť výrobky pochádzajúce od rôznych výrobcov. Značka sa stáva ochrannou známkou po zápise do Osobitného registra.
 
Funkcie ochrannej známky:
1. rozlišovacia – slúži na odlíšenie rovnakých výrobkov od rôznych výrobcov,
2. propagačná – jej úlohou je dostať výrobok do povedomia spotrebiteľov,
3. súťažná – odstraňuje anonymitu výrobcov a pomáha výrobku presadiť sa v súťaži s konkurenciou.
 
Druhy ochranných známok:
1. individuálna – slúžia 1 podnikateľovi,
2. kolektívne – skupine podnikateľov, ktorých spája určitá hospodárska činnosť,
3. výrobné – chránia práva výrobcov,
4. obchodné – chránia práva organizácie pre ktorú vyrábajú rôzny výrobcovia.
 
Výrazové prostriedky:
- Slová ( škoda),
- Písmená (BMW, VÚB, OTP),
- Osobitný tvar písma(coca- cola),
- Obrázky(puma, nike),
- Číslice(7-up),
- Kombinácia predchádzajúcich.
 
Práva majiteľa ochrannej známky sú výlučne používať ochrannú známku, previesť OZ na iný subjekt, umožniť inému subjektu jej používanie na základe licenčnej zmluvy, pri nedovolenom použití OZ podať žalobu za náhradu škody a ušlý zisk.
 
Výrobný program, výrobný profil, sortiment výroby
Výrobný program – je súhrn výrobkov vyjadrený v sortimente a kvalite na ktorý sa zameriava výrobná činnosť.
Výrobný profil – výrobné zameranie podniku.
Inovácie výrobného programu – sú zmeny výrobného programu.
 
Sortiment výroby:
- Úzky – vyrába sa len niekoľko druhov výrobkov, špecializácia výroby,
- Široký – veľký počet rôznych druhov výrobkov a súvisí s diverzifikáciou výroby(rozširovanie),
- Hlboký – súvisí s variáciou výroby, z jednotlivých druhov výrobkov sa vyrába viac variantov,
- Plochý – 1 respektívne málo variantov z jednotlivých druhov výrobkov.
 
Plán výroby: konkretizácia výrobného programu, v objeme a čase
Faktory ovplyvňujúce tvorbu výrobného plánu:
1. výsledky marketingového prieskumu na spotrebiteľskom trhu dopytu,
2. situácia na obstarávacom trhu, čiže na trhu VF,
3. potvrdené objednávky(info. Odberateľov),
4. legislatívne pravidlá podnikania.
 
Príprava výroby
Uskutočňuje sa pred výrobou. Začína sa marketingovou prípravou(analýza trhu, zistenie potrieb).
 
Etapy prípravy výroby:
1. Predvýrobná etapa: Veda – objavenie nových myšlienok.  Výskum - hľadanie možností uplatnenia nových myšlienok.
2. Výrobná etapa: Vývoj- transformácia nových poznatkov do výroby a vývin prototypu.
 
- Technická príprava výroby:
a)konštrukčná p. v. – je to technické a materiálové riešenie výrobku a vyhotovenie projektu,
b)technologická p. v. – je vypracovanie výrobného postupu.
 
- Ekonomická p. v.: Musíme stanoviť normy spotreby materiálu, výkonové normy, stanovenie nákladov, výnosov, kalkulácia ceny.
- Organizačná p. v.: Usporiadanie pracovísk. 
 
Výpočet výrobnej kapacity
Základom je výpočet kapacity 1 stroja. Spôsob výpočtu je podľa stanovenia výkonovej normy stroja.
 
1. ak je výkonová norma stanovená ako norma množstva
  Fv x Nm  Kv- výrobná kapacita 
Kv = Fv- využiteľný časový fond. 
  Nm Vypočítame ho keď od kalendárneho čas. Fondu(365dní) odpočítame dni pracovného pokoja a odpočítame počet dní na nevyhnutné pracovné prestávky. Prepočítava sa na hodiny pričom sa berie do úvahy aj zmennosť v podniku.
 
Nm- norma množstva. Vyjadruje maximálne množstvo výrobkov vyrobených za určitý čas za optimálnych podmienok na danom stroji.
 
2. ak je výkonová norma stanovená ako norma času
Fv
Kv =

 
Nč – Norma času. Vyjadruje koľko času maximálne potrebuje stroj na výrobu 1 výrobku za optimálnych podmienok.

Podnik si VK nielen plánuje ale sleduje aj jej využívanie. Môže to podobne ako pri jej výpočte robiť 2 spôsobmi:
 
 
Skutočný čas výkonu stroja
1. %využitia Kv = x100
Fv
 
Skutočný objem výroby
2. % využitia Kv =  x100 
  Kv

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu