Náklady, Výnosy, Výsledok Hospodárenia

Náklady, Výnosy, Výsledok Hospodárenia

Ekonomická stránka činnosti podniku: Pre väčšinu podnikov je jedným z cieľov dosahovanie zisku, Zisk je dôležitým ukazovateľom úrovne hospodárenia podniku. Ako podnik zistí, či je jeho činnosť zisková? Posudzuje ju z vecnej a ekonomickej stránky. Vecnou stránkou sme sa zaoberali v častiach materiálové hospodárstvo a dlhodobý majetok. Pri posudzovaní ekonomickej stránky činnosti podniku budeme sledovať náklady, výnosy a výsledok hospodárenia.
 
Náklady: Predstavujú peňažné vyjadrenie spotreby výrobných faktorov.
Náklady sú aj zníženie ekonomických úžitkov, ktoré sa dajú spoľahlivo oceniť.
 
Časové rozlíšenie nákladov a výdavkov:
Aby podnik mohol vyčísliť výsledok hospodárenia, ktorý sa vzťahuje na dané obdobie, musí časovo rozlišovať vznik nákladov a výdavkov. Medzi nimi môže nastať:
 
1. Vecný nesúlad – ak vznikne výdavok, ktorý nie je nákladom, alebo vznikne náklad, ktorý nie je výdavkom(úhrada faktúry pri obstaraní DM je výdavkom, ale nákladom sa stáva iba príslušný odpis DM v danom roku).
2. Časový nesúlad – ak náklady a výdavky vznikajú v odlišnom období.
Prípade časového nesúladu rozlišujeme:
a) náklady budúcich období – najskôr vznikne výdavok, potom náklad. Sú to tzv. predplatené náklady(predplatné novín, vopred zaplatené nájomné, vopred zaplatený zájazd v cestovnej kanc.).
b) výdavky budúcich období – najskôr vznikne náklad, potom výdavok. Sú to tzv. nedoplatené náklady(nájomné platené pozadu, náklady na opravy, ktoré sa uskutočnia v nasledujúcom období, odmeny platené po uplynutí roka).
 
členenie nákladov:
 
1. Podľa druhov – spotrebované nákupy
  - osobné náklady
  - odpisy
  - finančné náklady
 
2. podľa kalkulácie – priame náklady
  - nepriame náklady
 
3. podľa závislosti od objemu výkonov – fixné náklady
  - variabilné náklady
 
4. podľa charakteru – náklady na bežnú činnosť(náklady na hosp. činnosť, náklady na finančnú činnosť)
  - náklady na mimoriadnu činnosť

1. Náklady podľa druhov(druhové členenie):
Toto členenie je spojené s hodnotením podniku ako celku a náklady členíme na prvotné a druhotné. Prvotné náklady predstavujú spotrebu výrobných faktorov pri ich vstupe do podniku. Vyskytujú sa v takej forme, v akej vznikli a neprihliada sa nato, kde vznikli, ani na aký účel sa vynaložili. Vznikajú pri styku s okolím(dodávateľmi), a preto sa označujú externé náklady. Tvoria sa ekonomicky rovnorodé skupiny, t. j. každá skupina obsahuje jeden nákladový druh. Nákladový druh sa nerozkladá na súčasti, preto sú to jednoduché náklady.
Patria sem: spotrebované nákupy, náklady na externé služby, osobné náklady, dane a poplatky, odpisy, finančné náklady, mimoriadne náklady, ostatné náklady.
 
Druhotné náklady predstavujú spotrebu výkonov iných vnútroorganizačných útvarov. Sú to interné náklady. Vznikajú pri odovzdávaní výkonov medzi jednotlivými útvarmi podniku. Označujú sa ako zložené náklady, lebo ich možno rozložiť na pôvodné nákladové druhy.
 
2. Náklady podľa kalkulácie:
Je to členenie podľa položiek kalkulačného vzorca. Je členením podľa výkonov. Pri stanovení nákladov zostavuje podnik kalkuláciu na jeden výkon(výrobok alebo službu). Určenie alebo istenie nákladov na kalkulačnú jednotku sa nazýva kalkulovanie.
 
Kalkulačná jednotka – je výkon, na ktorý sa zostavuje kalkulácia. Môže byť vyjadrený množstvom, hmotnosťou, plochou, časom, alebo iným spôsobom. Kalkulácia nákladov slúži ako podklad pri cenovom rozhodovaní a umožňuje podniku odkrývať rezervy znižovania nákladov. Rozlišujeme náklady :
 
Priame(jednotkové) náklady: možno ich určiť priamo a presne na jednotku daného výkonu(spotreba látky na 1 košeľu, mzda krajčírky za ušitie košele). Vyčíslujeme ich na základe noriem spotreby alebo výkonových noriem. Patria sem: priamy materiál, priame mzdy, ostatné priame náklady.
 
Nepriame(režijné) náklady: sú spoločné pre viacero druhov a rôzny počet výkonov. Nemožno ich určiť priamo na jednotku daného výkonu(energia na chod šijacích strojov, osvetlenie dielne). Určujú sa na kalkulačnú jednotku nepriamo podľa určitých metód. Ak si podnik vytvára hospodárske strediská(výrobné, odbytové, správne), vyčíslujú sa režijné náklady aj na jednotlivé strediská. Hovoríme potom o výrobnej réžií, odbytovej réžií, správnej réžií.
 
3. Náklady podľa závislosti od objemu výkonov:
 
Členíme ich na:
Fixné(nepružné) náklady: ich celková výška sa pri zmene objemu výkonov nemení, alebo sa mení po prekročení určitého objemu výroby skokom. Mení sa len ich výška pripadajúca na kalkulačnú jednotku. Čím je objem výkonov nižší, tým je podiel fixných nákladov na jednotku výkonu vyšší a naopak. Patria sem napríklad nájomné, vykurovanie, osvetlenie, upratovanie, odpisy, úroky z pôžičiek, platy riadiacich zamestnancov.
 
Variabilné(pružné) náklady: ich celková výška sa mení podľa toho, ako sa mení objem výkonov, t. j. zvyšuje sa alebo sa znižuje. Sú to náklady na materiál, úkolové mzdy výrobných robotníkov. Závislosť variabilných nákladov od objemu výkonov môže byť rôzna.
 
Rozlišujeme:
- proporcionálne variabilné náklady(priamo úmerné) – menia sa v tom istom pomere ako objem výkonov(pri výrobe 100 chlebov spotrebujeme 150 kg múky, pri výrobe 200 chlebov 300 kg múky). Výška týchto nákladov na kalkulačnú jednotku sa nemení(spotreba múky na 1 chlieb je stále 1,5 kg),
- neproporcionálne variabilné náklady(nepriamo úmerné) – menia sa v inom pomere ako objem výkonov.
Môžu byť:
 
progresívne – ich celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov a klesá pomalšie ako objem výkonov(mzdové zvýhodnenie za prácu v noci alebo nadčas),
 
degresívne – ich celková výška rastie pomalšie ako objem výkonov a klesá rýchlejšie ako objem výkonov(náklady na bežné opravy a udržiavanie strojov),
 
regresívne – ich celková výška pri raste objemu výkonov klesá a pri poklese objemu výkonov rastie alebo sa nemení. Tieto náklady súvisia s využívaním výrobnej kapacity podniku(mzdy zamestnancov vyplatené za prestoje).
 
4. Náklady podľa charakteru činností:
Podľa toho, na ktorú podnikovú činnosť sa náklady vynakladajú, ich členíme na:
- náklady na bežnú činnosť – súvisia s hlavnou podnikovou činnosťou. Týkajú sa hospodárskej činnosti(spotreba materiálu vo výrobnom podniku) a finančnej činnosti podniku(platené úroky za poskytnutý úver),
- náklady na mimoriadnu činnosť – súvisia s náhodnými udalosťami(náklady spojené s odstraňovaním škôd na budovách, znehodnotenie tovaru pri živelnej pohrome).
 
Kalkulačný vzorec:
 
1. Priamy materiál
2. Priame mzdy
3. Ostatné priame náklady
4. Výrobná réžia
Vlastné náklady výroby
5. Správna réžia
Vlastné náklady výkonu
6. Odbytová réžia
Úplné vlastné náklady výkonu
7. Zisk
Cena výrobku bez DPH
DPH
Predajná cena
 
Priamy materiál – obsahuje všetky suroviny, základný materiál, polotovary, polotovary vlastnej výroby, pomocný a statný materiál, ktorého spotreba sa dá určiť na kalkulačnú jednotku. Je to materiál, ktorý vo výrobnom procese vstupuje do výroby a tvorí jeho podstatu. Patria sem aj obaly, do ktorých sa výrobok plní.
Priame mzdy – Sú to mzdy bezprostredne súvisiace s uskutočnením výkonu, sú to mzdy výrobných robotníkov za odpracovaný čas, resp. za slnenú prácu alebo mzdy iných zamestnancov ak ich mzda súvisí s kalkulovaným výkonom, sú to najmä základné mzdy, časové, úkolové a príplatky a doplatky ku mzdám.
Ostatné priame náklady – sú všetky ostatné náklady, ktoré sa dajú určiť priamo na kalkulačnú jednotku, napr. náklady na zákonné soc. poistenie, náklady na technické palivo a energiu, náklady na základné opravy, licencie a pod.
Výrobná réžia – vyjadruje spoločné výrobné náklady, ktoré nemožno určiť na 1 kalkulačnú jednotku priamo, napr. spotreba režijného materiálu, spotreba energie, opravy a udržiavanie, odpisy DM, mzdové náklady obsluhujúcich a pomocných zamestnancov.
Správna réžia – sú to spoločné náklady celého podniku, ktoré sa nezahrnuli do VR, napr. spotreba kancelárskeho materiálu, cestovné, nájomné, mzdové náklady administratívnych a riadiacich zamestnancov, výkony spojov, telefón, poštovné, internet.
Odbytová réžia – obsahujú náklady vynaložené na skladovanie, propagáciu, reklamu, predaj, expedíciu hotových výrobkov, obaly, ligety.
 
Kalkulačné metódy: Sú to spôsob, ktoré sa používajú na vyčíslenie jednotlivých položiek nákladov a zložiek ceny pripadajúcich na kalkulačnú jednotku.
Výber kalkulačnej metódy závisí od :
1. charakteru výkonu – záleží či ide o 1 druh výrobku, rovnorodé výkony, rôznorodé výkony,
2. podmienky, v ktorých sa výkon uskutočňuje – typ výroby, úroveň organizácie, technologický proces...
 
Náklady na kalkulačnú jednotku sa určujú priamo/nepriamo.
Priamo: sa určujú náklady, ktorých výška je v priamej súvislosti s výkonom.
PR: Na výrobu 1 obrusu sa spotrebuje 1,8 m ľanového plátna v  šírke 1,5 m. Cena 1 m plátna je 5,-
Priamy materiál = 1,8*5 = 9,-
 
Nepriame náklady sa v kalkulácií určujú tak, že:
- zistí sa celková výška nákladov v rozpočte nákladov režijných nákladov,
- určí sa podiel režijných nákladov na kalkulačnú jednotku podľa zvolenej rozvrhovej základne. Môže byť naturálna(počet výrobkov, hmotnosť, normohodiny, strojové hodiny práce), peňažná základňa(priamy materiál, priame mzdy, súčet priamych nákladov).
 
Rozlišujeme nasledovné metódy:
 
KALKULÁCIA DELENÍM
 
1. kalkulácia jednoduchým delením – Najjednoduchší spôsob a môže sa použiť vtedy, keď podnik v určitom čase vyrába alebo poskytuje jeden druh výkonu, napr. kalkulácia nákladov v obchode, pri výrobe pitnej vody.
 
Náklady podniku za obdobie
Náklady na 1 kalkulačnú jednotku =
počet výkonov
 
2. kalkulácia delením pomerovými číslami – používa sa pri rovnorodej výrobe, keď sa výrobky vyrábajú rovnakým technologickým postupom, ale odlišujú sa vyššou spotrebou materiálu, prácnosťou a pod.
Ide o výrobu stavebných hmôt, valcovne, drôtovne...
 
Postup pri zostavovaní kalkulácie:
 
1. z rozličných rovnorodých výkonov sa zvolí jeden ako základný(vyrába sa ho najviac..) a určí sa mu pomerové číslo 1,
2. všetky statné výkony sa prepočítajú pomocou pomerových čísel na tento základný výkon,
3. režijne náklady sa podelia prepočítaným výkonom,
4. pomerovým číslom sa prepočítajú náklady na jednotlivé druhy výkonu.
 
PRIRÁŽKOVÁ KALKULÁCIA
Používa sa pri rôznorodých výkonoch, ktoré sa navzájom odlišujú. Prime náklady sa určujú pomocou noriem.
Nepriame náklady sa určujú v kalkulácií pomocou %režijnej prirážky, alebo pomocou režijnej sadzby.
Pri % režijnej prirážky je rozvrhová základňa v peňažných jednotkách.
Pri režijnej sadzbe je v naturálnych jednotkách.
 
Objem nákladov na rozvrhnutie(VR, SR,OR)
%režijnej prirážky =  *100
rozvrhová základňa v peň. jednotkách
 
Rozvrhová základňa sa musí určiť tak, aby režijne náklady boli k nej vo veľmi úzkom vzťahu. V praxi sa najčastejšie používa základňa priame mzdy, ale môže to byť aj priamy materiál, alebo súčet priamych nákladov.
 
Režijná sadzba – sa vypočíta ako pomer režijných nákladov určených na rozvrhnutie a rozvrhovej základne v naturálnych jednotkách.
 
Režijne náklady
Režijná sadza=
rozvrhová základňa v nat. jednotkách
 
KALKULÁCIA NÁKLADOV ZDRUŽENEJ VÝROBY – Združenými výrobkami sa rozumejú produkty, ktoré vzniknú súbežne v dôsledku výrobného procesu. Táto kalkulácia sa môže robiť tak, že:
 
a) od celkových nákladov sa odpočíta cena vedľajších výrobkov a zostatok nákladov sa pokladá za náklady na hlavný výrobok,
b) náklady jednotlivých výrobkov výrobného procesu sa rozdelia na paralerné produkty v určitom pomere. Pomer sa môže určiť podľa ceny, hmotnosti...
 
KALKULÁCIA ZISKU A CENY VÝKONU – V trhovej ekonomike ovplyvňuje cenu najmä kúpi schopnosť spotrebiteľov, výška cien konkurencie, výška nákladov, prípadne cenová regulácia.
 
Metódy stanovenia ceny výkonu:
1. Nákladová metóda
2. Metóda rešpektovania okolia(zákazníka a konkurencie)
 
Členenie výnosov
 
1. podľa druhov – tržby za vlastné výkony a tovar
  - výnosy zo zmeny stavu vnútoorganizačných zásob
  - výnosy z aktivovania výkonov vlastnej činnosti
  - iné výnosy z hospodárskej činnosti
  - finančné výnosy
  - mimoriadne výnosy
 
2. podľa spôsobu realizácie výkonov – tržby
  - vnútroorganizačné výnosy
  - ostatné výnosy
 
3. podľa charakteru činností – výnosy z bežnej činnosti(výnosy z hospodárskej činnosti, výnosy z finančnej činnosti)
- výnosy z mimoriadnej činnosti
 
1. Výnosy podľa druhov
 
Toto členenie vyplýva z účtovnej osnovy
 
2. Výnosy podľa spôsobu realizácie výkonov
 
Tržby- vznikajú pri predaji výkonov mimo podniku(tržby za vlastné výkony a tovar),
 
Vnútroorganizačné výnosy- vznikajú pri odovzdávaní výkonov medzi jednotlivými útvarmi podniku(výnosy zo zmeny stavu vnútroorganizačných zásob),
 
Ostatné výnosy- nevznikajú pri bežnej činnosti podniku(tržby z predaja nepotrebného materiálu, tržby z predaja nepotrebného DM, prijaté zmluvné pokuty a i.).
 
3. Výnosy podľa charakteru činností
 
Výnosy z bežnej činnosti- súvisia:
- s hlavnou podnikovou činnosťou(tržby za vlastné výrobky),
- s finančnou činnosťou(prijaté úroky, tržby z predaja cenných papierov, kurzové zisky).
 
Výnosy z mimoriadnej činnosti- vznikajú z dôvodu mimoriadnych udalostí(prijaté náhrady od poisťovne za škody spôsobené živelnými pohromami).
 
Kritický objem výroby – (nulový bod, bod zvratu) – predstavuje množstvo výrobkov(služieb), ktoré musí podnik vyrobiť a predať/poskytnúť, aby nebol stratový. Tento objem výkonov predstavuje hranicu objemu výkonov, pod ktorou už podnik vykazuje stratu a nad ktorou vykazuje zisk.
 
celkové fixné náklady
Kritický objem výroby=
cena 1 výrobku - variabilné náklady na 1výr
 
Znižovanie nákladov
 
Rezervy znižovanie nákladov – sú zistené nevyužité možnosti podniku. Patria sem napríklad lepšie využívanie obežného majetku, skracovanie doby obratu obežného majetku, lepšie využívanie výrobnej kapacity dlhodobého majetku, zvyšovanie kvality výkonov, znižovanie doby prestojov.
 
Prostriedky znižovania nákladov – sú konkrétne opatrenia na využitie rezerv. Podnik najskôr zistí rezervy znižovania nákladov a potom hľadá prostriedky, ktorými dané opatrenia uskutoční. Takýmito prostriedkami sú lepšia organizácia práce, lepšie riadenie, zavedenie modernej techniky a technológie, zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov.