Finančné riadenie podniku

Finančné riadenie podniku
 
1. Podstata finančného hospodárenia podniku
Činnosť podniku má vecnú a finančnú stránku. Pri charakterizovaní transformačného procesu sme si doteraz všímali jeho vecnú stránku.
Transformačný proces sme chápali ako premenu vstupov na výstupy.
Vstupy – všetko čo je potrebné na výrobu výrobkov a poskytovanie služieb
Výstupy – výrobky a služby
 
Finančná stránka transformačného procesu je spojená s obehom peňazí, pri ktorom vznikajú medzi podnikom a inými subjektmi peňažné vzťahy.
 
Úlohou peňažných vzťahov je umožniť:
· pohyb tovarov medzi výrobcom a zákazníkom,
· spätný tok peňazí,
· iné toky peňazí medzi podnikom a rôznymi subjektmi.
 
Finančné hospodárenie podniku predstavuje pohyb peňazí, majetku a kapitálu podniku.
 
Peniaze (finančné prostriedky)
Peniaze predstavujú časť majetku podniku. Zahŕňajú:
· peniaze v hotovosti,
· krátkodobé i dlhodobé peňažné vklady v bankách,
· krátkodobé i dlhodobé cenné papiere, do ktorých podnik dočasne vložil voľné peňažné prostriedky,
· ceniny, šeky a i.

Majetok
Majetok je súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, práv), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na podnikanie.
Celý majetok sa vyskytuje v peňažnej podobe len zriedkavo, napríklad v týchto prípadoch:
· pri založení a vzniku podniku, keď podnik ešte nepremenil peniaze na jednotlivé výrobné faktory,
· pri likvidácii podniku, keď podnik premenil nepeňažné zložky majetku na peniaze, aby z nich mohol aspoň čiastočne uspokojiť svojich veriteľov.
Vo fungujúcom podniku je hodnota jeho majetku a peňazí rozdielna.
 
MAJETOK = PENIAZE
 
Jednotlivé zložky majetku tvoria majetkovú štruktúru. Štruktúra majetku závisí najmä od charakteru podniku.
 
Kapitál
Kapitál predstavuje zdroje, z ktorých sa majetok podniku obstaral. Vzťah medzi majetkom a kapitálom je nasledujúci:
 
Do čoho podnik vložil  Z akých zdrojov podnik
Kapitál?  Obstaral majetok?
 
Finančné hospodárenie podniku a dosiahnutý výsledok závisia od jeho riadenia. Finanční manažéri sa zaoberajú riadením finančných procesov, pričom sa zameriavajú na viaceré oblasti:
 
2. Investovanie finančných zdrojov
Investovanie je vloženie kapitálu do jednotlivých zložiek majetku podniku.
Investície sú výdavky vynaložené na získanie určitého majetku.
 
Členenie investícií:
Podľa charakteru:
-  Hmotné - výdavky na obstaranie hmotného majetku – napr. zásob, budov, strojov
-  Nehmotné - výdavky na obstaranie nehmotného majetku – napr. licencie, know how
-  Finančné - výdavky na obstaranie finančného majetku – napr. cenných papierov
 
Podľa obratu majetku a viazanosti kapitálu:
- investície do neobežného majetku (do neobežných aktív)- výdavky na obstaranie napr. pozemkov, budov, dlhodobého finančného majetku
- investície do obežného majetku (do obežných aktív)- výdavky na výdavky na obstaranie napr. zásob, krátkodobého finančného majetku
Podľa času:
-  krátkodobé investície - návratnosť do 1 roka (napr. investovanie do zásob)
-  dlhodobé investície - návratnosť dlhšia ako 1 rok (napr. investovanie do výstavby novej budovy)
Podľa účelu obstarania (použitia):
-  čisté (rozvojové) investície - slúžia na rozširovanie činnosti podniku
-  obnovovacie investície - zabezpečujú nahradenie opotrebovaného dlhodobého majetku
 
Efektívnosť investícií:
Pri rozhodovaní o investíciách sa najčastejšie berú do úvahy tieto kritériá hodnotenia:
· Výnosnosť investície – vyjadruje, aký prinesie daná investícia zisk alebo úžitok.
· Doba návratnosti investície – určuje čas, za ktorý sa vrátia vynaložené kapitálové výdavky na investíciu z peňažných príjmov, ktoré z nej podnik získa. Platí vzťah:
 
Kapitálové výdavky = súčet peňažných príjmov z investície
 
· Riziko investície – je pravdepodobnosť, že podnik nedosiahne z danej investície očakávaný zisk alebo úžitok.
 
Výnosnosť investície
  Čistý zisk z investície za rok
Výnosnosť investície =  náklady na obstaranie investície
 
Ukazovateľ vyjadruje, koľko eur čistého zisku prinesie za rok 1 euro vynaložených investícií.
 
Doba návratnosti investície
  Náklady na obstaranie investície
Doba návratnosti investície =  čistý zisk z investície za rok
 
Ukazovateľ vyjadruje, za aký čas sa vrátia investované peňažné prostriedky.
 
 
3. Financovanie podniku
· znamená obstarávanie kapitálu z rôznych zdrojov.
 
Druhy financovania
 
Členenie finančných zdrojov podľa vlastníctva:
· Vlastný kapitál – vložili do podniku vlastníci alebo vznikol jeho činnosťou. Podnik ho má k dispozícii trvale a je ukazovateľom jeho finančnej stability. Čím má viac zdrojov tým je nezávislejší.
· Cudzí kapitál – je dlh podniku, ktorý musí v určenej dobe splatiť veriteľom. Podľa doby splatnosti poznáme:
- Krátkodobý cudzí kapitál, ktorý sa poskytuje podniku na dobu do 1 roka
- Dlhodobý cudzí kapitál, ktorý sa poskytuje podniku na dobu dlhšiu ako 1 rok.

Podľa spôsobu získavania (odkiaľ zdroje plynú)
Jednotlivé zložky kapitálu tvoria kapitálovú štruktúru.
Pri rozhodovaní o výbere zdrojov financovania ovplyvňujú podnik najmä tieto faktory:
· Náklady kapitálu – zahŕňajú náklady vynaložené pri jeho získaní i počas jeho viazania v podniku. Napríklad úrok, ktorý musí podnik zaplatiť veriteľom, je  pre neho nákladom;
· Majetková štruktúra  podniku – zloženie majetku ovplyvňuje výber jednotlivých druhov kapitálu. Medzi kapitálovou a majetkovou štruktúrou platí vzťah, ktorý vyjadruje zlaté bilančné pravidlo.
 
Zlaté bilančné pravidlo
 
Interné finančné zdroje
Tvoria ich najmä zisk po zdanení a odpisy. Ak ich používa na financovanie svojej činnosti, hovoríme o samofinancovaní.
Zisk po zdanení
Najdôležitejší interný finančný zdroj, rozsah financovania zo zisku závisí najmä od platných legislatívnych úprav rozdeľovania zisku.
Odpisy
Hlavným účelom odpisovania je tvorba zdrojov na obnovu dlhodobého majetku. Odpisy sú pre podnik nákladom a vracajú sa do podniku ako súčasť tržieb za predané výkony. Sú nákladom, ale v danom účtovnom období nie sú výdavkom. Výdavkom boli v čase obstarania dlhodobého majetku. Zostávajú v podniku, a preto ich považujeme za vlastný finančný zdroj. Odpisy nie sú účelovo viazané, môžu sa použiť na akýkoľvek účel.
Ostatné interné zdroje
Sú napr. zdroje z predaja nepotrebného majetku.
 
Externé finančné zdroje
Podnik získava z externého prostredia, nie z vlastnej podnikateľskej činnosti. Externými fin. zdrojmi sú:
· vklady vlastníkov,
· úvery,
· dotácie,
· rezervy,
· osobitné formy financovania
 
Vklady vlastníkov
Sú zákl. externým finančným zdrojom. Ich forma a výška závisí od právnej formy podnikania. Môžu byť vložené do podnikania na začiatku, ale aj v priebehu podnikateľskej činnosti.
 
Úvery
Úver predstavuje návratný zdroj financovania. Základným kritériom členenia úverov je čas, na ktorý sa poskytujú. Podľa času rozlišujeme:
Krátkodobé úvery – majú dobu splatnosti do 1 roka a podnik ich využíva na prekonanie dočasného nedostatku peňažných prostriedkov.
Základné podoby krátkodob. úverov:
· bankové úvery – poskytuje ich banka v peňažnej podobe
· obchodný úver – poskytuje dodávateľ odberateľovi formou tovaru. Dodá mu tovar a platbu odloží na neskorší termín. Odberateľovi umožňuje nákup tovarov aj v prípade, že nemá dostatok peňažných prostriedkov a dodávateľovi umožňuje zvýšiť objem predaja;
· preddavky od odberateľov – odberateľ poskytuje dodávateľovi peňažné prostriedky pred uskutočnením dodávky. Podnik získava bezúročný finančný zdroj, ktorý spláca dodávkami. Preddavky sa využívajú najmä pri výrobkoch s dlhšou dobou výroby alebo vyhotovenia;
· stále a nestále pasíva – predstavujú záväzky podniku voči rôznym subjektom. Stále pasíva sú podniku k dispozícii bezplatne stále, nestále pasíva sú v rovnakej výške podniku k dispozícii len dočasne.
Strednodobé a dlhodobé úvery – majú dobu splatnosti viac ako 1 rok. Podnik ich využíva najmä na financovanie väčších investícií.
Základné podoby strednodobých a dlhodobých úverov sú:
· bankové úvery – poskytuje ich banka v peňažnej podobe;
· dodávateľský úver – poskytuje dodávateľ odberateľovi formou tovaru. Dodá tovar a odloží platbu na dobu dlhšiu ako 1 rok. Využívajú ho dodávatelia výrobkov, ktoré majú životnosť dlhšiu ako 1 rok;
· obligácie – sú cennými papiermi, ktoré vydáva dlžník (emitent). Ich predajom získa od veriteľov kapitál. V čase splatnosti obligácií musí dlžník vyplatiť ich menovitú hodnotu. Okrem toho musí zaplatiť veriteľom k určenému dátumu úroky.
 
Dotácie
sú nenávratný zdroj financovania. Sú to peňažné prostriedky, ktoré majú charakter transferovej platby. To znamená, že sú poskytované podniku bez očakávania protihodnoty. Môžu byť poskytnuté z rôznych zdrojov, napr. zo štátneho rozpočtu, z miestnych rozpočtov, z fondov Európskej únie a i.
Podnik môže dostať:
- účelovú dotáciu – musí ju použiť na určený účel;
- neúčelovú dotáciu – jej využitie nie je presne určené a podnik ju môže použiť na akékoľvek výdavky.
 
Rezervy
sú zdroje, ktoré podnik vytvára na krytie existujúcich rizík, súvisiacich s činnosťou podniku. Delia sa na zákonné a ostatné. Z časového hľadiska môže ísť o krátkodobé a dlhodobé rezervy.
 
Osobitné formy financovania

Lízing
je prenájom predmetov dlhodobej spotreby na základe zmluvy, na určenú dobu a za dohodnutý poplatok.
 
Základný účastníci lízingu:
· prenajímateľ – je ním spoločnosť, ktorá prenajíma daný majetok. Je jeho vlastníkom a nájomca jej platí za prenájom;
· nájomca – je klient spoločnosti, ktorý užíva daný predmet na základe lízingovej zmluvy. Je povinný počas celej doby trvania nájomného vzťahu platiť prenajímateľovi podľa dohodnutého splátkového kalendára lízingové splátky (nájomné).
Predmet lízingu – je vec, ktorú si nájomca prenajíma od prenajímateľa. Na Slovensku sú najčastejšími predmetmi lízingu osobné, úžitkové a nákladné automobily, stroje a zariadenia a softvér. Ďalej to môžu byť technológie, lode, lietadlá, počítače, nehnuteľnosti, kancelárske zariadenia a i.
 
Základné druhy lízingu
· finančný lízing,
· operatívny (prevádzkový) lízing.
 
Finančný lízing
je nepriamy vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Je založený na účasti troch strán (predajcu, prenajímateľa, nájomcu. Má tieto charakteristické znaky:
· je to dlhodobý prenájom, doba prenájmu tvorí podstatnú časť doby životnosti prenajímaného majetku;
· súčasťou zmluvy je aj dohodnutá akontácia. Je to peňažná suma, ktorú zaplatí nájomca pri podpise lízingovej zmluvy. Predstavuje určité percento z obstarávacej ceny prenajímaného predmetu (od 10 do 70%). Platí sa ešte pred realizáciou dodávky a slúži na čiastočné pokrytie nákladov pri kúpe prenajatej veci;
· nájomca ponúka zabezpečenie poistenia prenajatého predmetu a poistenie schopnosti splácať nájomné;
· nájomca má predkupné právo na kúpu daného predmetu za dohodnutú kúpnu cenu a po skončení doby prenájmu prechádzajú na nájomcu vlastnícke práva;
· od začiatku lízingu znáša nájomca všetky riziká, ktoré súvisia s užívaním prenajatej veci;
· doba prenájmu závisí od toho, ako dlho sa predmet lízingu odpisuje v účtovníctve. Minimálna doba sú 3 roky;
· nájomca nemôže počas dohodnutej doby prenájmu zrušiť zmluvu, prenajímateľ môže zrušiť zmluvu.
 
Operatívny lízing
ide o priamy vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Znaky pre tzv. komplexný operatívny lízing:
· je to krátkodobý prenájom, nie je určená minimálna doba prenájmu;
· predmet sa prenajíma na dobu kratšiu, ako je jeho životnosť;
· obmedzuje sa len na niektoré predmety (napr. stavebné stroje, počítače);
· počas doby prenájmu môžu zúčastnené strany zmluvu kedykoľvek zrušiť;
· nájomca platí počas doby lízingu lízingové splátky ale neplatí akontáciu;
· prenajímateľ zabezpečuje poistenie, servis a bežné opravy prenajatého predmetu;
· neprichádza k zmene vlastníckych vzťahov;
· po ukončení zmluvy ostáva predmet vo vlastníctve prenajímateľa
 
Výhody a nevýhody lízingu pre nájomcu

Faktoring
znamená odkúpenie krátkodobých pohľadávok od dodávateľa pred lehotou ich splatnosti faktoringovou spoločnosťou (faktorom).
· Faktor býva často dcérska spoločnosť banky. Banka odkúpi odberateľské faktúry od dodávateľa, pričom mu poskytne 60% - 90% menovitej hodnoty faktúry pri postúpení pohľadávky. Súčasne si nárokuje spracovateľský poplatok, ako určité percento z menovitej hodnoty pohľadávky. Rozdiel medzi financovanou a uhradenou sumou pohľadávky prevedie na účet klienta po zaplatení pohľadávky odberateľom, pričom zníži vyplatenú sumu o spracovateľský poplatok a úrok. Pri faktoringu nepresahuje splatnosť pohľadávok väčšinou 180 dní.
V praxi sa vyskytujú rôzne druhy faktoringu. Predchádzajúca charakteristika sa vzťahuje na tzv. pravý faktoring, kedy dodávateľ oznamuje odberateľovi predaj pohľadávky.
 
Priebeh faktoringového obchodu
1. Dodávateľ dodá tovar odberateľovi, vyfakturuje ho a vznikne mu pohľadávka.
2. Dodávateľ predloží faktúru faktoringovej spoločnosti. Tá preverí bonitu odberateľa a ak je dobrá, odkúpi pohľadávku.
3. Faktoringová spoločnosť prevedie na účet dodávateľa preddavok a nárokuje si spracovateľský poplatok.
4. V dobe splatnosti poľadávky inkasuje faktoringová spoločnosť od odberateľa celú hodnotu pohľadávky
5. Faktoringová spoločnosť uhrádza dodávateľovi doplatok ako rozdiel medzi financovanou sumou pohľadávky a preplatkom, pričom zníži danú sumu aj o spracovateľský poplatok a úrok.
 
Forfaiting
znamená odkúpenie strednodobých a dlhodobých pohľadávok od dodávateľa pred lehotou ich splatnosti forfaitingovou spoločnosťou, bez možnosti spätného postihu pôvodného veriteľa, ak dlžník nezaplatí.
 
Porovnanie faktoringu a forfaitingu
Výhody a nevýhody faktoringu a forfaitingu
 
4.Problémové úlohy
 
1. Vysvetlite, prečo si viac ceníme peniaze, ktoré máme dnes, než tie, ktoré dostaneme v budúcnosti.
Peniaze, ktoré máme k dispozícii, môžeme investovať a pomocou nich získať výnos, alebo ich môžeme spotrebovať a vyhnúť sa inflácii.
 

2. Vysvetlite, v čom vidíte výhodu získania finančných zdrojov emisiou obligácií oproti úveru
 
Poskytnutý úver musí podnik splácať postupne v priebehu celého obdobia trvania dlhu pravidelnými splátkami, kým pri obligácii vypláca až do termínu splatnosti obligácie len úrok. Tým získa podnik čas na vytvorenie finančných zdrojov z objektu na splatenie obligácií.