Finančná analýza

Finančná analýza
 
Označuje rozbor finančnej situácie podniku, prípadne celého odvetvia či dokonca celého hospodárstva.
 
Finančnú analýzu podniku možno rozdeliť na dve časti:
· externá finančná analýza, ktorá vychádza zo zverejňovaných finančných, predovšetkým účtovných informácií,
· interná finančná analýza, vychádza z informácií celého informačného systému podniku, (z finančného účtovníctva, celého manažérskeho účtovníctva, t. j. tak vnútroorganizačného účtovníctva, ako aj z kalkulácií, rozpočtovníctva, podnikového plánovania, štatistiky)
 
Cieľom finančnej analýzy je poznať finančné zdravie firmy, t. j. odhaliť slabé stránky, ktoré firme spôsobujú problémy, a určiť jej silné stránky, ktoré jej pomôžu napredovať.
O finančnom zdraví podniku  môžeme hovoriť vtedy, ak nemá problémy so svojou schopnosťou včas uhrádzať splatné záväzky, a to nielen krátkodobé, ale aj dlhodobé.
Likvidita ako schopnosť uhrádzať svoje záväzky je jednou z podmienok finančného zdravia podniku. Druhou podmienkou je výnosnosť(rentabilita) kapitálu vloženého do podnikania.
 
Finančné zdravie podniku závisí od:
· likvidity podniku,
· rentability podniku.
 
Ak firma nie je schopná uhrádzať svoje záväzky, dostáva sa do finančnej tiesne.
Finančná tieseň je taký stav, keď má podnik veľké problémy s likviditou.
 
Zdrojom informácií pre FA sú:
1. účtovné výkazy:
-  výkazy finančného účtovníctva- tzv. externé výkazy, pretože slúžia najmä externým používateľom.
- podávajú  prehľad o stave hospodárenia majetku a zdrojoch jeho krytia, o tvorbe výsledku hospodárenia, ale aj o peňažných tokoch účtovnej jednotky.
- za najdôležitejšie výkazy sa považujú tie, ktoré sú súčasťou účtovnej závierky.
 
Účtovnú závierku tvoria okrem všeobecných náležitostí:
· súvaha,
· výkaz ziskov a strát,
· poznámky.
 
V poznámkach, ako súčasti účtovnej závierky, sa okrem všeobecných náležitostí o účtovnej jednotke uvádzajú najmä:
· informácie doplňujúce údaje v súvahe a výkaze ziskov a strát,
· prehľad zmien vlastného imania,
· prehľad peňažných tokov,
· informácie týkajúce sa účtovných zásad a účtovných metód,
· informácie o skutočnostiach, ktoré nastali po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
-  výkazy vnútroorganizačného účtovníctva- nemajú právne predpísaný obsah a formu, preto ich každá UJ tvorí sama podľa svojej potreby. Môžu to byť napr.: výkazy o nákladoch podľa jednotlivých výkonov.
-VVÚ nebývajú zverejňované, majú často dôverný až utajovaný charakter, a preto majú k nim prístup len interní analytici.
 
2. výročná správa- je zdrojom informácií tak pre interných, ako aj externých používateľov informácií (investori, dodávatelia, odberatelia, banky, veritelia...)
- v súlade so zákonom o účtovníctve výročnú správu vyhotovujú povinne tie UJ, ktoré musia mať účtovnú závierku overené audítorom.
 
Výročná správa musí obsahovať:
a)  účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa,
b)  správu audítora k tejto účtovnej závierke,
c)  ďalšie informácie, ktoré vyžaduje zákon o účtovníctve, najmä o:
- vývoji činnosti UJ a o jej finančnej situácii najmenej za dve bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia a o predpokladanom budúcom vývoji činnosti UJ,
- udalostiach osobitného významu, ktoré nastali po skončení účtovného obdobia, za kt. sa vyhotovuje výročná správa,
- výdavkoch na činnosť v oblasti výskumu a vývoja,
- návrhu na rozdelenie zisku alebo vyrovnanie straty a ďalšie info.
 
3. prospekty cenných papierov- v prípade tých UJ, ktoré obchodujú so svojimi akciami, dlhopismi alebo podielovými listami na BCP Bratislava.
- prospekty obsahujú dôležité informácie týkajúce sa najmú predmetu podnikania.
 
4. ďalšie verejne dostupné zdroje:
· analýzy v odborných časopisoch,
· informácie poskytované špecializovanými firmami za úhradu,
· novinové články a ďalšie informácie v médiách, ktoré však treba brať s rezervou,
· iné zdroje informácií, aj z neoficiálnych zdrojov.
 
Všetky zdroje informácií, ktoré slúžia na finančnú analýzu, môžeme označiť ako vstupy.
Výsledkom finančnej analýzy sú potom rôzne ukazovatele. Tieto ukazovateľe možno potom nazvať výstupmi finančnej analýzy.
 
Najčastejšie používané ukazovatele:
1.  ukazovatele likvidity a pracovného kapitálu,
2.  ukazovatele rentability a aktivity,
3.  ukazovatele finančnej stability,
4.  prehľad peňažných tokov (Cash Flow Statement).
 
Analýza likvidity a pracovného kapitálu
Solventnosť- je všeobecná schopnosť podniku získavať prostriedky na úhradu svojich záväzkov.
 
Likvidita podniku- je také zloženie majetku a zdrojov majetku, ktoré umožňuje uskutočňovať platby plynule
-závisí od likvidnosti jednotlivých druhov majetku.
 
Likvidnosť- je schopnosť premeny konkrétneho druhu majetku na peňažnú formu
-čím ľahšie sa majetok dá premeniť na peniaze, tým je likvidnejší
 
Z hľadiska likvidnosti možno majetok členiť na:
· najlikvidnejší- peniaze v hotovosti, ceniny, peniaze na bežných a vkladových účtoch a obchodovateľné CP,
· v krátkom čase realizovateľný- splatné pohľadávky,
· menej likvidný- najmä zásoby,
· dlhodobo likvidný- je to najmä DFM,
· takmer nelikvidný- ide o DHM a DNM.
 
Likviditu možno vypočítať:
 
a)pomerovými ukazovateľmi,
b)rozdielovými ukazovateľmi.
 
Charakteristiku likvidity podniku môžeme vyjadriť týmito pomerovými ukazovateľmi:

1. okamžitá likvidita (OL)- optimálne hodnota ukazovateľa je v rozpätí 90 – 100 %.

Príklad 4/1
 
Z údajov súvahy spoločnosti SLNEČNICA, a. s. vypočítame ukazovateľ okamžitej likvidity:
a)  za rok 2003 (bežné účtovné obdobie),
b)  za rok 2002 (minulé účtovné obdobie).
 
a)  OL   b)

odp.: Ukazovatele znamenajú, že v roku 2003 bola UJ schopná uhrádzať svoje krátkodobé záväzky najlikvidnejšími aktívami na 102,83 %, kým v roku 2002 len na 101,4 %.
 
2. bežná likvidita (BL)- ukazovateľ by sa mal pohybovať v rozmedzí od 100 – 150 %.

Splatné pohľadávky= krátkodobé pohľadávky – pohľadávky po lehote splat
  nosti
Odpoveď pri tomto ukazovateli je: Ukazovatele vyjadrujú, že UJ bola schopná uhrádzať svoje krátkodobé záväzky najlikvidnejšími aktívami a splatnými pohľadávkami v roku 2003 vo výške napr.: 106,91 % a v roku 2002 vo výške 103,58 %.
 
3. celková likvidita (CL)- slúži na dlhodobé hodnotenie vývoja platobnej schopnosti podniku.
-niekedy sa nazýva aj ukazovateľom solventnosti podniku.

Priemerná výška ukazovateľa celkovej likvidity sa pohybuje okolo 200%.
 
V súvislosti s horizontálnou (vodorovnou) likviditou má veľký význam tzv. zlaté bilančné pravidlo.
O horizontálnej likvidite hovoríme vtedy, ak skúmame vzťah medzi položkami aktív a položkami pasív.
Zlaté bilančné pravidlo hovorí, že každé aktívum by malo byť financované zdrojom s dobou splatnosti, ktorá zodpovedá dobe efektívneho využívania príslušného aktíva, t. j. neobežný majetok by mal byť financovaný dlhodobými zdrojmi a obežný majetok krátkodobými zdrojmi financovania.
Výška neobežného majetku (NM) by mala byť približne zhodná s výškou vlastných zdrojov krytia (VZ), t. j. vlastného imania, čo možno zapísať takto:
VZ : NM
1  : 1
t. j. vlastné zdroje k neobežnému majetku by mali byť približne v pomere jedna ku jednej. Ak má podnik viac vlastných zdrojov ako neobežného majetku, hovoríme, že podnik je prekapitalizovaný, čiže používa vlastné zdroje financovania aj na krytie obežného majetku.
Opakom prekapitalizovania je podkapitalizovanie, čo znamená, že podnik má menej vlastného imania, ako je výška jeho neobežného majetku. Toto je vo všeobecnosti pozitívnejší jav.
 
Najdôležitejším rozdielovým ukazovateľom likvidity je čistý pracovný kapitál. Čistý pracovný kapitál (ČPK)- často označovaný ako prevádzkový kapitál – možno vypočítať dvoma spôsobmi:
 
Veľkosť čistého pracovného kapitálu je významným faktorom likvidity podniku.
Čím vyšší je ČPK, tým väčšia by mala byť schopnosť podniku hradiť svoje finančné záväzky.
Ukazovateľ sa vyjadruje v absolútnych hodnotách – v peňažných jednotkách – a mal by mať kladné hodnoty. Ak nadobúda záporné (mínusové) hodnoty, ide o tzv. nekrytý dlh.
K rozdielovým ukazovateľom likvidity sa zaraďuje aj ukazovateľ čisté pohotové prostriedky (ČPP).

ČPP= pohotové finančné prostriedky (najlikvidnejšie aktíva) – okamžite 
splatné záväzky

Tento ukazovateľ je oveľa tvrdším ukazovateľom než čistý pracovný kapitál, pretože vychádza len z najlikvidnejších aktív a na druhej strane zohľadňuje len okamžite splatné záväzky k aktuálnemu dátumu.
 
Analýza výsledku hospodárenia a ukazovatele rentability a aktivity
Účtovný výsledok hospodárenia účtovnej jednotky je absolútny ukazovateľ, z ktorého vieme len to, v akej výške podnik dosiahol zisk alebo stratu. Na hodnotenie efektívnosti činnosti podniku sa používajú aj pomerové ukazovatele, ktoré sa označujú ako ukazovatele rentability, resp. výnosnosti. Konštruujú sa ako pomer zisku k príslušnému základu a vypočítavajú sa v percentách.
 
Rentabilita- týmto pojmom sa označuje meradlo schopnosti podniku vytvárať nové zdroje, resp. dosahovať zisk pomocou investovaného kapitálu. Je vlastne vyjadrením miery zisku podnikania.
Do čitateľa zlomku sa najčastejšie dosadzuje zisk po zdanení daňou z príjmov, t. j. účtovný zisk.

Ukazovatele rentability
1. rentabilita celkového kapitálu,
2. rentabilita vlastného kapitálu, resp. vlastného imania,
3. rentabilita výnosov (ziskovosť),
4. rentabilita nákladov a nákladovosť.
 
1. Rentabilita celkového kapitálu (RCK)
 
x 100
Celkovým kapitálom sa vo finančnej analýze rozumejú všetky zdroje, s ktorými podnik hospodári. Z pohľadu účtovnej terminológie ide o pasíva. Poskytujú informácie, ako efektívne podnik využíva svoje zdroje. Slúži na riadenie podniku, lebo vyjadruje schopnosť vedenia podniku využiť všetok vložený kapitál.
Čím je ukazovateľ vyšší, tým je priaznivejší.
 
odp. pri tomto ukazovateli: 1 € celkového kapitálu vyprodukovalo približne 1 cent zisku.
 
2. Rentabilita vlastného kapitálu, resp. vlastného imania (RVK)

 x 100
 
Ukazovateľ má väčší praktický význam.
 
odp.: Rentabilita vlastného imania bola v roku x x % a v roku y sa zvýšila až na y %.
 
3. Rentabilita výnosov – ziskovosť (RV)
 
odp.: Rentabilita celkových výnosov v roku x bola x % a rentabilita tržieb x%. Rentabilita v minulom účtovnom období bola v oboch prípadoch výrazne nižšia.
 
4. Rentabilita nákladov (RN) a nákladovosť (n)
 
x 100
 
Nákladovosť:
odp.: Nákladovosť v roku x vo výške x znemená, že na 1 € celkových výnosov bolo vynaložené približne x centov nákladov.

Ukazovatele aktivity
-UA charakterizujú hospodárenie s aktívami, t. j. majetkom podniku,
-vyjadrujú, ako podnik aktívne využíva prostriedky vložené do podnikania,
-vyjadrujú dobu obratu, t. j. čas počas ktorej je majetok viazaný v určitej forme (resp. za aký čas sa zmení z jednej formy na druhú formu),
-hodnota ukazovateľov aktivity sa vyjadruje v jednotkách času,
-prevrátené pomery ukazovateľov aktivity vyjadrujú počet obrátok príslušného druhu majetku za zvolený časový interval,

Ukazovatele viazanosti kapitálu vo vybraných položkách aktív a pasív môžu byť napríklad ukazovatele viažuce sa na:
· majetok spolu,
· neobežný majetok,
· zásoby,
· pohľadávky.
 
Ukazovatele viažuce sa na majetok spolu:
1. obrat majetku spolu: ukazovateľ udáva, koľkokrát za rok sa obráti majetok podniku.
-čím je ukazovateľ vyšší, tým je lepší,
 
2. doba obratu majetku (DOM)- viazanosť majetku spolu
Ukazovateľ udáva čas, za ktorý sa majetok obráti. Čím je tento ukazovateľ nižší, tým je lepší.
-hranicou pre porovnanie je číslo 1 (ide totiž o koeficient). Ak sa ukazovateľ rovná 1, výška dosiahnutých ročných výnosov sa rovná celkovej výške majetku. Ak je nižší ako 1, výkonnosť možno posúdiť ako dobrú. Ak je vyšší ako 1, podnik dosahuje nižšie výnosy za rok, ako je celkový vložený majetok.
 
odp.: Ukazovateľ obratu majetku spolu v roku x vyjadruje skutočnosť, že majetok sa obrátil vo výnosoch približne x krát do roka.
odp.: Majetok spolu v obidvoch účtovných obdobiach má vysokú dobu obratu. V roku x to bolo x dní a v roku y to bolo x dní.
 
Ukazovatele viažuce sa na neobežný majetok
 
1. obrat neobežného majetku (ONM)- ukazovateľ udáva, koľkokrát za rok sa obráti neobežný majetok podniku.

2. doba obratu neobežného majetku (DONM)- viazanosť neobežného majetku
-ukazovateľ udáva čas, za ktorý sa neobežný majetok obráti pri vzniku výnosov v uvedenej ročnej sume.

odp.: Ukazovateľ obratu neobežného majetku v roku x vyjadruje skutočnosť, že neobežný majetok sa obrátili vo výnosoch približne x krát do roka.
odp.: Neobežný majetok sa v roku x obrátil za x dní, kým v roku y už za y dní.

Ukazovatele viažuce sa na zásoby
 
1. Obrat zásob (OZ)
-ukazovateľ udáva, koľkokrát sa obrátia zásoby ako celok za rok. Údaj v menovateli- priemerný stav zásob

2. doba obratu zásob (DOZ)- viazanosť zásob
-ukazovateľ udáva čas, za ktorý sa zásoby obrátia,
-tieto ukazovatele možno vypočítať aj tak, že namiesto výnosov sa uvádzajú náklady
 
odp.: Ukazovateľ vyjadruje skutočnosť, že zásoby sa v roku x obrátili približne za každých x dní.
 
Ukazovatele viažuce sa na pohľadávky
 
1. Obrat pohľadávok (OP)
-ukazovateľ udáva, koľkokrát sa obrátia pohľadávky za rok, resp. ako rýchlo sa pohľadávky transformujú na peniaze.
 
2. Doba obratu pohľadávok (DOP)- ukazovateľ udáva, ako dlho sa majetok podniku v priemere za rok vyskytuje vo forme pohľadávok.
Odp.: Ukazovateľ vyjadruje  skutočnosť, že pohľadávky boli od odberateľov inkasované v priemere za x dní.
 
Analýza finančnej stability podniku
-ukazovatele, ktoré sa v tejto oblasti vyčísľujú, sa nazývajú ukazovatele zadlženosti a charakterizujú finančnú stabilitu.
-pojem zadlženosť označuje skutočnosť, že podnik používa na financovanie svojej činnosti okrem vlastných zdrojov aj cudzie zdroje - teda dlhy.
-zadlženosť nie je vždy negatívny jav v podniku,
-platí však, že čím je vyššia zadlženosť, tým je väčšie aj riziko podnikania.
-známe je tzv. zlaté pravidlo financovania, podľa ktorého má byť pomer vlastných a cudzích zdrojov 1 : 1
O finančnej štruktúra vypovedajú tieto základné ukazovatele:
 
1. ukazovateľ zadlženosti- veriteľského rizika (UVR)- ukazovateľ zadlženosti dosahuje výšku do 30%, táto zadlženosť sa obvykle podkladá za nízku, od 31% do 50% za strednú, od 51% do 70% za vysokú a nad 70% za rizikovú.

2. ukazovateľ samofinancovania- finančnej samostatnosti (UFS)- je doplnkovým ukazovateľom ukazovateľa veriteľského rizika,
-ich celkový súčet musí byť 100%, lebo zdroje krytia celkových aktív môžu byť len cudzie a vlastné.

3. finančná páka (FP)- ukazovateľ finančnej páky je tým väčší, čím vyšší je podiel cudzích zdrojov na celkovom financovaní podniku.

4. miera zadlženosti (MZ)- ukazovateľ charakterizuje podiel cudzích zdrojov na vlastných zdrojoch

Odp.: Ukazovatele miery zadlženosti vyjadrujú, že v roku x boli cudzie zdroje x krát vyššie ako vlastné imanie.
 
5. miera finančnej samostatnosti (MFS)- je prevrátenou hodnotou miery zadlženosti

6. ukazovateľ úrokového krytia (UÚK)- udáva, do akej miery sú nákladové úroky kryté celkovým vyprodukovaným ziskom,
-čím vyšší je ukazovateľ, tým je to pre podnik lepšie

7. ukazovateľ úrokového zaťaženia (UÚZ)- je prevrátenou hodnotou ukazovateľa úrokového krytia,
-mal by byť čo najnižší.

Prehľad peňažných tokov
-je dôležitým nástrojom riadenia likvidity a solventnosti (PPT)
- jeho hlavným cieľom je vysvetliť, čo a v akej sume spôsobilo zmien stavu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.
- podáva informácie o tom, akým spôsobom peňažné prostriedky počas roka UJ získala a ako ich použila,
-vysvetľuje, čo spôsobilo zmenu likvidity UJ,
-zmenu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov spôsobujú peňažné toky, ktoré sú:
· buď ako príjmy (resp. prírastky),
· alebo ako výdavky (resp. úbytky).
 
Peňažné prostriedky pre PPT sú:
· peniaze v hotovosti(v € i v cudzej mene) na účte 211,
· ceniny na účte 213,
· peniaze na ceste 261,
· bežné bankové účty 221.
 
Peňažné ekvivalenty pre PPT sú:
· krátkodobý vysoko likvidný finančný majetok, t. j. obchodovateľné cenné papiere so splatnosťou najviac 3 mesiace od dátumu obstarania UCT (skupina 25),
· termínované vklady na bankových účtoch, uložené najviac na 3-mesačnú výpovednú lehotu (podľa analytickej evidencie k účtu 221),
· prioritné akcie, ktoré UJ vlastní do troch mesiacov pred ich splatnosťou (z UCT skupiny 06 a účet 251)
 
Peňažné toky sa môžu prezentovať ako:
· ukazovateľ peňažný tok (Cash Flow),
· prehľad peňažných tokov (Cash Flow Statement),
· pomerové ukazovatele konštruované na báze cash flow.
 
1. ukazovateľ cash flow- je ukazovateľ zmeny stavu peňažných prostriedkov

UCF = KZ peňažných prostriedkov – ZS peňažných prostriedkov
UCF je globálny, v prehľade peňažných tokov sa podrobnejšie člení,
 
2. Cash Flow Statement- PPT ako dôležitý nástroj riadenia likvidity a solventnosti vysvetluje ako UJ získala a používala peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty počas roka, a čo spôsobilo zmeny ich stavu zo ZS na KZ
-je usporiadanie položiek peňažných tokov v požadovanej štruktúre.
-jeho úlohou je formálne preukázať zmenu stavu peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.
-od roku 1997 sa prehľad peňažných tokov stáva povinnou súčasťou účtovných závierok pre UJ, ktoré majú povinnosť auditu, ostatné UJ ho môžu zostavovať dobrovoľne.
-obsah a štruktúra PPT vyplýva z príslušného opatrenie MF SR,
-v tomto opatrení sa v poznámkach ako súčasti UCT závierky charakterizujú pojmy a uvádzajú spôsoby zostavovania prehľadu peňažných tokov
- zostavovanie prehľadu peňažných tokov podľa uvedeného opatrenia MF SR je v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi,
- údaje, ktoré obsahuje súvaha ako najdôležitejší účtovný výkaz, sp stavovými ukazovateľmi, lebo informujú o majetkovej a finančnej situácii UJ ku dňu zostavenia účtovnej závierky.
- údaje z výkazu ziskov a strát sa označujú ako intervalové ukazovatele, lebo informujú o nákladoch, výnosoch a výsledku hospodárenia UJ  za UCT obdobie- jeden kalendárny rok alebo hospodársky rok
- ukazovatele, ktoré obsahuje PPT, sa nazývajú tokové ukazovatele a informujú o zmene vo finančnej situácii podniku, ktoré nastala počas UCT obdobia
 
PPT poskytuje informácie o:
· schopnosti podniku získavať peňažné prostriedky,
· dôsledkoch vplyvov peňažných tokov na finančnú situáciu, predovšetkým likviditu,
· schopnosti podniku splácať záväzky a vyplácať dividendy a iné podiely na zisku,
· schopnosti podniku financovať investície internými zdrojmi,
· príjmoch a výdavkoch podľa jednotlivých činností UJ a vzťahoch medzi nimi.
 
PPT podáva informácie o peňažných tokoch bežného a minulého UCT obdobia v základnom členení na:
1.  prevádzková činnosť (A),
2.  investičná činnosť (B),
3.  finančná činnosť (C).
 
Vlastný postup vykazovania peňažných tokov sa označuje ako metóda vykázania peňažných tokov a podľa platnej metodiky sa môžu použiť pri jednotlivých činnostiach tieto metódy:

1. Priama metóda- sa vykazujú hrubé príjmy a výdavky peňažných prostriedkov v príslušnej činnosti (prevádzkovej, investičnej i finančnej

1a. Pri čistej priamej metóde z prevádzkovej činnosti- sa údaje získavajú z účtovných prípadov.
 
1b. Pri modifikovanej priamej metóde z prevádzkovej činnosti- sa údaje získavajú tak, že náklady a výnosy týkajúce sa prevádzkovej činnosti sa upravujú o zmenu stavu.
 
2. Nepriama metóda- sa môže použiť len v prevádzkovej činnosti a jej základnou črtou je, že sa pri nej vychádza z výsledku hospodárenia z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov, ktorý sa postupne transformuje na peňažné toky.