Materiálové hospodárstvo podniku

Materiálové hospodárstvo podniku
 
Zásobovacia činnosť
Zásobovacia činnosť v podniku zabezpečuje obstaranie hmotných vstupov pre podnikový proces. Predmet obstarávania sa definuje podľa typu podniku. Najčastejšie sú to:
 
Vstupné materiály - tú také, ktoré s zúčastňujú na podnikovom transformačnom procese, rozlišujeme:
-  výrobkov materiály, ktoré sa stávajú súčasťou výrobku a možno ich ďalej členiť na:
-  základný materiál - tvorí hmotnú podstatu výrobku - napr. drevo,
-  pomocný materiál - dotvára výrobok  - napr. farba
-  technologické materiály, označujú sa ako podnikové prevádzkové materiály (oleje, mazadlá).
 
Polovýrobky - sú také predmety obstarávania, ktoré sa podieľajú na kompletizácii výrobku reprodukovaného vo vlastnom výrobnom procese. Môže ísť o medziprodukt, súčiastky...
 
Obchodné tovary - nepodieľajú sa na kompletizácii vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja (montované autorádiá).
 
Etapy nákupu materiálu
Proces zásobovania vyvoláva rôzne otázky typu: čo, koľko, kedy, odkiaľ a za akých podmienok treba obstarať alebo je možné obstarať.
Úlohou zásobovania je zabezpečiť hmotné vstupy podnikového transformačného procesu v požadovanom množstve, kvalite, sortimente a čase.
 
P r e p r a v a   m a t e r i á l u  - pri preprave materiálu sa vyberá vhodný dopravný prostriedok.
Poznáme 2 základné spôsoby prepravy:
1. vlastnými prostriedkami,
2. cudzími prostriedkami - dodávatelia, prepravcovia, dopravcovia a špedičné firmy.
 
Z hľadiska použitia dopravných prostriedkov poznáme automobilovú, železničnú, lodnú, leteckú dopravu, dopravu špeciálnymi prostriedkami (potrubná, kontajnerová).
Spôsob prepravy materiálu sa volí so zreteľom na hospodárnosť a špecifické vlastnosti prepravovaných materiálov. Jednotlivé druhy dopravy sa odlišujú nielen výškou nákladov ale aj časom, ktorý potrebujú na realizáciu prepravy materiálu.
Dopravné prostriedky, ktoré potrebujú na prepravu materiálu dlhší čas sú lacnejšie a naopak, dopravné prostriedky, ktoré potrebujú na prepravu kratší čas sú drahšie.
 
P r í j e m  m a t e r i á l u  - na prepravu sa viaže príjem materiálu. Príjem je činnosť, ktorá nie je priamo spojená s prepravou ale tvorí prepojenie prepravy a skladovania. Príjemca materiálu by mal realizovať kvantitatívnu a kvalitatívnu kontrolu. Cieľom tejto kontroly je zistiť či dodávateľ a prepravca organizácie splnili dohodnuté podmienky. Kontrola sa uskutočňuje 2x. Prvýkrát pri preberaní od prepravcu a druhýkrát na sklade príjmov materiálu. Spôsob príjmu súvisí s prepravou a je závislý od nakládky a vykládky. Ale nakladanie a vykladanie vykonáva dodávateľ materiálu, potom sú na materiály plomby od dodávateľa. V tom prípade skôr ako začne príjemca vykladať preveruje sa neporušenosť týchto plomb.
 
Ak nakladanie robí dopravná organizácia, tak sa pri vykladaní tovaru kontroluje:
a) množstvo,
b) hmotnosť,
c) kompletnosť materiálu.
 
S k l a d o v a n i e m a t e r i á l u - v skladoch sa preberaný materiál znovu kontroluje a to aj kvalitatívne a kvantitatívne.
Zistené nedostatky pri príjme treba zaznamenať formou zápisnice, pretože slúži ako podklad pre reklamačné konanie.
Zásobovacie sklady tvoria súčasť skladového hospodárstva, do ktorého patria aj výrobné a odbytové sklady. Funkciou skladov je synchronizovať výrobný proces od vstupov do výroby až po predaj hotových výrobkov.
Zásobovacie sklady realizujú:
1. príjem materiálu,
2. organizáciu a kontrolu uskladnenia materiálu,
3. ochranu materiálu - kvalitatívnu aj kvantitatívnu,
4. manipuláciu s materiálom.
 
Evidencia skladov
Materiál na sklade sa musí dôkladne evidovať. Skladová evidencia predstavuje  v účtovníctve, štatistike a operatívnej evidencií prvotné záznamy o stave a pohybe zásob na sklade. Spôsob vedenia skladovej evidencie je rôzny a závisí od:
1. veľkosti podniku,
2. sortimentu,
3. množstva skladovaného tovaru,
4. technického vybavenia.
 
Tradičná forma - vedenie operatívnej evidencie sú skladové karty.
Účtovná evidencia zásob - vedie sa v hodnotovej forme na účtoch podnikovej učtárne.
Štatistická evidencia - sa robí na skupinových zásobách.
Moderná evidencia - stavu a pohybu zásob na sklade sa uskutočňuje pomocou prostriedkov výpočtovej techniky, ktoré umožňujú uplatnenie zložitejších metód riadenia zásob a tým dosiahnutie racionalizácie celého skladového hospodárstva.
 
Dokonalá evidencia v skladoch je podmienkou sledovania  rýchlosti obratu zásob, ktoré vplýva na viazanosť podnikových finančných prostriedkov v zásobách. Čím je rýchlosť obratu vyššia tým je viazanosť prostriedkov nižšia a naopak. Je logické, že v záujme podniku je aby bola táto viazanosť čo najnižšia.
 
Organizácia zásobovania
Zásobovacie činnosti zabezpečuje útvar zásobovania, ktorého organizačná štruktúra závisí o počtu dodávateľských organizácií, územného rozmiestnenia dodávateľov, výrobného zamerania a sortimentu, technického vybavenia podniku.
S organizáciou zásobovania súvisí aj problém spôsobov obstarávanie materiálu, čiže ako sa realizujú dodávky. určenie časových okamihov dodávky, resp. časových úsekov medzi jednotlivými dodávkami sa nazýva obstarávací rytmus.
 
Konkrétnych spôsobov obstarania materiálu je veľa, hovoríme však o troch základných:
Náhodné obstaranie - rieši dodávku až po vzniku potreby, nazýva sa aj od prípadu k prípadu (stolár, krajčír...)
Obstaranie do zásoby - nakupuje materiál na sklad, skladovanie plní synchronizačnú funkciu zásobovania a výroby, je najrozšírenejšia najmä v priemysle.
Bezskladové obstarávanie - nakupované materiály sa neskladujú, ale idú priamo do výroby, je to tzv. synchrónne obstarávanie, viac sa uplatňuje v obchode, napr. s potravinami, keď tovar ide priamo do predajných priestorov.
 
Nákupná politika
Vychádza z odbytovej stratégie podniku, podnik musí venovať veľkú pozornosť prieskumu trhu, pri ktorom získava informácie o počte jednotlivých zdrojov materiálu, ich kvalite, rozmiestnení, o podmienkach získavania jednotlivých zdrojov, cene.
Tak získa informácie o obstarávacom trhu, ktoré by umožnili variantné posúdenie možností zabezpečenia podnikových potrieb materiálom. Nákupná politika je široký pojem a v konkrétnych podmienkach sa realizuje prostredníctvom prvkov nákupnej politiky, ktoré delíme do troch skupín:
1. prvky súvisiace s predmetom nákupu:
- politika množstva - či nákup realizujeme ako jednu dodávku alebo sa rozčlení na viaceré dodávky,
- politika kvality - stanovíme si kvalitatívne parametre nakúpeného materiálu,
- politika ceny - nakúpime materiál cenovo najvýhodnejší.
2. Prvky súvisiace so zdrojom nákupu:
- spôsob dodania - buď od výrobcu alebo od obchodného sprostredkovateľa,
- počet dodávok - čím viac dodávateľov, tým je menšie obstarávacie riziko,
- priestorové rozloženie dodávateľov - volíme toho, ktorý je najbližšie.
3. Prvky súvisiace s tvorbou obchodných podmienok nákupu:
- vytváranie dodávateľských vzťahov - vzťahy môžu byť dlhodobé alebo krátkodobé,
- tvorba podmienok - zo strany dodávateľa na nákup materiálu,
- nákupná reklama - aktívnou reklamou komunikujeme s potenciálnymi dodávateľmi,
- nákupné orgány - vytvoríme si vlastné alebo použijeme služby,
- kooperácia pri nákupe (syndikát) - vytvorenie združenia s inými nákupcami.
 
Voľba dodávateľa
Voľba dodávateľa súvisí s hodnotením jeho trhovej pozície a dodacích podmienok. Základné dodávacie podmienky, ktoré nakupujúci podnik zohľadňuje sú cena, množstvo a kvalita.
Hodnotenie dodávateľov sa zakladá predovšetkým na analýze obstarávacích nákladov. V prvom rade podnik pri obstarávaní materiálu zohľadňuje cenu a kvalitu a následne až množstvo obstarávacieho materiálu až potom si všíma prvky ako sú zľavy, reklama a akcie. Každý podnik hľadá nákladovo najvhodnejšiu obstarávaciu alternatívu pri vyberaní najvhodnejšieho dodávateľa. Na to, aby sa tento podnik k tomuto dopracoval používa obstarávaciu kalkuláciu čo je prepočet obstarávacích nákladov pre jednotlivých dodávateľov.
Pri voľbe dodávateľa rešpektujeme tieto zásady:
1. riziko nákupu sa zmenší ak sa materiál nakupuje od viacerých dodávateľov,
2. malé množstvo materiálu je výhodnejšie nakupovať vo veľkoobchode ako u výrobcu.
Objednávku na nákup materiálu získa zvyčajne ten dodávateľ, ktorý je lacnejší.
Najlacnejšieho dodávateľa možno posudzovať z dvoch hľadísk:
1. vychádza sa iba z ceny ponúkaného materiálu,
2. zohľadňujú sa tiež náklady spojené s dodaním materiálu - prepravné, poštovné, colné, balné
 
Stáva sa, že dodávateľ, ktorý stanoví najnižšiu cenu materiálu, nemusí byť pre odberateľa najlacnejší. Náklady spojené s dodaním materiálu môžu spôsobiť, že celková nákupná cena bude vyššia ako u iného dodávateľa, ktorý síce požaduje vyššiu cenu ale v dôsledku nižších dodacích nákladov je cenovo lacnejší.
Dodávateľ, ktorý ponúka materiál za najnižšiu celkovú cenu vrátane prepravných nákladov nemusí byť ešte stále najlacnejší. Nižšia cena je totiž často dôsledkom zlej kvality materiálu a potom v dôsledku nepodarkov, opráv a inej dodatočnej práce spôsobuje vyššie náklady ako materiál síce o niečo drahší ale lepšej kvality.
 
Najdôležitejšie 3 skupiny dodacích podmienok:
1. Podmienky súvisiace so spôsobom platby - platba v hotovosti, na úver, cez faktúry...
2. Podmienky súvisiace s úhradou dodávateľských nákladov - či idú náklady na ťarchu kupu-
  júceho podniku, alebo časť z nich hradí dodávateľ,
3. Podmienky súvisiace so zosúladením objemových a časových požiadaviek na dodávky od
  odberateľa a možnosťami dodávateľa - ovplyvňuje sa tým výška nákladov na skladovanie
  na oboch stranách.
 
Doklady súvisiace s príjmom, skladovaním a výdajom materiálu do spotreby
Skladovanie materiálu v zásobovacích skladoch sa začína príjmom materiálu na sklad. Evidenčným dokladom príjmu materiálu na sklad sú príjemky materiálu. Skladovanie materiálu v zásobovacích skladoch sa končí výdajom materiálu do výroby. Výdaj materiálu sa realizuje v súlade s časovým a objemovým plánom výroby. Organizácia výdaja materiálu je súčasťou celkového podnikového systému organizácie práce s materiálom. Každý výdaj materiálu zo skladu sa musí tiež evidovať. Na sledovanie tohto procesu sa používajú výdajky materiálu.
 
Spôsoby evidencie skladovania
1. Metóda vizuálnej kontroly - podstatou je pravidelné vykonávanie vizuálnej kontroly zásob a zaznamenávanie zistených skutočností. Pri prehliadke zásob si robíme stručné poznámky, hoci v obyčajnom zošite. Po čase získame informácie o výške zásob, o obratovosti. Vedenie takýchto záznamov je pomerne jednoduché.
Z metódy vizuálnej kontroly vychádza aj metóda lístkov na regáloch - ne regáloch kde sú uskladnené zásoby sú pripevnené lístky, kde je číslo tovarovej položky, opis tovaru, minimálne množstvo, ktoré má byť na sklade, meno dodávateľa.
 
2. Metódy písomných záznamov - používajú podniky, ktoré potrebujú mať viac informácií o zásobách. Patrí sem metóda skladových kariet, metóda skladových blokov a metóda skladových lístkov.
Na skladovej karte musí byť uvedené
-  názov tovaru,
-  všetky pohyby v množstve,
-  údaje o nákupných a predajných cenách,
-  bilanciu po každej transakcii.

Metóda skladových blokov sa uplatňuje ak nepotrebujeme presné informácie o fyzickom stave zásob, pri tovaroch s rýchlym obratom a nízkou jednotkovou cenou.
Metóda skladových lístkov sa používa pri tovaroch s vysokou cenou. Na každom tovare v sklade je dokladový lístok, kde je nákupná cena, predajná cena, dátum nákupu. Treba však vyrieši aj otázku kódovania informácií, ktoré chceme mať na skladovom lístku, ale nechceme aby sa ich dozvedel zákazník. Používane dva prístupy ku kódovaniu informácií - farebné kódovanie alebo kódovanie zámenou čísel za písmená.