Peniaze, inflácia, nezamestnanosť

Peniaze, inflácia, nezamestnanosť
 
Peniaze – za peniaze považujeme všetko čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo. Peniaze  - patria k najvýznamnejším objavom v ľudských dejinách. Vznik peňazí úzko súvisí s rozvojom deľby práce, tovarovej výroby a výmeny. Za peniaze považujeme všetko, čo slúži ako všeobecne prijímaný výmenný prostriedok alebo platidlo. Najstaršie známe mince boli vyrobené v 7. stor. p. n. l. v Lýdii (Turecko). Lýdovia používali ako peniaze odvážené hrudky elektra – prirodzená zmes striebra a zlata. Hrudky boli označené vzorom, ktorý potvrdzoval ich hmotnosť a tým aj ich hodnotu pri platení. Takto označované kúsky kovu možno nazvať mincami a ich označovanie razením.
 
Historický vývoj peňazí
Tovarové peniaze – ľudia kedysi peniaze nepoznali, lebo ich nepotrebovali. V prvopočiatku vymieňali svoje tovary navzájom medzi sebou, jeden tovar sa vymieňal za druhý, nazývalo sa to tovarová výmena. Tento proces sa nazýval výmenný obchod – barter – išlo o tovarové peniaze. Vyčlenili sa určité druhy tovarov, ktoré sa stali všeobecným platidlom. Ako tovarové peniaze sa používali dobytok, kože obilie, soľ, perly, neskôr zlato a striebro. Tovarové peniaze však mali aj svoje nevýhody, a to:
-  zlú deliteľnosť,
-  obmedzenú trvanlivosť,
-  zlú skladovateľnosť.

Plnohodnotné peniaze – kvôli uvedeným nedostatkom nahradili kovové peniaze tovarové peniaze, vývojom spoločnosti sa ukázali, že sa najviac ako výmenný prostriedok osvedčili drahé kovy – zlato, striebro (na území dnešného Slovenska to bolo plátno – z toho slovo platiť). Boli dostatočne zriedkavé, ťažko rozmnožiteľné, navyše boli deliteľné, v malom kúsku sa ukrývala veľká hodnota. Boli trvanlivé, skladovateľné, manipulovateľné. Funkciu obeživa pôvodne plnili zlaté peniaze, vystupovali najskôr vo forme zrniek, odliatkov, neskôr sa razili mince. Použitie mincí z drahých kovov malo aj svoje nevýhody, a to, pri väčších obchodoch, navyše sa opotrebúvali a dali sa falšovať. To spôsobilo, že ich nominálna hodnota začala klesať, z plnohodnotných peňazí sa stali neplnohodnotné peniaze. Existovali 2 vývojové etapy peňažných období: monometalizmus – zlato alebo striebro (iba jeden kov), bimetalizmus - zlato aj striebro (dva a viac kovov).

Papierové peniaze
– rozvoj času ukázal, že na sprostredkovanie obehu tovarov nie je nevyhnutná fyzická prítomnosť zlata, zlato môžu nahradiť aj iné prostriedky, a tak sa v stredoveku začali uchovávať peniaze v bankách. Vznikli papierové peniaze, doklady vystavené na uložené mince sa začali používať ako peniaze. Depozitné peniaze sa stali potvrdenka, zmenka, dlžobný úpis. Papierové peniaze mali tieto výhody:
-  sú ľahšie prenositeľné ako kov,
-  lacnejšie vyrobiteľné a rozmnožiteľné,
-  nahraditeľné.
Neskôr sa vyvinuli papierové peniaze až do súčasnej podoby, ako ich poznáme teraz, kedy sa stali všeobecne výmenným prostriedkom na platenie.

Bankové peniaze
– depozitné – je to ďalšia etapa vo vývoji peňazí. Sú to peniaze, ktoré sa tvoria prevažne na základe bankovo-úverových operácií. Ide o bezhotovostné peniaze, ktoré nemajú vecnú podobu ale existujú len v podobe zápisov na účtoch v bankách. Sú to vklady bez výpovednej lehoty, ktoré možno kedykoľvek vybrať alebo sú to iné vklady premeniteľné na šeky. Bankové peniaze možno rýchlo premeniť na hotovosť.
 
Súčasné formy peňazí
 
V súčasnosti rozlišujeme:
- drobné kovové mince,
- papierové peniaze,
- bankové peniaze,
- kvázi peniaze.
 
Drobné kovové mince
Sú plnohodnotné z drahých kovov a neplnohodnotné zo všeobecných kovov alebo zliatin. Využívajú sa na drobné nákupy. Na jednej strane mince je vyobrazený národný motív a na druhej strane je štátny znak alebo hlava panovníka.
Papierové peniaze
Samostatne majú hodnotu len potlačeného dekoratívneho papiera, avšak sú všeobecne akceptované ako výmenný prostriedok. Hodnota samotného papiera je nižšia ako hodnota na ňom vyobrazená.
Kvázi peniaze
Ide o peniaze s nižším stupňom likvidity. Zahŕňajú termínované vklady, vklady na devízových účtoch, likvidačné cenné papiere (vládne obligácie).
 
Prehľad súčasných foriem peňazí nemožno považovať za úplný. Ustavičný rozvoj finančníctva podnecuje zavádzanie nových nástrojov platenia. papierové peniaze sa čoraz viac v platobnom styku nahrádzajú elektronickými, čo sú záznamy v pamäti PC systémov bánk a nástrojom platenia sú platobné karty. V modernej trhovej ekonomike existujú dvaja výrobcovia peňazí, a to Centrálna banka a obchodné banky.
Zatiaľ čo hotové peniaze zavádza do obehu Centrálna banka na základe jej zákonného a výhradného postavenia na vydávanie peňazí do obehu, bankové peniaze vznikajú prostredníctvom poskytovania úverov obchodnými bankami.
 
Úloha peňazí v trhovej ekonomike
Peniaze plnia tieto funkcie:
sú výmenný prostriedok - transakčný - peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov a uľahčujú výmenu statkov a služieb,
je to zúčtovacia jednotka - prostredníctvom nej môžeme vyjadriť cenu tovarov a služieb,
ako uchovávateľ hodnôt - peniaze umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti. Pre túto funkciu majú peniaze veľa výhod, a to, že sú všeobecne uznávané ako platidlo, sú skladné a vo fungujúcich ekonomikách uskutočňujú plynulý obeh.
 
Peňažná masa
Ak predpokladáme, že peňažné prostriedky majú určitý stupeň likvidity, možno im prideliť určitý koeficient likvidity. Peňažné agregáty predstavujú súhrn peňažných prostriedkov s určitým stupňom likvidity, tzn., že sú pripravené v pohotovosti na platobné operácie. Peňažné agregáty sa označujú veľkým písmenom M. Základné peňažné agregáty sú M1 a M2. M1 sú peniaze, ktoré sa môžu bezprostredne použi ako prostriedok výmeny, majú koeficient 1, štruktúra agregátu je: M1 = obeživo+netermínované vklady(okamžité) - pap. peniaze, mince,
  M2 = termínované vklady (3 a viac mesiacov).
Ponuka peňazí tvorí peňažnú masu. Peňažnú masu možno definovať ako súčet hotových peňazí a bežných netermínovaných vkladov, ktoré môžu ekonomické subjekty okamžite použiť na transakciu.

Euro a jeho úloha v ekonomike SR
Názov euro ako spoločnej meny pre členské štáty Európskej únie bol prijatý v decembri 1995. Od roku 1999 prijalo euro za svoju národnú menu 11 členských štátov. Za Euro Day sa považuje 1. január 2002, odkedy sú v reálnom peňažnom obehu eurobankovky a euromince. V roku 2005 bol schválený národný plán zavedenia eura v SR. Od 1. januára 2009 je u nás euro zákonné platidlo tak v hotovostnom ako v bezhotovostnom styku. Rada EÚ rozhodla o konverznom kurze slovenskej koruny voči euru dňa 8. 7. 2008, ktorý dosiahol úroveň 30,126 SKK/EUR.

Eurobankovky sú rovnaké vo všetkých krajinách eurozóny, je ich 7 druhov, v nominálnej hodnote 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eur. Bankovky zobrazujú architektonické motívy inšpirované storočiami a štýlmi Európy. Nepredstavujú konkrétnu stavebnú pamiatku, ale architektonické prvky rôznych štýlov vo forme brán, okien, mostov, klasika, románsky sloh, gotika, neskorá renesancia, barok, rokoko, vek železa a skla až po modernú architektúru 20. storočia. Euromincí je 8 druhov a dá sa nimi platiť vo všetkých krajinách eurozóny. Každá krajina si môže na rubovej strane uviesť vlastné motívy. Slovenské euromince majú na rubovej strane tieto motívy: dvojkríž na trojvrší, Bratislavský hrad a Kriváň.
 
Inflácia
Toto slovo pochádza z latinského inflare, čo znamená nafukovať, zväčšovať objem. Inflácia je síce makroekonomický jav, ale dotýka sa každého jednotlivca. Inflácia sa prejavuje rastom cenovej hladiny tovarov  a služieb, a zároveň trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek z roka na rok. Meranie inflácie je veľmi ťažké. Na meranie vývoja cenovej hladiny používame cenový index. Index spotrebiteľských cien ISC je vytváraný na základe spotrebného koša výrobkov, prác a služieb. Vypočítame ho ako Vážený aritmetický priemer z cien potravín, šatstva, bývania, zdravotnej starostlivosti. Mieru inflácie vyjadrujeme v percentách.
 
Miera inflácie = ISC2011 - ISC2010  x 100  (za rok 2011)
ISC2010
 
Druhy inflácie
1.  Mierna - je charakterizovaná ako jednociferné číslo rastu cenovej hladiny, 1 - 9%. Je v rámci ekonomiky akceptovateľná. Ľudia ju nepociťujú.
2.  Cválajúca - je dvojciferné až trojciferné ročné tempo nárastu cien, 10 - 999%. Ceny rastú rýchlejšie oproti výkonnosti ekonomiky a spôsobuje to ťažkosti v peňažnom obehu. Peniaze svoju hodnotu rýchlo strácajú. Jej dôsledkom je klesajúca kúpna sila peňazí, čo ovplyvňuje správanie ekonomických subjektov, obyvatelia si ponechávajú len časť peňazí, inak investujú hlavne do nehnuteľností, ktorým dôverujú, ďalej cenným papierom a umeleckým dielam.
3.  Hyper inflácia - viac ako 1000% nárast cien. Ide o rozpad peňažného systému, peniaze sú znehodnotené a strácajú svoju hodnotu. Vznikajú v časoch vojny, pri zmene režimu.
 
4.  Dopytová inflácia - ak v ekonomike rastie agregátny dopyt, vzniká ekonomická nerovnováha,
5.  nákladová inflácia - je vyvolaná zvyšovaním cien vstupov, teda materiálov, surovín a energie,
6.  anticipovaná - očakávaná - ekonomické subjekty si v priebehu času zvykli na pretrvávajúcu infláciu, infláciu zabudovávajú do všetkých kontraktov,
7.  neanticipovaná - vypukne náhle, bez očakávania, ťažko sa jej prispôsobuje,
8.  proporcionálna - absolútne rastie cenová hladina, v ekonomike sa nič mimoriadne nedeje, platy rastú tak rýchlo ako ceny tovarov a služieb,
9.  neproporcionálna - rastú ceny tovarov, ale mzdy zostávajú na rovnakej úrovni
10.  otvorená - rast cien je viditeľný,
11.  skrytá - prejavuje sa nedostatkom tovaru na trhu, rozvojom čierneho trhu.
 
Dôsledky inflácie
-  spôsobuje pokles reálnych príjmov obyvateľov a tým aj jeho kúpyschopnosť,
-  znehodnocuje hotové peniaze a úspory,
-  mení štruktúru potreby - rastú výdavky na základné životné potreby,
-  znevýhodňuje majiteľov peňazí a veriteľov,
-  prináša výhody vlastníkom tovarov a dlžníkom,
-  zanecháva vážne sociálne následky na najchudobnejších obyvateľoch.
 
Súčasná hodnota miery inflácie a zahraničie
V priemere za rok 2010 dosiahla medziročná miera inflácie 1 %. Bola to historicky najnižšia ročná miera inflácie.
 
Nezamestnanosť
Na trhu práce sa stretáva ponuka práce s dopytom po práci.. Dopyt po práci určuje počet pracovných miest. Niekedy je v ekonomike menej pracovných miest ako záujemcov o prácu. V trhovej ekonomike sa stretávame s javom, ktorý sa nazýva nezamestnanosť. Je to stav, keď skupina nezamestnaných hľadá prácu na trhu práce.
Pre potreby sledovania nezamestnanosti delíme obyvateľstvo na tieto skupiny:
a)  Pracujúci - nezamestnaní - sú ľudia, ktorí nie sú zamestnaní ale aktívne hľadajú prácu. príčinou ich nezamestnanosti je strata práce, ukončenie školy...
 - zamestnaní - pracujú alebo nepracujú z dôvodu dovolenky, dočasnej choroby, alebo neplateného voľna,
b)  Obyvateľstvo mimo pracovnej sily - sú ľudia, ktorí nemôžu alebo nechcú pracovať. Sú to deti, študenti, dôchodcovia alebo osoby, ktoré si nehľadajú prácu, ženy v domácnosti, tí čo žijú z majetku a občania, ktorí z rôznych dôvodov nemajú záujem o prácu (40% z celkového počtu obyvateľov).
 
Výška nezamestnanosti sa vyjadruje pomocou miery nezamestnanosti:
 
Miera nezamestnanosti = nezamestnaní  x 100  (výsledok v %)
   pracovná sila
 
V zásade môžeme rozlíšiť tieto typy nezamestnanosti:
a)  Frikčná - vzniká v dôsledku dobrovoľného prerušenia zamestnania, napr. pri presťahovaní, pri hľadaní práce po skončení štúdia alebo po materskej,
b)  Štrukturálna - vzniká ak vplyvom technického pokroku a inovácií dochádza k zmene štruktúry dopytu po pracovnej sile,
c)  Cyklická - vzniká vtedy, ak je celkový dopyt po pracovnej sile nízky,
d) Sezónna - je prechodná nezamestnanosť so sezónnym charakterom,
e)  Skrytá - hromadne sa neprepúšťa, ale sa skracuje pracovný čas,
f) Donútená - je vyvolaná zákonmi a vládnou politikou - určenie min. hodinovej mzdy,
g)  Zastretá - vzniká v ekonomicky nerozvinutých krajinách, kde práceschopné obyvateľstvo nevie nájsť žiadnu prácu.
 
Nezamestnanosť ešte poznáme:
1.  Dobrovoľná - je vyvolaná tým, že časť aktívneho obyvateľstva považuje mzdové sadzby za príliš nízke,
2.  Nedobrovoľná - keď sú jednotlivci ochotní pracovať aj pri existujúcej úrovni miezd ale nemôžu nájsť prácu.
 
Príčiny nezamestnanosti:
-  strata zamestnania, vyplývajúca zo štruktúrnych alebo organizačných zmien firmy,
-  nemožnosť vrátiť sa do zamestnania po materskej dovolenke,
-  zmeny bydliska,
-  nemožnosť nájsť si primeranú prácu po ukončení strednej alebo vysokej školy,
-  odchod zo zamestnania z vlastnej vôle,
-  skupina ľudí, ktorí nie sú ochotní nájsť si zamestnanie.
 
Negatívne dôsledky nezamestnanosti na obyvateľstvo:
· úpadok životných istôt,
· strata finančných prostriedkov,
· zdravotné problémy,
· nižšia kvalita života.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/ekonomia/6039-peniaze-inflacia-nezamestnanost/