Dejiny ekonomického myslenia

Dejiny ekonomického myslenia
Starovek - myšlienky filozofov z antického Grécka: Xenofon. Platón. Aristoteles Staroveký Rím: bratia Gracchovci, Cicero, Seneca, Varro
Stredovek - taliansky dominikánsky mních Tomáš Akvinský vysvetľoval základné ekonomické kategórie - ceny, úver, obchod, peniaze.
Novovek – Merkantilizmus - prvá ucelená podoba teoretického zdôvodnenia základov trhovej ekonomiky od 16. do polovice 18. storočia k rozšíreniu prispel obchod založený na peniazoch a drahých kovoch.

Havný zdroj bohatstva krajiny je zahraničný obchod, ktorý zabezpečoval príliv drahých kovov, vývoz drahých kovov bol zväčša zakázaný (a ak nie, platili sa vysoké clá), peniaze získané predajom tovarov sa nesmeli z krajiny vyviezť, ale za ne nakupiť tovar vyroheríý v danej krajine Cieľ : aktívna peňažná bilancia

Rozvinutý merkantilizmus - za hlavný zdroj bohatstva považuje Manufaktúrnu výrobu. Cieľ = aktívna obchodná bilancia
Anglický predstaviteľ : Tomáš Mun
Francúzsky: J.B.Coílbert, Rakúsko-Uhorsko: Mária Terézia, Jozef II Fyziokratizmus - druhá tretina 18. stor. vo Francúzsku
Hlavný zdroj bohatstva: pôda. poľnohospodárska výroba
F.Quesnay - osobný lekár franc. kráľa Ľudovíta XV. K ekonomike pristupuje ako k ľudskému organizmu - treba odstrániť všetky príčiny, ktoré spôsobujú chorobu hospodárstva.
Existujú 3 triedy v spoločnosti:
  l. Vlastníci pôdy
  2. Produktívna trieda - podnikatelia -f pracujúci v poľnohospodárstve
  3. Sterilná ( pracujúci v ostatných odvetviach):v sú neproduktívne, nevytvárajú čistý
    výrobok, zisk

Klasická ekonómia - je spojená so vznikom kapitalistického tovarového hospodárstva (17. 18. 19.stor.)
W.Petty - zdroj bohatstva je vo výrobe - vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty, vysvetľoval:
cena. mzda. renta, úrok
Adam Smith - hlásateľ liberalizmu = hospodárskej slobody : sloboda Človeka, vlastníctva.
podnikania
Neviditeľná ruka trhu = Človek tým, že sleduje osobný (egoistický) záujem, prispieva i k blahu
spoločnosti = k fungovaniu trhového systému
Určenie o hodnote = hodnotu určuje množstvo práce (v akomkoľvek odvetí) vynaloženej na
výrobu tovaru resp. tri základné dôchodky : mzda, zisk, renía
Dávid Ricardo - nadviazal na Smithovo učenie, teóriu hodnoty

Teória komparatívnych (porovnateľných) výhod = národ zvýši životnú úroveň, ak sa
Špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce
Krajina A - vyrába zemiaky lacnejšie ako „B", má dovážať kožu
Krajina B - vyrába kožu lacnejšie, dovážať zemiaky
J.B.Say - výroba tovarov je tvorba užitočných vecí, podieľajú sa na nej výrobné faktory: práca,
pôda. kapitál, odmenou za prácu je mzda, za kapitál zisk, za pôdu renta.

Sayov zákon trhu: Ponúka si automaticky vytvára dopyt = rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby =
zabezpečiť to má voľná konkurencia
Cenu tovaru tvorí mzda za prácu + zisk podnikateľa
T.R.Malthus – Populačná teória - obyvateľstvo rastie geometrickým radom, životné prostredie -
aritmetickým - obyvateľstvo rastie rýchlejšie ako živoí. prostriedky (potraviny)
Sú preventívne prekážky tohto rozdielu : pohlavná zdržanlivosť, zákaz sobášov nemajetných...
Pozitívne prekážky : bieda, choroby, epidémie, vojny.