Trhový mechanizmus

Trh a trhový systém
Trh vznikol súčasne so vznikom tovarovej výroby. Súčasnú ekonomiku charakterizuje rozvinutá deľba práce, v dôsledku čoho jednotliví výrobcovia vyrábajú výrobky pre mnoho iných výrobcov a spotrebiteľov. Všetkých navzájom spája trh.

Trh sa rozvíjal a zdokonaľoval súčasne s rozvojom tovarovej výroby a rozvojom spoločenskej deľby práce, s rozvojom hospodárskych vzťahov v národnom a v medzinárodnom meradle. Čím je deľba práce rozvinutejšia, tým je vzájomná závislosť jednotlivých trhových subjektov väčšia.
Súčasná trhová ekonomika je peňažnou ekonomikou. Komplexná mnohostranná výmena tovarov, ktorá sa uskutočňuje na trhu, by sa nemohla realizovať bez peňazí. Peniaze predstavujú krvný obeh trhového systému.
Trhom rozumieme miesto, kde dochádza k výmene tovarov medzi jednotlivými trhovými subjektmi.

Trh možno charakterizovať ako sféru ekonomiky, v ktorej sa realizujú špecifické ekonomické vzťahy medzi jednotlivými trh. subjektmi prostredníctvom výmeny tovarov, t. j. zvláštnej formy výmennej činnosti medzi ľuďmi, vyvolávané a podnecované rozvojom deľby práce. Na trhu dochádza k realizácii vyrobených statkov a služieb pomocou peňazí. Na trhu sa stretávajú kupujúci a predávajúci, aby si prostredníctvom peňazí vymenili svoje výrobky a služby.

Výrobky a služby, ktoré boli vyrobené na výmenu, nazávame tovar.
Trh plní v súčasnej ekonomike niekoľko dôležitých úloh. Predovšetkým zabezpečuje a odovzdáva informácie všetkým trh. subjektom najmä o cene ako najdôležitejšej trhovej informácii, o situácii na strane dopytu a ponuky atď. Trh tiež podnecuje a motivuje správanie a rozhodovanie podnikateľov a spotrebiteľov. Fungovanie trhu prispieva k rozdeľovaniu dôchodkov medzi vlastníkov jednotlivých výrobných faktorov.

Subjekty trhu
Na trhu vystupujú rozmanité subjekty s rôznymi cieľmi. Ekonomická teória rozlišuje tri základné subjekty trhu.

Domácnosti vystupujú na trhu TaS ako kupujúci, na druhej strane však, na trhu VFov vystupujú ako predávajúci (práce, pôdy, peňazí - kapitálu).
Firmy (podniky) sú subjekty trhu, ktoré vyrábajú tovary s cieľom ich predaja. Na trhu vystupujú ako predávajúci (TaS) a kupujúci (kupujú VFy). Cieľom účasti firiem na trhu je dosiahnuť zist.
Štát je špecifickým subjektom trhu. Na trh by mal vstupovať len vtedy, keď je potrebné odstraňovať niektoré negatívne prejavy trhu a stimulovať pôsobenie pozitívnych vplyvov. Štát by mal ochraňovať slobodné konkurenčné trhové prostredie.

Typy trhov
Analýza trhu závisí od poznania rozličných typov trhu, ktoré môžeme rozlišovať podľa viacerých znakov a hľadísk.
Na poznanie zákonitostí fungovania trhovej ekonomiky je najdôležitejším kritériom klasifikácie trhov predmet kúpy a predaja. Na základe tohto kritéria členíme trh na:
- trh VFov, t.j. trh práce, pôdy a kapitálu,
- trh peňazí a kapitálu, t.j. finančný trh,
- trh výrobkov a služieb, t.j. trh produktov.

Trh čiastkový a agregátny
Podľa množstva druhov tovaru, ktoré sledujeme, môžeme rozlišovať trhy čiastkový a agregátny.
Čiastkový je trh, na ktorom sa kupuje a predáva jeden druh tovaru (trh obilia, trh cukru, trh televízorov).
Agregátny trh je trh všetkého tovaru. Analýza trhovej ekonomiky ako celku predpokladá práve poznanie zákonitostí fungovania agregátneho trhu.

Trh miestny, národný a svetový
Z územného hľadiska rozlišujeme trh miestny (regionálny), pre ktorý môže byť charakteristická ponuka miestnych, krajových tradičných produktov závisiaca od miestnych prírodných zdrojov a pod.
Rozvoj deľby práce, ale aj rozvoj dopravnej infraštruktúry prispel k tomu, že z miestnych trhov sa postupne vytvoril národný trh, t.j. trh v rámci celého štátu. Spájaním národných trhov vznikli medzinárodné regionálne trhy - trhy ekonomických zoskupení. Takým je napríklad trh krajín EÚ.
Prirodzený vývoj deľby práce viedol k špecializácii nielen v rámci jednotlivých národných ekonomík, ale aj v medzinárodnom meradle, čoho výsledkom bol vznik a rozvoj medzinárodného obchodu a svetového trhu.

Nedostatky a nedokonalosti trhu - zlyhanie
Reálny trh má viacero nedokonalostí a nedostatkov. Fungovanie trhu je narušované existenciou monopolu, verejných statkov a externalít. Fungovanie takých oblastí spoločenského života, ako sú armáda, právny a súdny systém, policajný systém, ale aj oblasť vzdelávania, zdravotníctva, životného prostredia a pod., je založené na iných než trhových princípoch a motiváciách.
Trh sám osebe nie je v plnej miere schopný podnecovať a stimulovať výrobu verejných statkov. Hlavne pre vyspelé európske trhové ekonomiky je charakteristické, že výstavba ciest a diaľníc, financovanie vedy a výskumu, školstva a zdravotnej starostlivosti, životného prostredia v značnej miere podporuje a stimuluje štát.

Trh má obyčajne tendenciu uprednostňovať krátkodobé ciele pred dlhodobými. V dôsledku toho dochádza k deformáciám pri alokácii zdrojov z hľadiska ich rozdelenia na okamžitú spotrebu a na budúcu spotrebu.
Napriek týmto a ďalším nedostatkom dokáže trhový mechanizmus najlepšie využiť potenciálne možnosti na hospodársky rozvoj spločnosti.

Externality
Externality predstavujú neželateľný, vedľajší efekt fungovania trhu. Vznikajú ako vedľajšiš efekty výroby alebo spotreby. Externality sú buď pozitívne, alebo negatívne.
Pozitívne externality vznikajú vtedy, keď niektoré subjetky realizujú výhody, ktoré samy nehradia.
Negatívna externalita vzniká vtedy, keď určitému subjektu vznikajú vyššie dodatočné náklady z ekonomickej aktivity iných subjektov. (Vplyv výroby na znehodnocovanie životného prostredia.)

Verejné statky
Statky, ktoré musia byť ľuďom poskytované bezplatne, pretože žiadneho človeka nemožno vylúčiť zo spotreby. Najdôležitejšie znaky verejných statkov sú nevylúčiteľnosť zo spotreby a nerivalita - nezmenšiteľnosť spotreby.
Statok, ktorý je nevylučiteľný zo spotreby, musí byť financovaný z verejných zdrojov (obec, štát). Ak chceme rozhodnúť, či je statok súkromný alebo verejný, treba si odpovedať na otázku, či je statok vylúčiteľný zo spotreby alebo nie, či možno tomu jednotlivcovi , ktorý neplatí, zabrániť v jeho užívaní.
Nerivalita verejných statkov znamená, že príchod ďalšieho spotrebiteľa nezmenšuje spotrebu ostatných spotrebiteľov. Príkladom verejných statkov sú mestské (obecné) parky, verejné osvetlenie, armáda, mestské komunikácie. Verejné statky sa financujú z verejných rozpočtov, poskytovať ich však môže súkromné trhy. Napríklad verejné osvetlenie je verejným statkom a obgec musí zaplatiť jeho vybudovanie a prevádzku z obecného rozpočtu súkromnej firme.
O množstve a kvalite poskytovaných verejných statkov nerozhodujú spotrebitelia na základe svojich preferencií na trhu, ale o spotrebe verejných statkov rozhoduje štát, resp. obec.

Trhový mechanizmus a jeho fungovanie
V trhovej ekonomike pôsobí trhový mechanizmus, ktorý má tendenciu neprestajne obnovovať a utvárať ekonomickú rovnováhu. Trhový mechanizmus predstavuje vzájomné vzťahy medzi spotrebiteľmi a podnikateľmi. Produktom týchto vzťahov sú dôležité trhové informácie, ktoré slúžia na rozhodovanie o alokácii VFov, o cenách VFor a hotových výrobkov a o trhoch. Tento trh. mechanizmus nás informuje o tom, ako ponuka dopyt utvárajú určitý druh poriadku - rovnováhu - v trhovom systéme.
Trh. mechanizmus predstavuje súhrn vzťahov a procesov, ktoré napomáhajú koordináciu slobodných rozhodnutí o výrobe a spotrebe, pričom najdôležitejším nositeľom informácií je cena tovaru. Trhový mechanizmus funguje automaticky.
Trhový mechanizmus predstavuje súhrn vťahov a procesov, ktoré zahŕňajú:
- mechanizmus tvorby dopytu (DEMIND),
- mechanizmus tvorby ponuky (SUPPLY),
- mechanizmus tvorby ceny (PRICE) ako produkt vzájomného vzťahu medzi D a S.

Dopyt a krivka dopytu
Domácnosti - spotrebitelia uspokojujú svoje potreby prostredníctvom trhu. Vystupujú ako kupujúci, ktorí sa pomerne samostatne rozhodujú o tom, čo a v akých množstvách budú spotrebúvať. Súhrn rozhodnutí kupujúcich o kúpe tovarov tvorí dopyt po tovare. Dopyt jediného kupujúceho predstavuje individuálny dopyt.
Dopyt všetkých spotrebiteľov po jednom výrobku predstavuje čiastkový dopyt. Agregátny dopyt predstavuje súčet dopytov na všetkých čiastkových trhoch.

Veľkosť dopytu po tovare je daná viacerými činiteľmi, ako sú: cena daného tovaru (Pn), cena tovarov substitútov a cena komplementárnych tovarov (Py), výška dôchodku obyvateľov (I - income), počet domácností, t.j. rozsah trhu (X), preferencie spotrebiteľov (T), ostatné faktory (F), napríklad počasie, reklama, očakávania spotrebiteľov a podobne.
Veľkosť dopytu Dn po tovare N v závislosti od uvedených činiteľov možno vyjadriť takto:

Dn = f (Pn, Py, I, X, T, F)

Posun krivky dopytu
Ak sa zvýši celkový objem kúpnej sily, teda ak sa zvýšia dôchodky obyvateľstva, alebo sa zvýši počet kupujúcich, môžu si nakúpiť väčšie množstvo tovaru za danú cenu. V tomto prípade sa krivka dopytu posúva doprava. Pri znížení dopytu sa krivka dopytu posúva doľava.
Dopyt po danom tovare sa zvýši a krivka dopytu sa bude posúvať smerom doprava v týchto prípadoch:
- cena tovarov substitútov sa bude zvyšovať
- cena komplementárnych tovarov sa bude znižovať,
- dôchodok domácností, spotrebiteľov, sa bude zvyšovať,
- preferencie spotrebiteľov sa budú presúvať z iných tovarov na daný tovar,
- spotrebitelia budú v budúcnosti očakávať vyššiu cenu alebo nedostatok daného tovaru.

Dopyt po danom tovare sa zníži a krivka dopytu sa bude posúvať doľava vtedy, keď:
- cena tovarov substitútov sa bude znižovať,
- cena komplementárnych tovarov sa bude zvyšovať,
- dôchodok spotrebiteľov sa bude znižovať,
- počet kupujúcich sa bude znižovať.

Ponuka a krivka ponuky
Na trh vstupuje veľké množstvo výrobcov (podnikateľov, firiem), ktorí sa pomerne nezávisle od seba rozhodujú, čo budú vyrábať a v akom množstve. Výrobcovia v tomto prípade vystupujú ako predávajúci a súhrn nimi vyrobených výrobkov tvorí hmotný objem ponuky. Ponukou rozumieme množstvo tovarov, ktoré podniky vyrábajú a predávajú na základe slobodného rozhodnutia. Ponuka jedného výrobcu tvorí individuálnu ponuku. Je to objem, množstvo výrobkov vyrobených istým výrobcom. Čiastkovou ponukou rozumieme ponuku jedného výrobku rôznymi výrobcami.
Agregátnou ponukou rozumieme súhrn všetkého tovaru, ktorý sú všetci výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať pri rôznej úrovni cien.
Na rozhodovanie firmy o rozsahu výroby, t.j. ponuky vplýva niekoľkočiniteľov. Najdôležitejším činiteľom je cena tovaru N, s ktorým prichádza výrobca na trh (Pn). Ďalej sú to: ceny nakupovaných VFov (Pvf), ako aj rozdiel medzi výnosmi a nákladmi (V - N), ceny alternatívnych výrobkov (Pa), ktoré môže výrobca vyrábať s danými zdrojmi (napr. môže sa rozhodnúť, či bude pestovať pšenicu alebo kukuricu), organizácia trhu - počet firiem (O), teda či je trh monpolizovaný, alebo nie, zmeny rôznych výrobných podmienok (B). napr. počasie.
Veľkosť ponuky S (S - supply) tovaru N v závislosti od uvedených činiteľov možno vyjadriť takto:

Sn = f (Pn, vf, V - N, Pa, O, B)

Posun krivky ponuky
Pri zdokonalení technologických postupov sa obyčajne zvyšuje produktivita práce, znižujú sa výrobné náklady, znižujú sa ceny VFov čiže výrobcovia budú vyrábať lacnejšie. Preto sú pri danej cene ochotní dodať väčšie množstvo tovaru, čím sa ponuka zvyšuje a krivka ponuky sa posúva doprava.
V prípade, že sa zvýšia ceny výrobných činiteľov, prípadne klesne prouktivita práce a výrobné náklady sa zvýšia, v tejto situácii dané množstvo tovarov budú výrobcovia ochotní dodávať na trh za vyššie ceny. Krivka ponuky sa v tomto prípade posúva doľava.

Ponuka daného tovaru sa zvýši a krivka ponuky sa bude posúvať doprava vtedy, keď:
- ceny nakupovaných VFov budú klesať,
- zisk pri výrobe daného tovaru sa bude zvyšovať,
- ceny alternatívnych tovarov budú klesať,
- celkový počet výrobcov sa zvýši,
- budú zavedené moderné technológie znižujúce výrobné náklady.

Ponuka daného tovaru sa zníži a krivka ponuky sa bude posúvať doľava vtedy, keď:
- ceny nakupovaných VFov sa zvýšia,
- zisk pri výrobe daného tovaru bude klesať,
- ceny alternatívnych tovarov sa budú zvyšovať,
- celkový počet výrobcov sa zníži,
- budú zavádzané také technológie do výroby, ktoré zvýšia výrobné náklady,
- bude neúrodný rok, resp. výrobu daného tovaru postihnú živelné pohromy.

Trhová rovnováha a rovnovážna cena
Trh je v rovnováhe vtedy, keď sa ponuka rovná dopytu, to znamená, že ponúkané množstvo tovarov sa rovná požadovanému množstvu. Cena , za ktorú sa tovar vymieňa v prípade rovnosti ponuky a dopytu, nazývy sa rovnovážna cena. Takáto situácia môže trvať na trhu len veľmi krátko, lebo v ekonomickom živote sa podmienky ustavične menia. Cena, ktorá vzniká na trhu pri aktuálnomvzťahu ponuky dopytu, nazýva sa trhová cena.
Bod trhovej rovnováhy (E) sa nachádza v priesečníku krivky ponuky (P) a dopytu (D). Za túto cenu sú výrobcovia ochotní vyrábať toľko tovaru, koľko chcú kupujúci kúpiť.

Proces formovania rovnováhy na trhu
V podmienkach fungujúceho trhového mechanizmu sa mení táto jednosmerná závislosť na vzťah obojstrannej vzájomnej závislosti. To znamená, že nielen cena ovplyvňuje S a D, ale aj S a D spätne vplývjú na cenu. V trhovom systéme takto vzniká mechanizmus založený na spätných informačných väzbách, ktorý za určitých podmienok automaticky reguluje spoločenskú výrobu. Na základe toho dochádza k alokácii výrobných zdrojov v súlade s potrebami hospodárstva a k prispôsobovaniu individuálnych nákladov spoločensky priemerným nákladom, k tlaku na znižovanie nákladov.
V prípade, že S na trhu prevyšuje D, žo znamená, že trhová cena je príliš vysoká, sa výrobcovia usilujú veľa vyrábať, ale spotrebitelia (cena je pre nich vysoká) málo kupujú. Preto vzniká na trhu prebytok tovaru. ak sa chcú výrobcovia zbaviť tohto prebytočného množstva tovaru, ak chcú predať všetko, čo vyrobili, musia znížiť cenu. Zníženie ceny vyvolá rast D a zároveň pokles S.

V prípade, že S klesá príliš rýchlo a D rýchlo rastie, vznikne opačná situácia - D prevyšuje S a trhová cena je príliš nízka. Spotrebitelia chcú vo veľkej miere tovar kupovať, ale výrobcovia nemajú záujem tovar za takú cenu vyrábať. Ak chcú spotrebitelia svoj D uspokojiť, musia zaplatiť viac. Cena rastie, čo zvyšuje S a zároveň znižuje D.
Z uvedeného vyplýva, že pri vysokej cene vzniká na trhu situácia, keď prebytok ponúkaného tovaru zabezpečí pokles ceny, a naopak, nedostatok tovaru na trhu vyvolá rast ceny.
Trh týmto spôsobom jednostajne smeruje k vzniku rovnováhy medzi S a D a formovaniu rovnovažnej ceny, aj keď v reálnom ekonomickom živote sa stav rovnováhy dosahuje len zriedkavo a krátkodobo.

Vplyv zmien S a D na trhovú rovnováhu
Trhovú rovnováhu nemôžeme považovať za raz a navždy danú, pretože podmienky na trhu sa stále menia. Rovnováha je skôr výnimočný jav.
Dôležitým činiteľom, ktorý ovplyvňuje podmienky rovnováhy, je časový úsek, v ktorom sa podmienky rovnováhy menia a odlišujú - faktor času.

Ultrakrátke obdobie
- výroba sa nemôže prispôsobiť rastúcemu dopytu, pretože časový úsek je príliš krátky na novú výrobu,
- fyzický objem výroby je fixný,
- rovnováha sa preto dosahuje zvýšením cien.

Krátke obdobie
- výrobcovia majú za dlhší časový úsek možnosť prispôsobiť sa zmenám objemu dopytu, čo im umožňuje zvýšiť celkový objem výroby lepším využívaním existujúcich výrobných kapacít, zvýšením zamestnanosti a pod.
- celková pnuka tovaru sa zvýši
- cena sa preto ustáli na nižšej úrovni ako v ultrakrátkom období.

Dlhé obdobie
- časový úsek umožňuje, aby podnikatelia reagovali na zmeny objemu dopytu tým, že uvádzajú do prevádzky novovybudované výrobné kapacity, v dôsledku čoho sa zvyšuje ponuka tovarov aj množstvo predaných tovarov, cena sa ustáli na nižšej úrovni a pri pôvodnom objeme dopytu

Veľmi dlhé obdobie
- výroba rastie a množstvo predanýc tovarov je najvyššie,
- zakatýto časový úsek sa výrobné náklady môže znižovať v dôsledku zavádzania najnovších poznatkov vedecko-technického pokroku.

Je zrejmé, že faktor času vplýva na správanie a rozhodnutia tak podnikateľov, ako aj spotrebiteľov. Ľudia potrebujú určitý čas, aby reagovali na zmeny cien zmenenými množstvami svojich nákupov. Aj výrobcovia sú schopní reagovať na zmenu objemu dopytu až po istom čase.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/ekonomia/830-trhovy-mechanizmus/