Svetový obchod

Vysvetlite javy svet. Hospodárstva. Členenie: svetový obchod, medzinárodný menový systém, makroekonomická integrácia.
EÚ : vznik, vývoj, inštitúcie + kde sídlia, ale iba tie hlavné, vlajka, hymna, heslo, deň EÚ.
 
Svetový obchod
- uskutočňuje sa na svetovom trhu za svetové ceny
- funguje na základe rôznych ekonomických vzťahov: tovarových, menových, úverových, migračných
- svetový trh je:
® Konkrétne miesto – rôzne svetové a finančné strediská
® Svetovo prepojená komunikačná sieť (internet, cesty)
- každé miesto hosp. sa viac či menej zúčastňuje na svetovom hosp.
- miera jeho účasti (otvorenosť ekonomiky) sa dá vyjadriť vzorcom:

- na základe toho hovoríme o 2 typoch zahranično-obchodnej politiky
- výhody jednotlivých typov zahranično-obchodnej politiky ZOP:
a)  Liberálna ZOP
- väčšia konkurencia
- širší sortiment a nižšie ceny spotrebných tovarov na domácom trhu
- väčšia efektívnosť činnosti podnikov a lepšie využitie výrobných zdrojov v nár. i svetovej ekonomike
- nižšie riziko inflácie
b)  Protekcionistická ZOP
- oživenie domácej produkcie a rast zamestnanosti v ekonomike
- rastúce príjmy štátneho rozpočtu z cien
- pokles dovoznej závislosti
- ochrana nových odvetví vznikajúcich v dôsledku štrukturálnych zmien
  Medzinárodný menový systém (medzinárodné menové pravidlá a inštitúcie)
- je to súhrn, ktorý tvorí meny štátov, menové pravidlá a inštitúcie, ktoré umožňujú medzinárodný platobný styk
- svetový obchod by nemohol existovať bez medzinárodného menového systému
- medzinárodný menový kurz – je pomer v akom sa vymieňajú navzájom 2 meny
- systém menových kurzov:
· Tzv. plávajúci menový kurz – keď hodnota určuje aktuálny stav dopytu a ponuky danej meny
· Tzv. riadený menový kurz – keď hodnota určuje aktuálny stav dopytu a ponuky danej meny v nutných prípadoch (regulácia štátom)
· Tzv. pevný menový kurz – keď hodnotu pevne stanovuje centrálna banka
História menových systémov:
1. Bretton-woodsky MS 1944 – je to usporiadanie menových vzťahov založené na pevných menových kurzoch
- základom bol dolár vymeniteľný za zlato
- v tomto období vznikli 2 inštitúcie, ktoré pôsobia dodnes, a to medzinárodný menový fond a Svetová banka pre obnovu a rozvoj
2. Kingstonský MS 1976 – je to systém pohyblivých kurzov, znižila sa úloha zlata a do popredia sa dostáva jednotka SDR (Special Drawing Rights – zvláštne práva čerpania)
- ich hodnota sa určuje na základe kurzu dolára, libry, eura, japons. jenu
3. Európsky MS 1979 -  bol založený na spol. rezervnej a zúčtovacej jednotke ECU (Európska menová jednotka – v roku 2002 ju aj v hotovosti nahradilo euro)
Národná ekonomická integrácia
- je to proces, v ktorom sa národné hospodárstva jednotlivých štátov cieľavedome združujú do regionálnych celkov (združení, komplexov)
- prebieha na makroekonomickej a mikroekonomickej úrovni
 
 
 
 
Mikroekonomická integrácia
- medzi mikroekonomickými subjektmi
- formy:
® Dohody v predvýrobnej oblasti (spoločný výskum)
® Dohody v oblasti výroby (špecializácia, poskytovanie licencii, patentov)
® Dohody v oblasti odbytu (prieskum trhu, dohody o odbyte)
Makroekonomická integrácia
- podľa medzivládnych dohôd
- formy:
® Pásmo voľného obchodu – zrušenie vývozných a dovozných a kvantitatívnych obmedzení
® Colná únia – nahrádzanie národných dovozných colných taríf spoločnou tarifou na dovoz z nečlenských krajín
® Spoločný trh  + voľný pohyb kapitálu
® Hospodárska únia + koordinovaná hospodárska politika
® Menová únia + integrácia menových politík a spoločná mena
- pri makroekonomickej integrácii jednotlivé formy na seba nadväzujú
- vyššie forma sa buduje na nižšej forme, obsahuje jej opatrenia a dopĺňa novými
 
- najvýznamnejšie integračné združenie je Európska únia (EU)
- vznikla spojením Európskeho spoločenstva:
•  Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (ESUO v Paríži 1951)
•  Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM)
•  Európske hospodárske spoločenstvo (EHS)
Európske združenie voľného obchodu (EZVO) – 4 členské štáty norsko, Švajč., Lichtenšt., Island
Európska únia
- je to medzinárodná organizácia združujúca 28 krajín Európy a jej hl. cieľom je politická a hospodárska integrácia jednotlivých štátov
Európske spoločenstvo sa pretransformovalo na EU 1.11.1993 a to na základe Maastrichtskej zmluvy podpísanej v 1992
- v tomto čase si EU stanovila za hlavný cieľ vytvorenie menovej únie z jednotnou menou euro
- SVK sa stalo členom EU 1.5.2004 po úspešnom referende
- od 1.1.2009 sme sa stali krajinou eurozóny a prijali sme novú menu euro (€)
- dôležitou súčasťou politiky EU je princíp solidarity, a teda existujú spoločné finančné fondy do ktorých prispievajú všetky krajiny EU a následne je z nich financovaná pomoc chudobnejším regiónom EU v rímci rozvojových programov
- hlavné znaky EU:
-  Vlajka EU- na modrom podklade 12 žltých hviezd
-  Hymna EU – 9. Beethovenova symfónia, Shillerova „Óda na radosť“
-  Deň EU – 9. Máj (9. Mája 1950 vyslovil Robert Schuman myšlienku spájania Európy do jedného celku)
-  Mena – euro
-  Heslo EU - Jednota v rozmanitosti (zjednotení v rozmanitosti)
(Latinsky: In varietate concordia)
- členské krajiny EU: Členské štáty EÚ (rok vzniku členstva) Rakúsko (1995),Belgicko (1952),Bulharsko (2007), Cyprus (2004), Česká republika (2004), Dánsko (1973), Estónsko (2004), Fínsko (1995), Francúzsko (1952), Nemecko (1952), Grécko (1981), Maďarsko (2004), Írsko (1973), Taliansko (1952), Lotyšsko (2004), Litva (2004), Luxembursko (1952), Malta (2004), Holandsko (1952), Poľsko (2004), Portugalsko (1986), Rumunsko (2007), Slovensko (2004), Slovinsko (2004), Španielsko (1986), Švédsko (1995), Spojené kráľovstvo (1973)
 
Kandidátske krajiny
Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Island, Čierna Hora, Srbsko, Turecko
 
Základným princípom fungovania Európskej únie je zverovanie právomocí, ktoré boli skôr v kompetencii členských štátov, na európske inštitúcie. Základom európskych inštitúcií je tzv. „inštitucionálny trojuholník“ – Rada Európskej únie, Európska komisia a Európsky parlament.
 
Rada Európskej únie
Rada Európskej únie (skrátene 'Rada') je rozhodujúcou inštitúciou EÚ a zastupuje záujmy členských štátov na európskej úrovni. Napriek tomu, že mnohé právomoci v minulosti delegovala na Európsku komisiu, stále zostáva najvplyvnejším orgánom EÚ. Významné právomoci má v oblastiach 2. a 3. piliera (napr. spoločná zahraničná politika, alebo policajná spolupráca), v oblasti 1. piliera môže rozhodovať len na základe návrhu Komisie.
Rada sa skladá z ministrov vlád jednotlivých štátov, ktorí sa schádzajú podľa potreby. Najčastejšie zasadania majú ministri poľnohospodárstva (asi štrnásťkrát do roka), ministri financií (oficiálny názov Ecofin) a ministri zahraničných vecí (Všeobecná rada), ktorí sa schádzajú približne raz za mesiac. Rokovania prebiehajú v Bruseli a Luxemburgu.
Rada rozhoduje buď jednomyseľne, kvalifikovanou, dvojtretinovou alebo jednoduchou väčšinou hlasov. Jednomyseľnosť je požadovaná v oblasti 2. a 3. piliera. Väčšina hlasov je potrebná len pri hlasovaniach o procedurálnych otázkach a niektorých aspektoch spoločnej obchodnej politiky, ako napr. antidumpingová ochrana. Väčšina rozhodovaní sa vykonáva na základe kvalifikovanej väčšiny, kedy hlasy členských štátov majú rôznu váhu v závislosti od počtu obyvateľov.
Predsedníctvo v Rade je rotujúce. Rade predsedá postupne každý členský štát. O poradí predsedníckych štátov rozhoduje Rada jednomyseľne.

Európska komisia
Európska komisia sleduje záujmy Európskej únie ako celku, komisári teda nemajú prihliadať k záujmom jednotlivých krajín. Najväčšiu právomoc má v 1. pilieri, má právo iniciovať návrhy zákonov a dohliada na dodržiavanie prijatých zmlúv. Vypracúva taktiež návrh rozpočtu EÚ a kontroluje jeho plnenie. Ďalej komisia zastupuje EÚ pri medzinárodných rokovaniach a má právo, v súlade s mandátom schváleným Radou Európskej únie, vyjednávať s tretími štátmi dohody. Má významné právomoci pri prijímaní nových členov do Únie a zaisťuje kontakty s nečlenskými štátmi EÚ.
Na základe Zmluvy z Nice má každá krajina jedného komisára, v súčasnosti je ich teda 27. Európska komisia rozhoduje na základe väčšiny hlasov. Sídlo má v Bruseli.
Európsky parlament
Európsky parlament funguje ako kontrolný a poradný orgán Európskej únie. Schvaľuje zloženie Európskej komisie a má právo kontrolovať jej činnosť, podieľa sa na tvorbe zákonov, vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami a prijímaním nových členských štátov. Má taktiež značné právomoci v oblasti spoločného rozpočtu EÚ.
Na základe Zmluvy z Nice má dnes Európsky parlament 785 poslancov, ktorí sú od roku 1979 volení obyvateľmi EÚ na obdobie päť rokov. Poslanci majú teda možnosť združovať sa do poslaneckých klubov na základe politickej príslušnosti, nie sú preto rozsadení podľa národností. Sídlom EP je Štrasburg, ale parlament pracuje taktiež v Bruseli a Luxemburgu. Európsky parlament sa uznáša prostou väčšinou. Je jedinou nadnárodnou inštitúciou, ktorej poslanci sú volení v demokratických, priamych a všeobecných voľbách v jednotlivých členských štátoch EÚ.
Európska rada
Európska rada (pozor na zámenu s Radou Európskej únie, alebo Radou Európy) je najvyšší politický orgán EÚ a zasadá dva razy do roka. Skladá sa z hláv štátov a predsedov vlád členských štátov EÚ, a predsedu Európskej komisie. Európskej rade pomáhajú ministri zahraničných vecí členských štátov a jeden člen Európskej komisie. Rozhoduje o najzávažnejších politických a ekonomických otázkach a vymedzuje smery, ktorými sa má Únia uberať. Európska rada rozhoduje na základe jednomyseľnosti. Predsedá jej hlava štátu alebo predseda vlády štátu, ktorý vykonáva predsedníctvo v Rade.

Ďalšie inštitúcie
Súdny dvor dbá na dodržiavanie európskeho práva a je významným kontrolným orgánom EÚ. Má sídlo v Luxemburgu.
Európska investičná banka poskytuje verejným i súkromným subjektom dlhodobé pôžičky na kapitálové investície. Sídlo banky je v Luxembursku, s pobočkami v Aténach, Lisabone, Londýne, Madride a Ríme.
Európsky investičný fond pomáha s rozširovaním transeurópskych infraštruktúr a poskytuje záruky na pôžičky malým a stredným podnikom. Sídli v Luxemburgu.
Európsky ombudsman sa zaoberá sťažnosťami na činnosť orgánov a inštitúcií EÚ. Sídli v Štrasburgu.
Európska centrálna banka je kľúčovou inštitúciou pre činnosť Európskej menovej únie. Sídli vo Frankfurte nad Mohanom.
- výhody vstupy SR do EU – spoločná mena, spoločný pracovný trh, štúdium v zahraničí, väčšie konkurenčné prostredie, čerpanie štrukturálnych fondov, cestovanie bez obmedzení
- nevýhody – veľká ekonomická viazanosť (pád jednej spôsobí pád ďalších), tlak na domácich výrobcov...