Činnosť personálneho manažmentu v podniku

Činnosť personálneho manažmentu v podniku
1. Úlohy personálneho manažmentu, subjekty, platné zákony
Úlohy:
-  získavanie ľudských zdrojov
-  obsadzovanie pracovných miest
-  formovanie pracovných vzťahov
-  utváranie pracovných podmienok
Subjekty:
-  vrcholový manažment podniku (top manažment) – tvorí personálnu stratégiu podniku
-  zamestnanci personálneho útvaru – vykonávajú personálne činnosti pre všetkých zamestnancov
-  manažéri na všetkých úrovniach riadenia – plánujú a organizujú prácu, hodnotia výkony zamestnancov, ktorých riadia
Platné zákony:
-  Zákonník práce
-  Zákon o zamestnanosti
-  Zákon o kolektívnom vyjednávaní

2. Kroky pri obsadzovaní pracovného miesta (analýza práce, opis práce, špecifikácia požiadaviek na pracovníka, nábor uchádzačov, stupňovitý systém výberu)
Analýza práce
-  skúmanie práce z hľadiska obsahu
-  výsledkom je zistenie potrebných činností a podmienok na ich vykonávanie na určitom pracovnom mieste
Opis práce
-  získané informácie a poznatky a analýzy práce môžeme zhrnúť do opisu práce
-  poskytuje ucelený obraz o práci na danom pracovnom mieste
-  po vypracovaní opisu práce je potrebné určiť typ osoby vhodnej na danú prácu tzv. špecifikácia požiadaviek na pracovníka

Vzor opisu práce

	OPIS PRÁCE
Pracovné miesto	-  predavačka papierenského tovaru a kancelárskych potrieb
Charakteristika práce	-  vykonávanie činnosti súvisiacich s predajom a skladový manažment
Základné pracovné povinnosti	-  oboznámenie zákazníka so sortimentom predajne -  predaj tovaru -  preberanie zásob a ich uskladnenie -  evidencia skladových zásob -  dopĺňanie tovaru v predajni -  udržiavanie poriadku v predajni a v sklade -  vyúčtovanie pokladnice a odovzdanie tržby
Vybavenie pracoviska	-  elektronické pokladnice -  osobný počítač s tlačiarňou -  telefón
Bezprostredne nadriadený	-  majiteľ predajne
Osobné kontakty	-  zákazníci -  dodávatelia
Pracovne podmienky	-  moderne zariadená predajňa -  práca na zmeny -  práca aj v sobotu
Prípadné rizika	-  zodpovednosť za chyby pri inkasovaní peňazí

 
Špecifikácia požiadaviek na pracovníka
-  určuje typ osoby vhodnej na danú prácu
-  používa sa pri vyhľadávaní a výbere pracovníkov 

Vzor špecifikácie požiadaviek na pracovníka

Pracovné miesto	-  predavačka papierenského tovaru a kancelárskych potrieb
Vzdelanie	-  stredoškolské odborné vzdelanie -  vítané ovládanie cudzieho jazyka a práce s počítačom
Pracovné skúsenosti	-  3 roky odbornej praxe
Psychické predpoklady	-  schopnosť ovládať svoje správanie -  dobré komunikačné schopnosti -  schopnosť poradiť si s nárazovými prácami
Fyzické požiadavky	-  dobrý zdravotný stav
Osobitné požiadavky	-  príjemný vzhľad -  ochota pracovať v sobotu a v nedeľu

Nábor uchádzačov
-  Interný – predstavujú vlastní zamestnanci podniku, na základe kariérneho rastu môžu postúpiť na vyššiu pozíciu alebo byť preradený na inú prácu
Výhody
•  nižšie náklady na získavanie
•  rýchlejšie osadenie pracovného miesta
•  možnosť pracovného postupu -> vyššia motivácia zamestnancov a zlepšenie pracovnej morálky
•  zamestnanci poznajú podnik a zamestnávatelia poznajú zamestnancov
  Nevýhody
•  vyššie náklady na vzdelávanie zamestnancov
•  obmedzený výber uchádzačov
•  „podniková slepota“ – prehliadanie chýb zamestnancov
•  chýbajú nové pohľady na riešenie podnikových problémov
 
-  Externý – prestavujú najmä  absolventi škôl a iných inštitúcií pripravujúcich na povolanie, voľné pracovné sily na trhu práce a zamestnanci iných podnikov, ktorí chcú zmeniť zamestnanie
  Výhody
•  väčšia možnosť výberu zamestnancov
•  nové myšlienky a nápady na riešenie problémov v podniku
•  možnosť využitia skúsenosti zamestnancov s iných podnikov
  Nevýhody
•  vyššie náklady na získavanie zamestnancov
•  dlhší čas potrebný na výber uchádzačov
•  neznalosť podniku, dlhšia doba zapracovania
•  prenášanie zlozvykov z bývalého pracoviska
Stupňovitý systém výberu:
-  orientačný (informatívny) rozhovor
-  podanie žiadosti o prijatie a zaslanie požadovaných dokumentov
-  sústredenie a kontrola dokumentácie (1. vyraďovanie)
-  odborné posúdenie pracovnej spôsobilosti – testovanie (2. vyraďovanie)
-  výberový (prijímací) pohovor
-  celkové vyhodnotenie a rozhodnutie o prijatí (3. vyraďovanie)
-  podpísanie pracovnej zmluvy
-   
3. Vznik pracovného pomeru
– vzniká uzavretím pracovnej zmluvy (PZ), PZ je jediný spôsob vzniku pracovného pomeru podľa Zákonníka práce
Pracovná zmluva – musí byť písomná a jednu kópiu musí dostať aj zamestnanec (1 úrad práce, ak bol vedený na úrad práce). Musí obsahovať:
o druh práce na ktorý je zamestnanec prijímaný
o miesto výkonu práce
o deň nástupu do práce
o mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve
o skúšobnú dobu, práca len na jednu zmenu, výplatný termín...
 
4. Druhy pracovného pomeru
PP na dobu neurčitú – v PZ nie je určený čas trvania PP
PP na dobu určitú – možno ho dohodnúť, predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najdlhšie na 3 roky
PP na kratší pracovný čas – pracovný čas je kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas
Domáca práca a telepráca – zamestnanec vykonáva prácu doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (telepráca)
Dohoda o vykonaní práce – predpokladaný rozsah práce nesmie byť viac ako 350 hodín /kalendárny rok. Do toho rozsahu sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná. Neplatia sa nijaké odvody, nie je žiadna dovolenka, platí sa len daň z príjmov.
Dohoda o brigádnickej práci študentov – najviac 20 hodín/týždenne, možno sa dohodnúť len so študentom (viac ako 15 rokov). Nijaká dovolenka, nijaké odvody.
Dohoda o pracovnej činnosti – na základe tejto dohody možno vykonávať pracovnú činnosť max. 10 hodín týždenne. Musí byť písomná. V dohode musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena, dohodnutý rozsah pracovného času, na akú dobu sa uzatvára.
Hlavný PP – zamestnanec môže mať len 1 hlavný PP. Uplatňuje si v ňom nezdaniteľnú časť.
Vedľajší PP – zamestnanec ho vykonáva u toho istého zamestnávateľa ako hlavý PP, ale na iný druh práce
Iná zárobková činnosť – zamestnanec ju vykonáva u iného zamestnávateľa ako hlavný PP aj na ten istý druh práce, ale iba so súhlasom hlavného zamestnávateľa.
5. Kolektívna zmluva
– uzatvára sa so zamestnávateľom, má pre zamestnancov veľký význam, pretože im môže zlepšiť podmienky oproti tomu čo im zaručuje Zákonník práce.
V kolektívnej zmluve možno dohodnúť:
o zvýšenie miezd zamestnancov
o finančný príspevok na kultúre a športového podujatia
o platené prac. voľno navyše v prípade ošetrenia alebo vyšetrenia u lekára
o dlhšia dovolenka o 1 týždeň
o vyššie príspevky na stravu

6. Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca v oblasti BOZP
Povinnosti zamestnávateľa
-  inštalovať potrebné ochranné zariadenia
-  oboznamovať pracovníkov s predpismi BOZP, overovať ich znalosti a kontrolovať ich dodržiavanie
-  zaraďovať zamestnancov na pracoviská so zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav
-  kontrolovať sústavne starostlivosť o BOZP
-  zisťovať a odstraňovať príčiny pracovných úrazov a chorôb z povolania
-  poskytovať zamestnancom potrebné osobné ochranné prostriedky, mycie, čistiace a dezinfekčné...
-  dbať, aby zdravie zamestnancov nebolo ohrozené fajčením na pracovisku
 
Povinnosti pracovníkov
-  dodržiavať predpisy BOZP
-  nepožívať alkohol a omamné látky na pracovisku, dodržiavať zákaz fajčenia na pracovisku
-  používať pri práce ochranné zariadenia a osobné ochranné prostriedky, zúčastňovať sa na školení v tejto oblasti
-  označovať zistené nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť práce a iné
 
7. Dovolenka – druhy, podmienky nároku, výpočet
Druhy:
dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomernú časť – podmienkou nároku je odpracovanie aspoň 60 dní v kalendárnom roku a pracovný pomer musí trvať u zamestnávateľa celý kalendárny rok. Pomerná časť – ak PP netrval celý kalendárny rok, ale zamestnanec splnil podmienku odpracovania 60 dní má nárok je jej pomernú časť dovolenky, ktorý patrí za každý celý kalendárni mesiac nepretržitého trvania toho istého PP vo výmere 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
dovolenka za odpracované dni – ak zamestnancovi nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, ani jej pomernú časť, pretože neodpracoval aspoň 60 dní patrí mu dovolenka za odpracované dni v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 takto odpracovaných dní v kalen. roku
dodatková dovolenka – nárok na dodatkovú dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje u toho istého zamestnávateľa po celý kalen. rok
• pod zemou pri ťažbe nerastov alebo razení tunela s štôlní
• vykonáva ťažké alebo zdraviu škodlivé práce
• ďalšie druhy prác určí Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny po dohode s Ministerstvom zdravotníctva
Výmera je 1 týždeň.  Ak pracovník takto nepracuje celý kalen. rok patrí mu za každých 21 takto odprac. dní 1/12 dodatkovej dovolenky.
 
Základná výmera dovolenky je 4 týždne (20 dní). 5 týždňov dovolenky patrí zamestnancom, ktorý do konca kalen. roka dovŕšia 33 rokov veku.
8. Časové podmienky práce
A) pracovný čas:
Týždenný pracovný čas – maximálny týždenný prac. čas vrátane nadčasov – 48 hodín, bez nadčasov 40 hodín, mladiství do 16 rokov 30 hodín, mladiství nad 16 rokov 37,5 hodín. Tento čas neobsahuje prestávky v práce.
B) doba odpočinku:

Nevyhnutný čas zmeny – počítame do neho:
· čas práce
· čas všeobecne nevyhnutných prestávok:
o prestávka na jedlo a oddych – vyplýva zo Zákonníka práce v rozsahu 30 minút za pracovnú zmenu dlhšiu 6 hodín
o prestávka na prirodzené potreby – zvyčajne 12 minút
o prestávka na osobitný oddych – poskytuje sa len v prípade prác so zvýšenou záťažou v nepriaznivých alebo v zdraviu škodlivých podmienkach
· čas podmienečne nevyhnutných prestávok
Straty času
o osobné straty – fajčiarske prestávky
o technologicko-organizačné straty – porucha stroja
o straty spôsobené živelnými udalosťami
Nepretržitý denný odpočinok- zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť prac. čas tak, aby mal zamestnanec medzi 2 zmenami minimálny odpočinok 12 hodín
Nepretržitý odpočinok v týždni – zamestnanec musí mať raz do týždňa 2 po sebe idúce dni nepretržitého odpočinku
Dni pracovného pokoja
Práca nadčas – zamestnávateľ v kalen. roku môže nariadiť zamestnancovi max. 150 hodín nadčasov. Z vážny dôvodov môže zamestnávateľ dohodnúť nadčas nad hranicu 150 hod. v rozsahu max. 250 hodín. Teda ročne spolu max. 400 hodín nadčasov

9. Popísať neštandardné prac. režimy
Pružný prac. čas – pracovníkovi sa neurčí presný začiatok a koniec prac. času, ale len presne vymedzený čas, keď musí byť na pracovisku – 5 hodín denne
•  pružný pracovný deň – denne musí odpracovať 8 hodín
•  pružný prac. týždeň
•  pružné 4-týždňové obdobie
Skrátený prac. čas –menej ako 8 hodín denne
Podielový prac. čas – delenie prac. miesta medzi 2 pracovníkov
Práca doma
Práca na zavolanie – zaplatené sú len odpracované hodiny
Stlačený prac. čas – 40 hodín za menej ako 5 dní