Postavenie centrálnej banky

Postavenie centrálnej banky

Banka – finančná inštitúcia, kt. prijíma peňažné vklady od vkladateľov na ich požiadanie vypláca peniaze späť alebo ich prevádza na iné účty a voľné peniaze požičiava vhodným zákazníkom
Banková sústava v SR:
1. stupeň – Európska centrálna banka (ECB)
2. stupeň – Národná banka Slovenská (NBS) – banka štátu, banka bánk
3. stupeň – obchodné banky SR
 
Postavenie NBS – bola zriadená ako centrálna a emisná banka SR
- je právnická osoba zo sídlom v Bratislave, nezapisuje sa do OR
- pri vydávaní všeobecne záväzných predpisov má postavenie ako ministerstvo
- jej hlavným cieľom nie je dosiahnutie zisku ale stabilita meny
- je nezávislá od ministerstva financií, podporuje hospodársku politiku vlády v SR
Základné úlohy NBS:
- zákl. úloha stabilita meny
- riadi peňažní obeh
- riadi platobný a zúčtovací styk
- vykonáva dohľad nad bankami
- vykonáva pokladničné plnenie štátu, stará sa o vyrovnanú platobnú bilanciu
- zabezpečuje emisiu a umiestnenie štátnych cenných papierov
- zastupuje krajinu v medzinárodných menových inštitúciách
Orgány NBS:
Banková rada – najvyšší riadiaci orgán NBS, na čele stojí guvernér Jozef Makúch, dvaja viceguvernéri, 6 ďalším členovia. Funkčné obdobie guvernéra je 5 rokov.
Nútená správa: - najprísnejšie opatrenie centrál. banky pri zistení závažných nedostatkov činnosti obchod. banky
  - CB pozastaví výkon funkcií orgánom obchod. banky, ich činnosť preberá správca, kt. určí CB, ten predloží projekt na ozdravenie banky
  - počas nútenej správy môže byť pozastavený výber vkladov max. na 1 rok
  - nútená správa sa zapisuje do OR
  - ak sa nepodarí počas nútenej správy banku ozdraviť, centrálna banka jej odoberie bankové povolenie
 
ECB – hl. úlohou je udržať stabilitu cien v Eurozóne
- vznikla v roku 1998, sídli vo Frankfurte nad Mohanom
Orgány:
1. rada guvernérov – tvoria ju guvernéri národných centrálnych bánk štátov Eurozóny (kde sa platí  EUROM)
- vykonáva spolu z výkonnou radou rozhodnutia o menovej politike v Eurozóne
- najvyšší rozhodovací orgán ECB
2. výkonná rada – riadi bežný chod
 
Úlohy:
a., menová politika štátu
b., devízové operácie
c., spravuje oficiálne devízové rezervy členských štátov a prostredníctvom národných centrálnych bánk
d., podpora plynulého fungovania platob. styku
e., dohľad nad finanč. stabilitou v Eurozóne
 
Eurosystém: tvoria ho ECB a centrálne banky štátov eurozóny
Eurozóna : tvoria ju krajiny ktoré platia Eurom
 
Menová politika Emisnej banky:
Priame nástroje:
a., stanovenie mini. úrok. sadzieb z vkladov, kt. banky prijímajú
b., stanovenie max. úrok. sadzieb z úverov, kt. banky poskytujú
c., max. rozsahu úverov, kt. môžu banky poskytnúť
d., ďalšie rámcove pravidlá ich činností
Nepriame nástroje:
a., stanovuje výšku povinných min. rezerv
- EB požaduje od obchod. bánk, aby mali v nej odloženú časť vkladov ako rezervy, zvyšnú časť môžu požičiavať klientom vo forme úverov
- vklady obchod. bánk centrálnej banke tvoria tzv. povinné min. rezervy, kt. sú nástrojom na reguláciu množstva peňazí v obehu
- ak sa zvýšia povinné min. rezervy obchod. banky musia z vybratých vkladov väčšiu časť odložiť do CB, teda ostane im menej na poskytovanie úverov
b., operácie na voľnom trhu
- CB môže kupovať alebo predávať štátne cenné papiere
- ak chce CB zvýšiť množstvo peňazí v obehu, nakupuje od obchod. bánk štátne cenné papiere (banky budú mať viac peňazí na úvery)
- ak chce znížiť množstvo peňazí v obehu (zabrániť rastu inflácie) predáva štátu cenné papiere
c., diskontná (limitná) sadzba
- predstavuje úrokovú sadzbu za kt. si obch. banka požičiava peniaze od centrál. banky
- ak chce CB požičať obch. bankám viac peňazí zníži diskontnú sadzbu a naopak
Reštriktívna politika CB – znižuje množstvo peňazí v obehu
Expanzívna politika CB – zvyšuje množstvo peňazí v obehu
 
Menové systém v histórií
Naturálna výmena – výmena tovaru za tovar
 - môže sa uskutočňovať len vtedy, keď je splnená požiadavka obojstrannej zhody potrieb napr. majiteľ obilia potrebuje plátno a majiteľ plátna potrebuje obilie
- nedeliteľnosť niekt. tovarov spôsobovala neprekonateľné prekážky výmeny (majiteľ kravy ak chcel topánky musel od obuvníka zobrať 30 párov topánok).
 
Tovarové peniaze – neskôr sa vyčlenili určité tovary kt. ľudia začali prijímať ako prostriedky vymeniteľné za iné tovary vznikli tovarové peniaze
   - plnili funkciu nie len platidlá ale mali aj úžitkovú hodnotu ako tovar
(obilie – platidlo a zároveň aj surovina na výrobu múky)
Drahé kovy – vyznačovali sa deliteľnosťou, skladovateľnosťou, trvanlivosťou, v malom množstve veľká hodnota
 - poznáme 2 systémy platenia drahými kovmi :
a., monometalizmus – v obehu je 1 drahý kov
b., bimetalizmus – v obehu sú 2 drahé kovy
Papierové peniaze – vo funkcií peňazí fungujú mince a papierové peniaze (bankovky)
   - najstaršie mince nájdené na našom území sú strieborné keltské mince z nápisom BIATEC
Bankové peniaze – používame ich bezhotovostným spôsobom (prevodom z účtu na účet alebo platenie bankomatovou kartou)
Úverové peniaze – míňame peniaze kt. nemáme prostredníctvom kreditných kariet.
 
Peniaze – všeobecný výmenný poriadok, platidlo
 
Funkcie peňazí:
Výmenný prostriedok
Zúčtovacia jednotka – ceny tovarov a služieb sú uvedené v peniazoch
Uchovávateľ hodnôt – peniaze túto funkciu plnia vtedy, keď im ľudia dávajú prednosť pred inými formami bohatstva (nehnuteľnosti, zlato ...)
  - s rastúcou infláciou prestávajú plniť túto funkciu a počas hiperinflácie ju neplnia vôbec
 
Náklady na držbu peňazí – tvorí úrok o kt. sme prišli pretože sme neuložili peniaze na časovo-termínovaný vklad
 
Motívy držby peňazí:
Transakčný dopyt – ľudia potrebujú peniaze na bežné potreby (nákup potravín, zaplatenie nájomného....)
Opatrnícky dopyt – ľudia počítajú s nepredvídanými výdavkami napr. roztrhnuté pančuchy, nový zámok.....
Špekulatívny dopyt – očakáva výhody zo špekulatívnych príležitostí na zisk (investovanie do cenných papierov, nehnuteľností...)
 
Ochranné prvky Euro bankoviek – ochranný prúžok, vodoznak, kvalita papiera, hologram (pri naklonení bankovky sa zobrazuje hodnota a znak eura), opticky premenlivá farba na 50, 100, 200, 500 eurách.
Dizajn bankoviek je rovnaký pre všetky štáty:  - predná strana bankoviek má okná a brány v rôznych historických slohoch ako symboly otvorenosti a spolupráce v EÚ
- zadná strana bankoviek má mosty (znázorňujú spoluprácu medzi EÚ a zvyškom sveta)
Euro mince:
- spoločná strana mincí zobrazuje mapu Európy a symbolizuje jednotu EÚ
- druhá strana mincí zobrazuje národné motívy, kt. obklopuje 12 hviezd EÚ.
 
Slovenské Euro mince:
1, 2, 5 centov – Kriváň
10, 20, 50 centov – Bratislavský hrad
1, 2 euro – dvojkríž na trojvrší
 
Zavedenie Eura:
- vznikla v roku 1999, reálne bankovky a mince sa začali používať až 01. 01. 2002
- Slovensko platí touto menou od 01. 01. 2009
- túto menu používa 17 štátov