Striedanie hosp. cyklov, nezamestnanosť, inflácia

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: kajka
Typ práce: Maturita
Dátum: 18.05.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 885 slov
Počet zobrazení: 3 642
Tlačení: 296
Uložení: 300
Striedanie hosp. cyklov, nezamestnanosť, inflácia

1. Definovať infláciu, dezinfláciu, defláciu, nezamestnanosť
Inflácia
- je zvyšovanie množstva obeživa v obehu, čím sa zvyšuje celková cenová hladina
- prejavuje sa nielen rastom cien, ale aj rastom miezd a ďalších dôchodkov
- inflácia znamená zmenšovanie kúpnej sily peňazí, teda zmenšuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za jednu korunu

Dezifláciu
- pokles miery inflácie

Deflácia
- opak, inflácie klesanie celkovej cenovej hladiny

Nezamestnanosť
- je stav v ekonomike, keď časť práceschopného obyvateľstva nemá prácu hoci, by chceli pracovať
 
2. Charakterizovať cyklický vývoj hospodárstva
RECESIA (kríza)
- všeobecný charakter – veľmi málo istoty, pesimizmus
- hovoríme o nej, ak sa HDP znižuje v dvoch po sebe idúcich štvrťrokoch

Znaky:
ü  znižovanie výroby
ü  rast nezamestnanosti
ü  znižovanie odbytu, dopyt nemôže držať krok s výrobou kvôli vysokým cenám
ü  klesá dopyt po úveroch a po práci
 
DNO (depresia)
- všeobecný charakter – najnižšia úroveň HDP
- skľučujúca atmosféra

Znaky:
ü  nízka úroveň výroby, nepatrný dopyt po výrobných faktoroch
ü  vysoká nezamestnanosť
ü  zatvorené podniky
ü  nízka úroveň cien tovarov a miezd, úrokov a ziskov
ü  nízky dopyt po úveroch
 
OŽIVENIE (expanzia)
- prevláda dôvera (optimizmus)

Znaky:
ü  rast výroby a odbytu
ü  pokles nezamestnanosti
ü  pomaly rastúce ceny, mzdy, úroky a zisky
ü  rast dopytu po úveroch a rast inflácie
 
VRCHOL (konjuktíva)
- najvyššia úroveň reálneho HDP
- začína prevažovať nedôvera
- plná zamestnanosť až prezamestnanosť
- najvyšší stupeň odbytu
- vysoké a ešte rastúce ceny, mzdy, úroky a zisky
 
3 Charakterizovať jednotlivé druhy nezamestnanosti, vysvetliť členenie obyvateľstva pre potreby vyčíslenia nezamestnanosti
 
Druhy nezamestnanosti:
FRIKČNÁ – vzniká ako dôsledok najčastejšie dobrovoľného prerušenia zamestnania, napr. presťahovanie sa do iného mesta
ŠTRUKTÚRNA – vzniká vplyvom technického pokroku, keď sa mení štruktúra dopytu po pracovnej sile, napr. prebytok murárov a nedostatok informatikov
CYKLICKÁ – vzniká vtedy, keď celkový dopyt po pracovnej sile je nízky (recesia, dno), môže mať formu:   sezónnej nezamestnanosti
skrytej nezamestnanosti – ide o ňu vtedy, keď sa hromadne neprepúšťa, ale skracuje sa prac. čas
 
Členenie obyvateľstva pre potreby vyčíslenia nezamestnanosti:
 
Obyvatestvo - prac. sily - zamestnaný
- nezamestnaný
    - obyv. mimo prac. sily
 
Zamestnaní – tí, ktorí majú akúkoľvek platenú prácu, aj tí, ktorí sú momentálne na dovolenke, PN alebo štrajkujú
Nezamestnaní – nemajú prácu, ale aktívne si ju hľadajú, sú evidovaní na úradoch práce
Obyvateľstvo mimo prac. sily – tí, ktorí nemôžu pracovať alebo nechcú pracovať (invalidi, dôchodcovia, malé deti, študenti..)
 
4. Teórie prirodzenej miery nezamestnanosti
 
1. teória – je to taká miera nezamestnanosti pri ktorej je inflácia stabilná – nezrýchľuje sa ani nespomaľuje (3%)
2. teória – je taká pri ktorej je počet nezamestnaných menší alebo rovný počtu voľných pracovných miest
 
5. Popísať formy inflácie
Podľa intenzity

mierna inflácia
- ročná miera inflácie je do 10 %
- ceny stúpajú pomaly, sú relatívne stabilné, ľudia veria peniazom (ukladajú ich v banke), uzatvárajú sa dlhodobé peňažné zmluvy
- peňažný systém funguje dobre

cválajúca inflácia
- od 10 – 999 %
- peniaze rýchlo strácajú hodnotu, ľudia hromadia tovary, kupujú nehnuteľnosti, peniaze sa požičiavajú na vysoký úrok
- vznik ekonomických porúch, zánik peňažných trhov
- ekonomický život v podstate funguje celkom úspešne, na dolnej úrovni sa nachádzalo Slovensko  v 90-tych rokoch 20.st. – 11 % - 1995

hyperinflácia
- ničivá forma inflácie, obrovský rast cien, hodnota peňazí sa úplne zrúti
- hospodárstvo sa naturalizuje – výmena tovarov za tovary
- dochádza k nej počas vojny alebo bezprostredne po nej
 
Podľa vyváženosti:
proporcionálna

- je to teoretický predpoklad, všetky ceny aj mzdy by museli rásť ročne rovnakým tempom, v ekonomike by sa nič nezmenilo
- úplná proporcionalita v skutočnosti nenastáva

neproporcionálna
- nie všetky ceny sa rovnako prispôsobujú inflačným trendom
- premiestňujú sa zdroje, mení sa úroková miera, ak nie je jednotná sadzba dane z príjmov tak aj zdanenie (dôchodky sa zvyšujú a dostávajú do pásma s vyššou daňou)

Podľa očakávania
anticipovaná (očakávaná)
- obyvateľstvo sa jej prispôsobuje ak je zároveň neproporcionálna môže spôsobiť prerozdelenie bohatstva

neanticipovaná (neočakávaná)
- vyvíja sa veľmi nerovnomerne alebo sú v jej vývoji veľké zlomy, nedá sa predvídať
 
6. Zmeny, ktoré nastali po roku 1989
- po roku 1989 došlo k zmene hospodárskeho systému z centrálne riadeného na trhové hospodárstvo

Zmena systému priniesla
- zmenu štátneho vlastníctva výrobných prostriedkov na súkromné
- ceny už nie sú pevne stanovené, ale určujú sa na základe ponuky a dopytu
- mení sa monopolné postavenie mnohých podnikov prenikaním konkurencie zo zahraničia, ale i pribúdaním konkurencie vo vnútri štátu (rozvoj súkromného podnikania)
 
Zmena hospodárskeho systému priniesla so sebou aj negatívne javy ako nezamestnanosť, infláciu, pokles dopytu po úveroch, pokles výroby, zánik niektorých podnikov. Tieto skutočnosti sú pre fázu hospodárskeho cyklu – recesia a dno.
 
Na základe štatistických ukazovateľov (HDP, miera inflácie, miera nezamestnanosti) prežívala ekonomika SR do roku 2008 expanziu o čom svedčí pokles nezamestnanosti, rýchly rast HDP, vznik nových podnikov, rast životnej úrovne – rast dopytu po úveroch....
Druhá polovica roku 2008 nástup finančnej krízy v USA, ktorá sa šírila aj do Európy, prináša zo sebou rast nezamestnanosti, útlm výroby.
7. 1. 2009 začala plynová kríza v SR, ktorá naštartovala nástup recesie v SR. Rok 2009 bol najhorší v histórii samostatného Slovenska – 4,7%
Aj v súčasnosti pokračuje recesia umocňovaná problémami v eurozóne (tie spôsobili problémy gréckej ekonomiky, nasledovali problémy v Taliansku, Španielsku a Portugalsku).
 
7. Vzťah medzi nezamestnanosťou a infláciou + negatívne a pozitívne dôsledky inflácie
 
Ak umelo znížime nezamestnanosť pod prirodzenú mieru nezamestnanosti, miera inflácie rastie. Ak sa nezamestnanosť vráti na prirodzenú mieru, inflácia už neklesne na pôvodnú úroveň.


Negatívne dôsledky inflácie

Pozitívne dôsledky inflácie

Veritelia (tí, ktorí požičali peniaze)

Dlžníci (tí, ktorí si požičali peniaze)

Obyvatelia mesta

Obyvatelia dediny (samozásobitelia)

Obyvateľstvo s pevnými príjmami (dôchodcovia, zamestnanci rozpočtových organizácií..)

Obyvateľstvo s pohyblivými príjmami

Odberatelia (ceny rastú)

Dodávatelia

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu