Makroekonómia

Makroekonómia (z gr. makro- veľký)
-  skúma fungovanie ekonomiky ako celku
-  zaoberá sa takými veličinami ako inflácia, nezamestnanosť, národný dôchodok – príjmy
-  je to pohľad zhora => vtáčia perspektíva
-  znalosti z ekonómie pomáhajú zvládať problémy každodenného života – porozumieť ekonomickým javom
 
Mikroekonómia (z gr. mikros- malý)
-  skúma správanie sa jednotlivých ekonomických subjektov (firmy)
-  vychádza z ich cieľa
-  => skúmanie zdola
 
Rozdiel medzi makroekonómiou a mikroekonómiou je v tom čo objasňujú, napr.
mikroekonómia – ceny na jednotlivých trhoch
makroekonómia – priemernú hladinu cien
 
Podľa toho či s ekonomické teórie približujú k realite rozlišujeme

- Pozitívnu ekonómiu

-  prijíma ekonomickú realitu takú aká je
-  jej cieľom je opísať vzniknuté javy a skutočnosti => hľadá zákonitosti
-  predstavitelia sa zaoberajú tým čo je a nie tým čo by malo byť.

- Normatívnu ekonómiu

-  skúmanie reality je pre ňu východiskom zo všeobecných záverov
-  jej cieľom je mať aktívnu úlohu vo vývoji ľudskej spoločnosti, napr. znižovanie rozpočtového deficitu ( zvýšením daní, znížením výdavkov)
 
V oblasti mikroekonómie sa viac presadzuje pozitívna ekonómia.
Pre makroekonómiu je charakteristická normatívna ekonómia.
 
Makroekonomické ukazovatele, kt. charakterizujú ekonomiku :HDP, nezamestnanosť, inflácia.
 
HDP – je výsledkom rozvoja hospodárskej činnosti a predstavuje kvantitatívne a kvalitatívne národohospodárske výsledky. Rozlišujeme reálny a potenciálny(možný) HDP.
Reálny HDP – fyzický objem HDP vyjadríme v stálych cenách, to je v cenách zvoleného roka a počítame s nimi aj v ďalších rokoch.
Potenciálny HDP – je možný pri plnom využití výrobných faktorov.
 
Inflácia je stály rast cenovej hladiny.
Def. : zvyšovanie množstva obeživa v obehu, zvyšuje sa celková cenová hladina, klesá kúpyschopnosť
-  opakom je deflácia – klesanie cenovej hladiny (nevyskytuje sa)
-  meria sa pomocou cenových indexov
•  index spotrebiteľských cien CPI – porovnanie cien súčasného spotrebiteľského koša s východiskovým rokom
 
Formy:
- Podľa intenzity:
- mierna inflácia – plazivá
-  ročne neprekročí do 10%
-  ľudia dôverujú peniazom, nepremiestňujú svoje bohatstvo z peňazí do reálnych aktivít
-  peňažný systém funguje dobre

- cválajúca inflácia – galopujúca – nad 10%
-  klesá kúpna sila peňazí
-  ľudia kupujú nehnuteľnosti
-  peniaze sa požičiavajú za vysoký úrok
-  vznikajú eko. poruchy, ale eko. život môže pokračovať ďalej

- hyperinflácia
-  extrémny patologický prípad
-  ceny rastú obrovským tempom, chaoticky
-  hodnota peňazí sa úplne zrúti
-  peniaze sa tlačia bez kontroly – naturalizácia hospodárstva
 
Nezamestnanosť
Vysoká N je znakom mrhania, ekonomika nevyrába toľko ako by mala.
N má priamy ekonomický dopad, zhoršuje fyzické aj psychické zdravie (depresia).
Miera N sa vyčísli na základe údajov Úradov práce o nezamestnaných +  bilancia pracovných síl . Štatistický úrad.

Zloženie obyvateľstva podľa zamestnanosti:
- Zamestnaní – všetci, kt. vykonávajú platenú prácu, kt. sú na PN, kt. majú dovolenku, kt. štrajkujú
- Nezamestnaní – tí, kt. si aktívne hľadajú prácu
- Obyvateľstvo mimo pracovnej sily – študenti, dôchodcovia, dobrovoľne nezamestnaní (ženy v domácnosti), tí kt. nemôžu (invalidní dôchodcovia) alebo nechcú pracovať

Miera N =  . 100
Druhy nezamestnanosti:
- Frikčná – dobrovoľné prerušenie zamestnania – preťahovanie, hľadanie nového miesta, po štúdiu, po materstve
- Štruktúrna – vzniká vplyvom technického pokroku, ľudí nahrádzajú stroje – dopyt po pracovnej sile klesá, nedostatková kvalifikácia, úpadok priemyselného odvetvia
- Cyklická – celkový dopyt  po pracovnej sile je veľmi nízky, eko. je v zostupnej fáze, klesá agregátny dopyt( dopyt po všetkých výrobkoch), stúpa nezamestnanosť, vzniká celková nerovnováha na trhu práce
- Sezónna a skrytá

- sezónna – poľnohospodárstvo, turistický ruch, robotníci, plavčíci, lyžiarsky inštruktor,...
- skrytá – neprepúšťa sa hromadne, ale sa skracuje pracovný čas, predlžuje sa dovolenka

Prirodzená miera N = úroveň N, pri kt. inflácia ani nerastie ani neklesá, nemá tendenciu sa ani zrýchľovať ani spomaľovať – N=4%
 
Východiská z N
-  aktívne pomôcť ľuďom ostať na trhu práce
-  zamerať sa na nezamestnaných a rizikové skupiny
-  rekvalifikácia
-  vzťah medzi verejným a súkromným sektorom
-  skorší odchod do dôchodku
 

Hospodársky cyklus
Hospodárska rovnováha kolíše nad úrovňou/pod úrovňou potenciálneho produktu.
Ak tento pohyb nadobudne pravidelné opakovanie, nazývame ho cyklickým výkyvom ekonomiky.
Okolo ekonomického rastu, keď firmy maximalizujú svoje zisky a výrobu, domácnosti spotrebúvajú viac a lepšie (eko rastie) nastávajú výkyvy.
1. recesia = pokles HDP – zníženie úrovne aktivity celého makroekonomického systému
  - nastáva ak 2 za sebou idúce štvrťroky  vykazujú pokles HDP
 
2. depresia = dno – dolný bod zvratu, najnižšia úroveň ekonomickej aktivity
  - tzv. oddychová zóna ekonomického cyklu
 
V čase recesie sa trh zbaví prebytočných výrobkov, neefektívnych výrobcov, prebytočných pracovných síl. Na vyčistených trhoch začína proces obnovy ekonomickej aktivity pôsobením síl trhového mechanizmu.
 
3. expanzia  = obnova   - obnova, stupňovanie výkonnosti ekonomiky, rastie skutočný HDP
 
4. vrchol ekonomického cyklu (EC) – horný bod zvratu
EKO znižuje svoju úroveň → recesia → vznik ďalšieho EC
- nazývame konjunktúra
 
DEF.: EC je pravidelné opakovanie zostupných a vzostupných fáz vývoja ekonomiky
 
2 zákl. fázy: - recesia
- expanzia
 
2 ohraničené fázy: - depresia
- vrchol, konjunktúra cyklu
Príčiny EKO cyklu:
Strata agregátnej ponuky a dopytu (zmena množstva peňazí v EKO, úroková miera...), zareagujú domácnosti (úsporný režim) ale aj firmy.
 
vývoj sr vrámci EÚ
1.  znižovať podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP – neprekročiť 3%
2.  znižovanie celkového štátneho dlhu, zabezpečovať ekonomický a sociálny pokrok postupne odstraňovať rozdiely v životnej úrovni v porovnaní s najvyspelejšími členskými štátmy EÚ, znižovať infláciu a nezamestnanosť
3.  aktívne sa zúčastňovať na medzinárodnej delbe práce
4.  zvyšovanie produktivity práce
5.  voľný pohyb kapitálu a pracovných síl, colná únia(spoločná colná tarifa voči nečlenským krajinám), riešiť infraštruktúru, diaľnice a menšiny, odstraňovať ekonomické rozdiely medzi jednotlivými krajmi sr, ochrana životného prostredia....