Základy ekonómie a ekonomiky

ZÁKLADY EKONÓMIE A EKONOMIKY

1. EKONÓMIA A EKONOMIKA
Základným predpokladom každej ľudskej činnosti je motivácia uspokojovať určité potreby. ( jesť, piť, potreba uznania, potreba pokoja). Každá užitočná vec ( hmotného i nehmotného charakteru ), ktorá slúži na uspokojenie ľudských potrieb sa v ekonómii označuje pojmom statok. Použitie statkov na uspokojenie ľudských potrieb sa nazýva spotreba.
Druhy statkov:
1.  podľa dostupnosti:
a)  voľné statky – statky, ktoré nájdeme bez akýchkoľvek obmedzení  v prírode, sú dostupné pre každého – vzduch, ktorý dýchame, lesné plody, ktoré možno voľne zbierať.
b) Vzácne statky – statky, ktoré v prírode neexistujú v neobmedzenom množstve a sú zväčša vytvorené človekom. Nazývajú sa aj ekonomické statky, pretože kvôli nim je uskutočňovaná ekonomická ( hospodárska ) činnosť.
2.  podľa formy:
a)  hmotné ( auto, voda)
b) nehmotné( služby – kaderník, daňové pordenstvo).
3.  podľa vlastníctva:
a)  súkromný statok – vlastní ho jedna osoba a ostatní ho už nemôžu používať – napr. vlastná záhrada, súkromná pláž.
b) verejný statok – napr. štátne cesty
4.  podľa účelu:
a)  výrobné ( kapitálové) – stroje, materiály, používajú sa na produkciu ďalších statkov.
b) spotrebné – potraviny, odevy, osobné počítače, slúžia na priamu spotrebu.
 
Ekonomické statky vznikajú premenou určitých zdrojov ( vstupov do výroby ) vo výrobnom procese na užitočné produkty.
 
 ↑→  Rozdiel medzi vstupnou hodnotou výrobných faktorov a výstupnou hodnotou vyrobených produktov sa nazýva pridaná hodnota  ←↑
VÝROBNÉ FAKTORY  →VÝROBA →PRODUKTY   <   1. VÝROBKY
(VSTUPY DO VÝROBY) (PRODUKCIA)  (VÝSTUPY Z VÝROBY) 2. SLUŽBY
- pôda, prírodné zdroje 
- práca
- kapitál
 
Pôda a prírodné zdroje: prvý výrobný faktor dostupný (zväčša len v obmedzenom množstve) v prírode, ktorý nie je výstupom iného výrobného procesu.
Práca: cieľavedomá a účelná ľudská činnosť vynaložená ako prvotný výrobný faktor v procese výroby.
Kapitál: statky vyprodukované v procese výroby, ktoré sa nepoužívajú na bezprostrednú spotrebu, ale používajú sa pri produkcii ďalších statkov. Kapitál: fyzický, peňažný , technológia ( know – how)
Výroba  - transformačný proces, v ktorom sa cieľavedome premieňajú ľudské faktory na  statky užitočné pre ľudí ( produkty).
Produkt: ekonomický statok, ktorý je výstupom z procesu výroby. Môže mať hmotný (výrobky) a nehmotný (služby) charakter.
Tovar – produkt alebo iný statok určený na predaj na trhu.
 

Ekonómia je veda o ekonomike (hospodárení subjektov a ich vzájomných vzťahoch), ktorá sa zaoberá tým ako sa v spoločnosti využívajú vzácne zdroje.	Ekonomika – (prax) – časť spoločenského života spätá s ekonomickou činnosťou, kde cieľom je uspokojovanie potrieb.
●Mikroekonómia sa zaoberá hospodárskou činnosťou jednotlivých samostatných ekonomických subjektov – jednotlivci, podniky. ● Makroekonómia skúma hospodárstvo ako určitý uzavretý celok. Skúma napríklad infláciu, hrubý domáci produkt atď..	►Prebytková – ekonomika, ktorá dokáže vyrobiť viac výrobkov a služieb ako obyvateľstvo dokáže spotrebovať. ►Nedostatková – presný opak prebytkovej.
►Pozitívna ekonómia – skúma ekonomickú realitu, taká aká je. ►Normatívna ekonómia  - hodnotí a odporúča rady, aká by ekonomická realita mala byť.	V rámci medzinárodnej deľby práce sa jednotlivé krajiny stávajú špecializovanými výrobcami, preto je potrebná vzájomná prepojenosť medzi ekonomikami => ● otvorená ekonomika ● uzavretá ekonomika
Ekonomické disciplíny: -  ekonomická teória – skúma najvšeobecnejšie ekonomické problémy -  teoretické disciplíny – dejiny ekonomických teórií, teórie trhovej ekonomiky atď. -  úsekové vedné disciplíny – nadväzujú na ekonomickú teóriu, skúmajú napr. ekonomiku priemyslu, ekonomiku poľnohospodárstva a atď. -  prierezové vedné disciplíny – nadväzujú na ekonomickú teóriu, každá z nich má svoj predmet skúmania , napr. peňažníctvo, burzovníctvo, manažment atď.	Ekonomické sektory: -  primárny – zaoberá sa získavaním surovín, materiálov a pestovaním plodín z prírody, napríklad rybárstvo, baníctvo... -  sekundárny – je zameraný na pretváranie surovín na tovary, napr. hutníctvo, strojárstvo, farmaceutický priemysel -  terciárny – časť zameraná na poskytovanie služieb a obchodu napr. obchodných, stravovacích.... -  kvarciárny – oblasť vedy a techniky, výskum a školstvo

TYPY EKONOMÍK
Každá ekonomika musí bez ohľadu na svoje vývinové štádium odpovedať vlastnou hospodárskou činnosťou na tri známe otázky:
1.  Čo vyrábať?
2.  Ako vyrábať?
3.  Pre koho vyrábať?
Podľa spôsobu odpovede rozlišujeme:
1.  Ekonomika založená inštinktoch, zvykoch, tradíciách:
-  bola typická pre pravekú, prípadne starovekú spoločnosť.
-  rozdelenie úloh vyplývalo iba z tradícií (muži od určitého veku chodili na lov, ženy pripravovali jedlo).
-  dnes sa niektoré jej prvky vyskytujú v domácnostiach.
2.  Príkazová ekonomika:
-  je riadená rozhodnutiami centrálnych mocenských orgánov štátu.
-  prevláda tu štátne vlastníctvo, monopolné postavenie výrobcov
-  existuje centrály národohospodársky plán, centrálne sú stanovené ceny výrobkov a služieb.
-  spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku. Napr. systém hospodárstva v bývalých socialistických krajinách strednej a východnej Európy.
3.  Trhová ekonomika:
-  je založená na systéme slobodného podnikania a súťaže
-  funguje prostredníctvom trhového mechanizmu, kde vstupuje do vzťahu dopyt a ponuka =>trhová cena
-  základné otázky rieši nasledovne:
a)  čo vyrábať určujú spotrebitelia
b)  ako vyrábať je určené konkurenciou medzi podnikmi
c)  pre koho vyrábať určuje trh a trhový mechanizmus – ( dopyt, ponuka, ceny)
4.  Zmiešaná ekonomika:
-  Reálne sa najčastejšie vyskytuje
-  trhový mechanizmus je založený na slobodnej podnikateľskej činnosti, je tu voľná cenotvorba, prevláda súkromné vlastníctvo, štát v nevyhnutnej miere zasahuje do chodu hospodárstva a usmerňuje ho
-  Štát určuje maximálnu cenu dôležitých produktov- vykurovacie oleje, koks, základné druhy potravín). Pri rozhodujúcom súkromnom vlastníctve existuje aj štátne vlastníctvo strategických podnikov v baníctve, energetickom a naftovom priemysle.
 
2.TRHOVÝ MECHANIZMUS
Trh je miesto, kde sa stretáva kupujúci a predávajúci, aby sa spoločne dohodli na kúpe a predaji určitého výrobku a služby za určitú cenu.
Podľa počtu predávaných tovarov rozlišujeme:
1.  čiastkový trh – kupuje a predáva sa tu jeden druh tovaru – napr. trh automobilov, trh pšenice.
2.  agregátny trh – trh všetkých tovarov a služieb.
Podľa predmetu kúpy a predaja členíme trhy:
1.  trh výrobných faktorov – predáva a kupuje sa tu pôda, práca. Kapitál.
2.  trh tovarov a služieb- kupujú a predávajú sa tu tovary a služby určené na osobnú spotrebu.
3.  finančný trh – trh s peňažnými prostriedkami medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.
Podľa územného hľadiska:
1.  regionálny trh
2.  národný trh
3.  svetový trh
Subjekty trhu:
1.  Firmy – vstupujú na trh za účelom dosiahnutia zisku. Vystupujú ako predávajúci(tovary a služby) aj ako kupujúci (výrobné faktory).
2.  Domácnosti – spotrebitelia. Vystupujú aj ako predávajúci (výrobné faktory) aj ako kupujúci (výrobky a služby).
3.  Štát – usmerňuje ekonomiku.
 
Trhový mechanizmus:
1.  proces tvorby dopytu
2.  proces tvorby ponuky
3.  proces tvorby cien
1. Dopyt – požadované množstvá tovarov, ktoré sú spotrebitelia pri určitých cenách na trhu ochotní a schopní kúpiť.
Faktory ovplyvňujúce dopyt:
-  cena tovaru
-  množstvá žiadaného tovaru
-  výšky príjmu ( dôchodku)
-  záľub, módy, ceny iných tovarov a podobne

Krivka dopytu:

	cena	množstvo
A	5	9
B	4	10
C	3	12
D	2	15
E	1	20

2.Ponuka: ponúkané množstvo tovarov, ktoré sú podniky(výrobcovia) pri určitých cenách schopné a ochotné vyrobiť a prísť s nimi na trh, aby ich predali.
Faktory ovplyvňujúce ponuku:
-  cena ponúkaného tovaru
-  množstvá ponúkaného tovaru
-  náklady spojené s výrobou tovaru.

Krivka ponuky:

	cena	množstvo
A	5	18
B	4	16
C	3	12
D	2	7
E	1	0

 
3. Proces tvorby cien:
Rovnovážna cena: nastáva vtedy, keď sa dopyt rovná ponuke, a opačne, t. j. ak žiadané množstvo tovarov sa rovná ponúkanému množstvu. Je to výnimočný jav.
Trhová cena: cena, ktorá vzniká pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu na trhu.
  
KONKURENCIA (súťaž)
Konkurencia podľa subjektov trhu:
1) konkurencia na strane ponuky: každá firma chce dosiahnuť zisk a to na úkor iných výrobcov
2) konkurencia na strane dopytu: nastáva vtedy, ak dopyt na trhu prevyšuje ponuku. Konkurencia podľa trhových podmienok:
1.dokonalá – predstavuje čisto teoretickú abstrakciu ideálneho stavu ekonomiky, ktorý v reálnom trhovom prostredí nemôže nikdy nastať.
2. nedokonalá
a)  monopolistická konkurencia: vyskytuje sa na trhu určitého tovaru, ktorý vyrábajú viacerí výrobcovia. Výrobky sa odlišujú dizajnom, farbou, napr. šampóny.
b) Oligopol – malý počet konkurujúcich firiem disponuje takou ekonomickou silou, že čiastočne obmedzuje vstup ďalších firiem do odvetvia.
c)  Monopol- vyjadruje takú situáciu na trhu, kde existuje jeden výrobca určitého tovaru, ktorý nemá žiadnu konkurenciu a preto môže určovať monopolne vysoké ceny.
 
Podľa formy prejavu
a)  cenová  - prejavuje sa znižovaním cien, predpokladom je, že konkurencia nebude schopná sa prispôsobiť.
b)  necenová -  ide o rast kvality, vylepšenie dizajnu, reklama, obalová technika.

Monopol v ekonomike je nežiadúci jav, preto bol u nás zriadený:
Protimonopolný úrad SR
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví