Helenizmus

Helenizmus

OTÁZKA Č. 9

„ Nemožno žiť príjemne, ak nežijeme rozumne, pekne a spravodlivo, ale ani rozumne, pekne a spravodlivo, ak nežijeme príjemne.“
(Epikuros)

„ Nech sa ti prihodí čokoľvek, bolo ti to od večnosti predurčené: spleť príčin od večnosti spojila tvoje bytie s touto príhodou.“
  (Marcus Aurélius)

– Na základe výrokov zhodnoťte filozofické smery obdobia helenizmu.

– Vysvetlite pojem helenizmus

– Využite text ukážky a rozhodnite, ku ktorému filozofickému smeru poklasického obdobia možno priradiť názory rímskeho básnika Horatia.

Helenisticko- Rímska filozofia

– záverečná fáza antickej filozofie
– asi 4. stor. p.n.l. po Aristotelovej smrti
– Atény strácajú dominantné postavenie
– činnosť Alexandra Veľkého → ríša, v ktorej dominuje grécky jazyk a kultúra a filozofia
– Gréci = Heléni = helenistická filozofia
– obdobie rozvoja cca 300 rokov
– formuje sa rímska ríša
– rímska filozofia, rímske obdobie = odlišný charakter
– trvá cca do 5.stor. n.l.
– dochádza k prelínaniu antiky a stredoveku = synkretizmus ( prelínanie smerov )
– už nie gnozeológia a ontológia ale ETIKA = priblíženie sa praktickému životu
– hl.otázka : Hľadanie cesty ku šťastiu
– rozmanitosť = veľa filozofických prúdov

Helenizmus :

Helenizmus sa pokladá za významné obdobie antickej kultúry. V období helenizmu sa grécky živel rozšíril ďaleko na východ, kde existovali v Ázii a v Egypte veľké štáty s gréckou vládnucou vrstvou a s mnohými gréckymi mestami a kedy sa v ekonomike, v sociálnom a politickom zriadení i v kultúre prelínali civilizačné prvky grécke s orientálnymi. Helenizmus prenikal aj do západného Stredomoria a pôsobil nielen na Grékov sicílskych a juhoitalských, ale aj na Kartágo a Rím.
Vzdelanosť, umenie, hodnoty a životný štýl starých Grékov prijímal rad národov a súčasne ho obohacoval o domáce tradicie.

Soticizmus : STOIA = chodba kde sa vyučoval táto filozofia
– zakladateľ : Zenón z Kítia
– delí sa na staršiu, strednú, mladšiu
– zo staršej sa nezachovali zásadné filozof. diela
– mladšia : SENECA a MARCUS AURELIUS
– rozdeľovali filozofiu na : 1. fyzika = otológia = Empedokles 4 živly + 2 princípy   ( aktívny a pasívny )
– 2. logika = sofisti = umenie dokazovať + rétorika
– 3. etika = najdôležitejšia časť
– Hl.úloha : nájsť cestu ku šťastiu = žiť v súlade s prírodou, človek je tvor rozumný  → život bude rozumný
– dobrý život = riadim sa rozumom = APATIA = stav keď je človek zbavený vášne
– zlý život = keď človeka ovládnu vášne
– vo vyššej rímskej spločnosti sa vyžadovala príslušnosť k stoicizmu

Epikureizmus : zakladateľ : Epikuros

– protiklad stoicizmu
– spoločný znak = ETIKA
– filozofia pre zhýralcov, pôžitkárov, prasce → mýtus : tzv. epikurejské prasce
– záhradná filozofická škola
– cieľ života : slasť je sprievodca a cieľ šťastného života
– šťastný budeme vtedy keď budeme vyhľadávať slasť
– človek nemôže žiť slastne keby zároveň nežil rozumne a naopak
– slasť : 1. duševná = trvalá
– 2. telesná = dočasná
– ATARAXIA = stav keď si uspokojujem slasti a zároveň ich kontrolujem rozumom
– ontol. a gnozeol. = podobne ako atomisti svet sa skladá z pohybujúcich atómov, empiristi
– v rímskej filozofii : HORÁTIUS ( Carpe diem = užívaj si každý deň )

Skepticizmus : skeptik = filozof, ktorý pochybuje
– pochybujú o skutočnom poznaní o absolutnej pravde
– šťastie = nerobiť absolutné závery ( dogmy )
– všetko je relatívne
– nie je to nová myšlienka ( Eleátska škola )
– fil. : PYRHÓN = vytváral trópy = dôkazy, že pravda je subjektívna

Eklekticizmus : miešanie prúdov a smerov
– filozofia + náboženstvo ( judaizmus, kresťanstvo )
a)  Alexandrijský : gr.filozofia + judaizmus
ontol.= BOH ( božské atribúty ), absolútna podstata je nad hmotou, možno ho poznať náboženskou askézou BOH – ČLOVEK – HMOTA

b)  novopytagoreizmus : Pytagoras + mysticizmus, číselná metafyzika ( uznávali 1 a 2 )  1= Boh, svetlo, dobro 2= hmota, chaos, zlo

c)  novoplatonizmus : ( Platón + kresťanstvo )  hl.predstaviteľ : PLOTÍNOS
– objektívny idealista prvá bola idea
– na vrchole je Boh nazýva ho JEDNO
– jedno → hmota tento proces sa nazýva EMANÁCIA ( proces keď z vyžarovania z Boha sa vyžaruje náš konkrétny svet )