Filozofia v dobách staroveku a v stredoveku
OTÁZKA Č. 10 Porovnajte postavenie filozofie v dobách staroveku a v stredoveku.
- Vysvetlite pojmy
patristika, kresťanská apologetika.
- Na základe analýzy textu vysvetlite, prečo je filozofia Augustína Aurelia teocentrická.
„Cesta k dobrému a blaženému životu je jedine a výlučne v pravom náboženstve, ktorým sa uctieva a najčistejšou
zbožnosťou uznáva za počiatok celej prírody jediný Boh, veď v ňom má celý vesmír svoj počiatok, on ho udržiava, zdokonaľuje a v sebe
zahŕňa.
Niet života, ktorý by nebol od Boha, lebo Boh je najvyšší život a sám prameň života a nijaký život, pokiaľ je
životom, nie je zlom. Keď sa však život vlastnou vinou odchýli od toho, kto ho vytvoril a na podstate koho sa podieľa, a proti Božím
zákonom chce užívať zmyslový svet, nad ktorý ho Boh postavil, smeruje k ničote.
Všetka krása totiž pochádza od neho.
A ktože je to, ak nie jediný Boh, jediná pravda, jediná spása všetkých, prvá a najvyššia bytosť, z neho pochádza všetko...“
(Augustín Aurelius)
- Ako chápe sv. Augustín človeka? Ako vidí zmysel ľudského života? Využite
nasledujúci text:
„Čo som ja, ktorý hovorím s Tebou? Beda mi, Pane, odpusť mi, Pane! Som zhnilá mŕtvola, pokrm červíkov,
smradľavá nádoba, potrava ohňa.
Čo som ja, že hovorím s Tebou? Beda mi, Pane! Ó, ja nešťastný človek. Som človek
zrodený zo ženy, jestvujúci krátko, preplnený mnohými biedami. Človek podobný márnosti, pripodobnený nerozumným zvieratám a urobený im
rovným.
A opäť – čo som ja? Temná priepasť, zem biedy, syn hnevu, nádoba pre potupu, splodený v nečistote, žijúci
v biede a tme, na ktorého čaká smrť v úzkostiach. Ach, beda, čo som ja? Nádoba hnoja, črepín z hnisu, plný zápachu a hrôzy, slepý,
chudý, nahý, podrobený mnohým nedostatkom. Som biedny, smrteľný, ten, ktorého dni sa strácajú ako tieň, ktorého život mizne ako svit
mesiaca ...“
(Augustín Aurelius)
Filozofia v staroveku bola chápaná ako niečo vznešené nemohol sa tomu venovať
každý. V stredoveku je filozofia chápaná len ako nejaká slúžka náboženstva.
Patristika :
- je
spoločný názov pre pôsobenie tzv. cirkevných otcov ( páter = otec ) v rámci stredovekej kresťanskej filozofie ( filozofia cirkevných otcov
)
- dogmy vytvorili cirkevný otcovia
- Boh ako večný princíp ( v antike = logos )
- vyznačuje
sa apológiami (obranou) kresťanstva
- úloha apologétov aby ľudia upriamili svoju myseľ na transcendentálny život
-
úzko súvisí s postupným náboženským i intelektuálnym presadzovaním sa kresťanstva v európskej civilizácii
- konfrontácia
antika = zmysel pozemského života
- stredovek = zmysel transcendentálneho života
- viera sa spája s teológiu ( náuka
o náboženstve )
- rozum a zmysly = filozofia
Augustín Aurélius : posledný muž antiky, prvý muž
stredoveku
- je teocentrická pretože za podstatu sveta považuje Boha
- 1. človek= do vnútra je podstatné čo nosí
človek vo vnútri a to je pravda – nie je pominuteľná = BOH
- 2. Boh= spoznávame ho cez božie slovo, Biblia je jediná autorita
-
kreacionizmus= boh stvoril svet z ničoho, stvoril čas a priestor
- čas a priestor mimo sveta neexistujú, čas a priestor sú
relatívne
- Presestinácia : prdurčenie
- každý je od narodenia určený či bude spasený alebo zatratený
- hriech= porušenie
10 božých prikázaní ( dedičný hriech Adam a Eva jablko ň
- neskôr cirkev zmierňuje stanovisko = spasenie a zatratenie je výsledkom
ľudského života
- Dobro a zlo :
- 1. poprieť existenciu zla ( zlo neexistuje )
- 2. zlo = neprítomnosť dobra, všetko je
stvorené ako dobré
- 3. protiklad svetlo – tma , dobro – zlo
- zlo nepochádza od Boha ale od človeka
- Spoločnosť : a)
svetský štát = monarchia
b) božský štát = cirkev
Zones.sk – Zóny pre každého študenta