Marxistická filozofia

OTÁZKA Č. 30
 „Pre človeka je najvyššou podstatou človek, je teda kategorickým imperatívom zvrátiť všetky vzťahy, v ktorých je človek poníženou, odvrhnutou , opustenou, opovrhnutou bytosťou...“
   (K. Marx)
„Láska ako princíp, poriadok ako základ, pokrok ako cieľ.“
(A. Comte)

- Zhodnoťte marxistickú filozofiu.
- Porovnajte Marxove a Comteho názory na spoločnosť.

SCIENTISTICKÉ PRÚDY
 
Marxizmus
- zakladateľmi marxistickej filozofie sú Karl Marx a Friedrich Engels
- hlavné dielo: Kapitál
- výrok: „Pre človeka je najvyššou podstatou človeka, je teda kategorickým imperatívom zvrátiť všetky vzťahy, v ktorých je človek poníženou, odvrhnutou, opustenou a opovrhnutou bytosťou.“
 
- Marx tvrdil: „Filozofi svet rozlične vysvetľovali, ide však o to zmeniť ho.“
- jeho filozofia mala mať praktický cieľ – mala byť návodom na premenu sveta
→ jeho filozofiu označujeme ako vedecký socializmus
- bola to ucelená predstava pokrokového vývinu dejín založená na myšlienke vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť postavenú na sociálnej rovnosti, na odstránení vykorisťovania jednej spoločenskej triedy druhou
 
- marxistický názor je dôsledne materialistický – tvrdí, že neexistuje iná podstata sveta ako hmota
  - dialektický materializmus – ontologická a gnozeologická problematika
  - historický materializmus – problematika spoločnosti
 
- dialektický materializmus
- celé bytie je hmota, ktorá je v neustálom pohybe (neustále sa mení a vyvíja)
- človek túto neustále sa meniacu skutočnosť spoznáva – je to však nekonečný proces
 
- historický materializmus
  - marxistické ponímanie spoločnosti a jej vývoja
 
- každá spoločnosť sa skladá:

-  Základňa -  spoločenské bytie

- tvoria ju materiálne a ekonomické pomery v spoločnosti


-  Nadstavba – spoločenské vedomie

- tvoria ju: morálka, právo, politika, náboženstvo, umenie danej spoločnosti
  Spoločenská nadstavba je odrazom základne
-  materiálne pomery – ekonomické vzťahy, t.j. spôsob výroby v danej spoločnosti určujú charakter spoločenských vzťahov
-  napr. nie je náhoda, že dnes máme inú morálku, inak myslíme, politické usporiadanie spoločnosti je iné ako v minulosti – zmenil sa totiž spôsob výroby → zmenili sa materiálne podmienky spoločnosti
 
- podľa spôsobu výroby rozlišuje M. v dejinách tzv. spoločensko-ekonomické formácie (vývojové stupne spoločnosti):

-  prvotnopospolná
-  otrokárska
-  feudálna
-  kapitalistická
- *socialistická
- *komunistická
 
- celé dejiny sú podľa M. históriou triedneho boja
- vo všetkých dejinných etapách (spoločensko-ekonomických formáciách) existoval rozpor medzi dvoma dominantnými spoločenskými triedami
- napr. v otrokárskej spoločnosti medzi slobodnými občanmi a otrokmi, v stredovekej spoločnosti medzi pánmi a poddanými, v buržoáznej spoločnosti medzi kapitalistami a proletármi (robotníkmi)
 
- M. zaujímal predovšetkým nevyhnutný prechod od kapitalizmu (nespravodlivej triednej spoločnosti) ku komunizmu (socializmu)
→ analyzoval podstatu vykorisťovania v kapitalizme – poukázal tak na základnú príčinu nespravodlivosti, ktorá musí byť odstránená
 
- M. názor na prácu:
- práca je pre človeka niečím pozitívnym – „práca šľachtí človeka“ – ten, kto nepracuje, je istým spôsobom „prázdny“
  → byť proletárom je niečo pozitívne
- v kapitalistickom systéme však pracuje robotník pre kapitalistu
- práca sa mu odcudzuje – človek tak stráca svoju ľudskú podstatu →v kapitalizme sa proletár odcudzuje sebe samému – to je nespravodlivé
 
trieda kapitalistov vlastní výrobné prostriedky (= suroviny, technológie, kapitál a pod.) a využíva námezdnú prácu robotníkov

trieda proletárov nemá vlastné výrobné prostriedky a je nútená predávať svoju pracovnú silu, aby mohla prežiť
- zákon voľnej súťaže a prudký rozvoj techniky spôsobuje, že práca je čím ďalej tým
menej výnosná a zbavovaná čŕt ľudskej tvorivosti
 
- v kapitalizme robotník vyrába tovar, z ktorého bohatnú kapitalisti
  - robotník vyrobí tovar s určitou hodnotou, za ktorú ho kapitalista predá
- po odrátaní výrobných nákladov a nákladov na mzdy robotníkov, kapitalistovi zostane zisk – nadhodnota
podstatou vykorisťovania v kapitalizme je to, že kapitalista si pre seba ponecháva hodnotu (zisk – nadhodnotu), ktorú vytvoril robotník
 
- táto nespravodlivosť musí byť odstránená – M. tvrdí, že zánik kapitalizmu je nevyhnutný
- odstrániť ju možno len odstránením jej príčiny – t.j. odstránením súkromného vlastníctva, ktoré je pôvodcom nerovnosti medzi ľuďmi a vykorisťovania človeka človekom
- otázka: Ako sa to uskutoční?
- Honba kapitalistov za stále väčšími ziskami bude mať za následok čoraz ostrejšie konflikty medzi triedami kapitalistov a proletárov
- tie povedú k revolúcii – proletári sa vzbúria, zvrhnú nadvládu kapitalistov a prevezmú moc do svojich rúk
- nasledovať bude prechodné obdobie novej triednej spoločnosti  - tzv. diktatúra proletariátu (socializmus) – budovanie komunizmu
- potom sa diktatúra proletariátu zmení na beztriednu (sociálne spravodlivú) spoločnosť - komunizmus
→ v komunizme neexistuje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov – tie patria všetkým (ľudu)
→ každý dáva podľa svojich možností a dostáva podľa svojich potrieb
 
- Marxistická filozofia sa ako vedecký svetonázor rozvíjala v prostredí sociálnodemokratického robotníckeho hnutia v západoeurópskych krajinách v Rusku
  - 2 orientácie:
o  ortodoxný marxizmus
- Rusko
- Vladimír Iljič Lenin – spolu s ostatnými ruskými revolucionármi sa pokúsil uplatniť teóriu marxizmu v praxi
po Leninovej smrti sa marxizmus-leninizmus stal súčasťou oficiálnej ideológie ZSSR a neskôr krajín východného bloku
- zjednodušenú podobu marxizmu predstavujú názory J.V.Stalina
o  tzv. západný marxizmus
- západná Európa
- zachoval a nadviazal na prvky sociálnej kritiky, prevzal predstavu o ideálnom spoločenskom zriadení (komunizmus) – neuskutočnili ho v praxi
- v priebehu 20. storočia sa sformovali tzv. neomarxistické prúdy (Antonio Gramsci, György Lukács, Roger Garaudy a iní)
 
August Comte
- zakladateľ pozitivizmu a sociológie
- hlavné dielo: Kurz pozitívnej filozofie
 
- vychádzal z názoru, že poznanie má byť pozitívne
  - t.j. má sa zakladať na faktoch našej skúsenosti – na tom, čo sa dá empiricky overiť
- filozofia teda musí odmietnuť skúmanie takých otázok, ktoré presahujú našu skúsenosť a nemožno ich empiricky overiť → do filozofie nepatria  (špekulatívne) metafyzické otázky
 
- nadväzuje na osvietenskú myšlienku u pokroku poznania a spoločnosti
  - vývoj poznania a spoločnosti rozdelil do 3 štádií:

- Teologické štádium
-  predstavuje počiatky ľudskej civilizácie
-  ľudské myslenie sa orientuje na vieru v rôzne nadprirodzené sily (bohov), ktoré môžu bezprostredne zasahovať do tohto sveta

- Metafyzické štádium
-  predstavuje istý pokrok vo vývoji poznania
-  v tomto štádiu sa človek snaží vysvetliť skutočnosť pomocou filozofie – t.j. pomocou pojmov - vedecky

- Pozitívne štádium
-  pokrok poznania privedie ľudstvo do tohto štádia
-  ľudské myslenie bude oslobodené od predsudkov teológie aj od špekulácií filozofie
-  poznanie sa obmedzí len na prísne vedecké skúmanie sveta
 
- C. klasifikoval vedy, v ktorých je obsiahnuté tzv. pozitívne poznanie
o  matematika – je predpokladom všetkých vied
o  astronómia
o  fyzika
o  chémia
o  biológia
o  sociálna fyzika = sociológia
- pripisuje jej dôležitú úlohu, pretože umožní poznať, vysvetliť a predvídať sociálne javy, a tak reformovať spoločnosť
- sociálna statika – skúma daný stav spoločnosti
- sociálna dynamika – skúma pokrok spoločnosti
 
- spoločnosť môže dosiahnuť pokrok prostredníctvom reforiem – nie revolúciou
- C. odmieta násilné revolučné zmeny v spoločnosti, ktoré podľa neho vedú len k anarchii a uvoľneniu mravov
 
- pokračovaním sociológie je morálka
- založená na láske a solidarite
 
- morálka vyúsťuje do náboženstva
  - to má byť naplnením ideálu humanity
  - predmetom uctievania bude Veľká bytosť – Ľudstvo
  - len takto chápané náboženstvo zaistí harmonický stav pozitivistickej spoločnosti
 
- podstatu pozitivizmu C. zhrnul do vety, ktorú chcel mať vytesanú na svojom hrobe:
  „Láska ako princíp, poriadok ako základ, pokrok ako cieľ.“
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/filozofia/10659-marxisticka-filozofia/