Marxistická filozofia
OTÁZKA Č. 30„Pre človeka je najvyššou podstatou človek, je teda kategorickým imperatívom zvrátiť všetky vzťahy, v ktorých je človek poníženou, odvrhnutou , opustenou, opovrhnutou bytosťou...“
(K. Marx)
„Láska ako princíp, poriadok ako základ, pokrok ako cieľ.“
(A. Comte)
- Zhodnoťte marxistickú filozofiu.
- Porovnajte Marxove a Comteho názory na spoločnosť.
SCIENTISTICKÉ PRÚDY
Marxizmus
- zakladateľmi marxistickej filozofie sú Karl Marx a Friedrich Engels
- hlavné dielo: Kapitál
- výrok: „Pre človeka je najvyššou podstatou človeka, je teda kategorickým imperatívom zvrátiť všetky vzťahy, v ktorých je človek poníženou, odvrhnutou, opustenou a opovrhnutou bytosťou.“
- Marx tvrdil: „Filozofi svet rozlične vysvetľovali, ide však o to zmeniť ho.“
- jeho filozofia mala mať praktický cieľ – mala byť návodom na premenu sveta
→ jeho filozofiu označujeme ako vedecký socializmus
- bola to ucelená predstava pokrokového vývinu dejín založená na myšlienke vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť postavenú na sociálnej rovnosti, na odstránení vykorisťovania jednej spoločenskej triedy druhou
- marxistický názor je dôsledne materialistický – tvrdí, že neexistuje iná podstata sveta ako hmota
- dialektický materializmus – ontologická a gnozeologická problematika
- historický materializmus – problematika spoločnosti
- dialektický materializmus
- celé bytie je hmota, ktorá je v neustálom pohybe (neustále sa mení a vyvíja)
- človek túto neustále sa meniacu skutočnosť spoznáva – je to však nekonečný proces
- historický materializmus
- marxistické ponímanie spoločnosti a jej vývoja
- každá spoločnosť sa skladá:
- Základňa - spoločenské bytie
- tvoria ju materiálne a ekonomické pomery v spoločnosti
- Nadstavba – spoločenské vedomie
- tvoria ju: morálka, právo, politika, náboženstvo, umenie danej spoločnosti
Spoločenská nadstavba je odrazom základne
- materiálne pomery – ekonomické vzťahy, t.j. spôsob výroby v danej spoločnosti určujú charakter spoločenských vzťahov
- napr. nie je náhoda, že dnes máme inú morálku, inak myslíme, politické usporiadanie spoločnosti je iné ako v minulosti – zmenil sa totiž spôsob výroby → zmenili sa materiálne podmienky spoločnosti
- podľa spôsobu výroby rozlišuje M. v dejinách tzv. spoločensko-ekonomické formácie (vývojové stupne spoločnosti):
- prvotnopospolná
- otrokárska
- feudálna
- kapitalistická
- *socialistická
- *komunistická
- celé dejiny sú podľa M. históriou triedneho boja
- vo všetkých dejinných etapách (spoločensko-ekonomických formáciách) existoval rozpor medzi dvoma dominantnými spoločenskými triedami
- napr. v otrokárskej spoločnosti medzi slobodnými občanmi a otrokmi, v stredovekej spoločnosti medzi pánmi a poddanými, v buržoáznej spoločnosti medzi kapitalistami a proletármi (robotníkmi)
- M. zaujímal predovšetkým nevyhnutný prechod od kapitalizmu (nespravodlivej triednej spoločnosti) ku komunizmu (socializmu)
→ analyzoval podstatu vykorisťovania v kapitalizme – poukázal tak na základnú príčinu nespravodlivosti, ktorá musí byť odstránená
- M. názor na prácu:
- práca je pre človeka niečím pozitívnym – „práca šľachtí človeka“ – ten, kto nepracuje, je istým spôsobom „prázdny“
→ byť proletárom je niečo pozitívne
- v kapitalistickom systéme však pracuje robotník pre kapitalistu
- práca sa mu odcudzuje – človek tak stráca svoju ľudskú podstatu →v kapitalizme sa proletár odcudzuje sebe samému – to je nespravodlivé
→ trieda kapitalistov vlastní výrobné prostriedky (= suroviny, technológie, kapitál a pod.) a využíva námezdnú prácu robotníkov
↕
→ trieda proletárov nemá vlastné výrobné prostriedky a je nútená predávať svoju pracovnú silu, aby mohla prežiť
- zákon voľnej súťaže a prudký rozvoj techniky spôsobuje, že práca je čím ďalej tým
menej výnosná a zbavovaná čŕt ľudskej tvorivosti
- v kapitalizme robotník vyrába tovar, z ktorého bohatnú kapitalisti
- robotník vyrobí tovar s určitou hodnotou, za ktorú ho kapitalista predá
- po odrátaní výrobných nákladov a nákladov na mzdy robotníkov, kapitalistovi zostane zisk – nadhodnota
→ podstatou vykorisťovania v kapitalizme je to, že kapitalista si pre seba ponecháva hodnotu (zisk – nadhodnotu), ktorú vytvoril robotník
- táto nespravodlivosť musí byť odstránená – M. tvrdí, že zánik kapitalizmu je nevyhnutný
- odstrániť ju možno len odstránením jej príčiny – t.j. odstránením súkromného vlastníctva, ktoré je pôvodcom nerovnosti medzi ľuďmi a vykorisťovania človeka človekom
- otázka: Ako sa to uskutoční?
- Honba kapitalistov za stále väčšími ziskami bude mať za následok čoraz ostrejšie konflikty medzi triedami kapitalistov a proletárov
- tie povedú k revolúcii – proletári sa vzbúria, zvrhnú nadvládu kapitalistov a prevezmú moc do svojich rúk
- nasledovať bude prechodné obdobie novej triednej spoločnosti - tzv. diktatúra proletariátu (socializmus) – budovanie komunizmu
- potom sa diktatúra proletariátu zmení na beztriednu (sociálne spravodlivú) spoločnosť - komunizmus
→ v komunizme neexistuje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov – tie patria všetkým (ľudu)
→ každý dáva podľa svojich možností a dostáva podľa svojich potrieb
- Marxistická filozofia sa ako vedecký svetonázor rozvíjala v prostredí sociálnodemokratického robotníckeho hnutia v západoeurópskych krajinách v Rusku
- 2 orientácie:
o ortodoxný marxizmus
- Rusko
- Vladimír Iljič Lenin – spolu s ostatnými ruskými revolucionármi sa pokúsil uplatniť teóriu marxizmu v praxi
po Leninovej smrti sa marxizmus-leninizmus stal súčasťou oficiálnej ideológie ZSSR a neskôr krajín východného bloku
- zjednodušenú podobu marxizmu predstavujú názory J.V.Stalina
o tzv. západný marxizmus
- západná Európa
- zachoval a nadviazal na prvky sociálnej kritiky, prevzal predstavu o ideálnom spoločenskom zriadení (komunizmus) – neuskutočnili ho v praxi
- v priebehu 20. storočia sa sformovali tzv. neomarxistické prúdy (Antonio Gramsci, György Lukács, Roger Garaudy a iní)
August Comte
- zakladateľ pozitivizmu a sociológie
- hlavné dielo: Kurz pozitívnej filozofie
- vychádzal z názoru, že poznanie má byť pozitívne
- t.j. má sa zakladať na faktoch našej skúsenosti – na tom, čo sa dá empiricky overiť
- filozofia teda musí odmietnuť skúmanie takých otázok, ktoré presahujú našu skúsenosť a nemožno ich empiricky overiť → do filozofie nepatria (špekulatívne) metafyzické otázky
- nadväzuje na osvietenskú myšlienku u pokroku poznania a spoločnosti
- vývoj poznania a spoločnosti rozdelil do 3 štádií:
- Teologické štádium
- predstavuje počiatky ľudskej civilizácie
- ľudské myslenie sa orientuje na vieru v rôzne nadprirodzené sily (bohov), ktoré môžu bezprostredne zasahovať do tohto sveta
- Metafyzické štádium
- predstavuje istý pokrok vo vývoji poznania
- v tomto štádiu sa človek snaží vysvetliť skutočnosť pomocou filozofie – t.j. pomocou pojmov - vedecky
- Pozitívne štádium
- pokrok poznania privedie ľudstvo do tohto štádia
- ľudské myslenie bude oslobodené od predsudkov teológie aj od špekulácií filozofie
- poznanie sa obmedzí len na prísne vedecké skúmanie sveta
- C. klasifikoval vedy, v ktorých je obsiahnuté tzv. pozitívne poznanie
o matematika – je predpokladom všetkých vied
o astronómia
o fyzika
o chémia
o biológia
o sociálna fyzika = sociológia
- pripisuje jej dôležitú úlohu, pretože umožní poznať, vysvetliť a predvídať sociálne javy, a tak reformovať spoločnosť
- sociálna statika – skúma daný stav spoločnosti
- sociálna dynamika – skúma pokrok spoločnosti
- spoločnosť môže dosiahnuť pokrok prostredníctvom reforiem – nie revolúciou
- C. odmieta násilné revolučné zmeny v spoločnosti, ktoré podľa neho vedú len k anarchii a uvoľneniu mravov
- pokračovaním sociológie je morálka
- založená na láske a solidarite
- morálka vyúsťuje do náboženstva
- to má byť naplnením ideálu humanity
- predmetom uctievania bude Veľká bytosť – Ľudstvo
- len takto chápané náboženstvo zaistí harmonický stav pozitivistickej spoločnosti
- podstatu pozitivizmu C. zhrnul do vety, ktorú chcel mať vytesanú na svojom hrobe:
„Láska ako princíp, poriadok ako základ, pokrok ako cieľ.“
Zones.sk – Najväčší študentský portál