„Existencialistov zaujíma existencia jednotlivca v jeho absolútnej jedinečnosti, jeho konečnosť, smrť. Pre nich je život človeka vnútorná záležitosť, každý žije svoj život sám: človek je vrhnutý do sveta, ktorý mu je nepriateľský, ktorý stojí proti nemu v opozícii. Človek žije, aby zomrel – z toho pramení pocit absurdity, nezmyselnosti života. Ak zomrieme, nič nemá zmysel a všetko potvrdzuje východiskovú nezmyselnosť existencie.
Pretože si
človek uvedomuje svoju ničotnosť, zmocňuje sa ho strach. Ak je určením a cieľom ľudskej existencie smrť, vyplýva z toho pre človeka pocit
osamelosti, pocit uzavretia vonkajšiemu svetu.
Ako čelí filozof pocitu absurdnosti? Človek sa slobodne rozhoduje, volí si sám
svoju podstatu, stáva sa tým, čo zo seba urobí.“
(J. P. Sartre)
- Na základe uvedenej myšlienky
charakterizuje filozofiu existencialistov.
- Prezentujte svoj vlastný názor na ich predstavy
o živote.
- najznámejší a najvýznamnejší
filozofický smer 20. storočia
- vznik: 20. roky 20. storočia v Nemecku
+ výrazný rozvoj zaznamenal vo
Francúzsku po 2. svetovej vojne
- situácia, ktorá podmienila jeho vznik a rozvoj:
- kríza po 1.
svetovej vojne – tradičné hodnoty sú rozbité, v myslení sa prejavuje zúfalstvo, beznádej, neistota
- veľká
hospodárska kríza
- fašizmus
- stalinizmus
- studená vojna
-
predstavitelia:
- Nemecko: Martin Heidegger, Karl Jaspers
- Francúzsko: Jean Paul Sartre, Albert
Camus, Gabriel Marcel, Simone de Beauvoire, Maurice Merleu-Ponty
- Iné členenie:
- Ateistický smer: Jean Paul
Sartre, Albert Camus, Martin Heidegger
- Teistický smer: Karl Jaspers, Gabriel Marcel
- Názov:
existencia = existencia človeka, jeho bytie. Človek jediný existuje, pretože si svoje bytie uvedomuje, rastliny a zvieratá len
jestvujú
- Existencializmus nadväzuje na:
- Kierkegaarda (preberá jeho názory na: úzkosť spojená so
životom, osamelosť a tragickosť ľudstva; pojem hraničná situácia)
- Iracionalizmus (všetky vedecké pokusy
odpovedať na závažné otázky ľudského života stroskotali – nedôvera vede a technike)
- zakladateľ tohto smeru, hoci neskôr sa od týchto názorov odvrátil
- dielo: Bytie a čas
- úlohou filozofie je skúmať bytie človeka (H. no nazýva „pobyt“) prostredníctvom
intuície (logicky, racionálne sa totiž pochopiť nedá)
- bytie
- autentické
- neautentické – priemerná, všedná existencia, „vegetovanie“
→ prechod nie je jednoduchý – od človeka
si to vyžaduje odhodlanosť a odvahu stretnúť sa so sebou samým v hraničných situáciách
- človek je jediný tvor, ktorý
si uvedomuje svoju existenciu, ale aj jej konečnosť
→ľudské bytie preto označuje ako „bytie k smrti“
- preto sa samotná existencia stáva pre človeka problémom, základným životným pocitom človeka je preto úzkosť
a strach
- Začiatkom 50. rokov
20. storočia existencializmus vo Francúzsku znamenal určitý životný postoj (existovali kaviarne a kluby, kde sa franc. intelektuáli
stretávali)
- Existencializmus ovplyvnil aj francúzsku literatúru
- Dielo: Bytie a ničota
- Vo svojej
filozofii sa venoval otázkam ľudskej existencie – tzv. autentickej existencie a slobody
- Človek existuje vo svete bez
Boha – existencia človeka znamená byť tu a teraz, kde nič nie je vopred dané – ľudské bytie je ničota
-
Človek sa stáva niečím (t.j. človekom) až vlastným pričinením.
→ Človek je totiž slobodný a môže sa
rozhodovať („projektovať“) a vytvárať tak vlastnú existenciu
- Človek je „vrhnutý do slobody“
→
tá sloboda ho však desí – základné pocity ľudského bytie: strach, obavy, úzkosť
- Z ničoty svojej existencie sa
vymaňujeme vlastným „sebautváraním“ – vlastným rozhodovaním
→ sme tým, čím sa staneme
→ nesieme
však zodpovednosť za to, čo sme, ale aj za to, čo sa deje okolo nás
- Ľudské bytie je absurdné, lebo speje
k smrti (to je jediná istota)
→ paradoxne až tvárou v tvár smrti (v tzv. hraničnej situácii) je všetko dané a jasné – až
vo chvíli smrti pochopíme zmysel vlastnej existencie
* zopakovať si literárne dielo J. P. Sartra a A. Camusa