Friedrich Wilhelm Nietzsche

Friedrich Wilhelm Nietzsche /1844- 1900/
Je posledným originálnym metafyzikom 19. storočia. Obdivoval antiku, bol klasický filológ. Mal rád homérskych hrdinov. Cieľ ľudstva nemôže spočívať v najvyššom type človeka. Postuloval i pojem nadčloveka. To by mal byť náš ideál. Človek je povraz natiahnutý medzi zvieraťom a nadčlovekom. Nietzsche neskrýval elitárstvo. Klaňal sa vojenským cnostiam a pohŕdal priemernosťou, aj banálnou morálkou. Chcel ísť do budúcnosti, hovoril že čo padá, to ešte postrčte. Hodnoty, ktoré obdivoval boli staré a Nietzsche si uvedomoval, že kresťanstvo veľa toho zmenilo.

Vojenské cnosti sa viac vzťahujú na ducha a hrdinovia sa viac podobajú na literátov a na umelcov než na vojvodcov z boja. V jeho diele sa často objavuje Goethe a Wagner ako uznávaní umelci. Vôľa k moci je moc veľkého ducha. Obdivuje tvorivosť, to ho spája s romantikmi. Najviac ho ovplyvnil Schopenhauer, hoci nie je pesimista ako on. Rovnako ako on zavrhuje Hegla. Je známe že Schopenhauer má Hegla iba za prázdny balón. Zavrhuje Heglovo pozdvihnutie všetkých ľudí, prázdny optimizmus, útočil na kresťanstvo. Žil iba jediný kresťan, a ten zomrel na kríži. Uznával silu Sokratovej osobnosti, ale nie jeho myšlienky. Považoval ho za počiatok mentality z iného sveta, inej než je pôvodná grécka. On sa odvoláva na rozum a bol iní ako boli pôvodní antickí hrdinovia.

Nietzsche reagoval na transcendentálny subjekt i na Rousseaua, že ľudia sú v podstate dobrí. Tvrdil, že subjekt je v podstate ilúzia. No hovorí o identite indivídua. Nietzscheho filozofia je obhajobou výstrednosti a privilegovanosti génia. Oponuje myšlienke apriórnej pravdy, pravda má byť nástroj na prežitie. Oponuje i kategorickému imperatívu. Konanie sa vraj nedá oddeliť od náklonností a inštinktov. Kritizuje Kanta ako tvorcu dogmatického systému. Hovorí, život a svet sú na veky vekov ospravedlnené ako javy estetické. Život má byť braný ako umelecké dielo. Morálka a náboženstvo obhajujú škaredý život, hlavnou myšlienkou ale je: ako sa len musí trpieť kvôli kráse. Gréci zmenili svoje útrapy na veľkolepú  a slávnu civilizáciu. Nihilizmus je to, pokiaľ neverím v nič. Nietzsche tento termín používal ako kritiku modernej spoločnosti a náboženskej morálky. Tí najväčší nihilisti vykrikovali sloboda, rovnosť, bratstvo atď., Kristovo učenie etc.. Ale to je dezilúzia, ktorá popiera ľudské sklony a rozdiely medzi ľuďmi.

Musíme sa zbaviť ilúzií. Nihilizmus v podstate na Nietzscheho nesedí. Boh je mŕtvy, hovorí ako Luther a Hegel, ale ináč to znamená, že ľudia ktorí sa pokladajú za veriacich sa tak sami nesprávajú. Navštevovanie kostola považujú niekedy za viac ako osobný kontakt s Bohom. Kresťanov vraj motivuje hnev na tých, ktorí sú mladší, krajší, zdravší, bohatší. Je to postoj odplaty voči spoluobčanom. Smrť Boha je len zmena v stave myslenia ľudí. Tá stará silná viera minulosti nejestvuje. Všetko nezištné ženie iba vôľa k moci. Vôľa k moci je myslená tak, že každý túži po šťastí. V tom je tá moc a tá túžba po moci je metafyzická. Kantove metafyzické idey udržuje práve vôľa k moci. Je to istý druh pragmatizmu.

Nietzsche sa nezaoberal epistemológiou, iba okrajovo, hovoril že treba nejaké kritérium na prehodnotenie všetkých názorov. Svet javov je produktom lži. On si uvedomoval, že povaha vecí sa rada skrýva. Filozofi iba odhaľujú vlastné predsudky. Kritizoval teológiu, hovorieval- kresťanstvo je platonizmus pre masy.