Karl Heinrich Marx

Spolu s Friedrichom Engelsom je zakladateľ marxizmu. Svoju filozofiu rozvinul ako predstaviteľ  ľavého krídla hegeliánov. On hovorí o sebe, že postavil Hegla z hlavy na nohy. Jeho prvé dielo, ktorým sa uviedol je jeho doktorská práca. Hovorí v nej o antickom materializme. Veľmi si cení Epikura ako predstaviteľa materializmu. Jeho hlavné diela sú: Manifest komunistickej strany, Ekonomicko-filozofické rukopisy 1844, Rukopisy Grundrisse, Kapitál, Svätá rodina, Nemecká ideológia, Bieda filozofie. Rozvíja v nich svoju špecifickú filozofiu.

Marx má tri základné zdroje. Je to v prvom rade nemecká klasická filozofia. Od Hegela Marx prevzal dialektiku a princíp vývoja. Od Feuerbacha preberá antikresťanstvo. Ďalším zdrojom je klasická ekonomická teória, predovšetkým Adam Smith a David Ricardo. Od Smitha prevzal princíp, že práve deľba práce dokáže výrazne, aj pozitívne ovplyvniť hospodárstvo. Od Ricarda prevzal jeho teóriu hodnoty, hodnota je meraná prácou potrebnou na jej vytvorenie. Ďalším zdrojom je utopistický socializmus, najmä Owen, Saint- Simon a Fourier. Od nich prebral vytváranie lepšej spoločnosti na základe pevne stanoveného zriadenia. Z týchto zdrojov vytvoril Marx marxistickú filozofiu. Celá marxistická filozofia sa skladá z troch základných častí. Sú to historický a dialektický materializmus, marxistická ekonomická teória a vedecký komunizmus.

Dialektický materializmus sa opiera o tri základné zákony. Sú to zákon prechodu kvantitatívnych zmien na kvalitatívne a naopak, zákon jednoty a boja protikladov a zákon negácie negácie. Prechod kvantitatívnych zmien na kvalitatívne, napríklad z DNA ktoré sú určené počtom chromozómov /kvantita/ vyrastie nový človek. Negácia negácie, narastie strom, dožije svoj život, zhnije, postupne vznikne humus a z tej pôdy vznikne nový strom. Zákon jednoty a boja protikladov- napr. priťahovanie sa protikladov vo fyzike častíc a ich vzájomná reakcia. Tu zavádza Marx nový význam slova metafyzika. Kým dialektika hovorí o zmenách, o dialektickom meniacom sa svete, metafyzika hovorí o svete kde panujú stále rovnaké zmeny a je nestály, nemení sa, metafyzika je teda nesprávne, statické vysvetľovanie sveta. Opakom metafyziky je dialektika.

Všetko čo jestvuje, je len matéria. Všetko čo je, je hmota. No Marx vystupuje proti tzv. vulgárnym materialistom /Dietzgen a i./ a hovorí, že vedomie a duševná činnosť nie sú priamo hmotné, ale sú prejavom hmoty. Vysokoorganizovaná hmota- človek má ako svoju vlastnosť myslenie. Poznanie chápe ako odraz objektívnej reality v myslení. Zvláštnym prípadom dialektického materializmu je historický materializmus. Je to vlastne sama marxistická filozofia dejín. Nemožno ju pochopiť bez marxistickej ekonomickej teórie. Podľa Marxa každý kto zamestnáva, nutne vykorisťuje. Cena zbožia znamená cena práce, ktorá sa na ňom podieľala. Robotník pracuje a výrobok sa predá. Ale nie celá časť zisku sa vráti robotníkovi. Určitú časť si nechá zamestnávateľ. Ale to sa nesmie. To je nadhodnota, lebo robotník pracuje istý čas, aby si zarobil pre seba, ale istý čas aj preto, aby zarobil na kapitalistu. On žije z jeho práce a tak ho vlastne vykorisťuje.

A tak sú ľudské dejiny vyplnené iba vykorisťovaním a bojom proti nemu- triednym bojom. Ale ten boj ide pekne po poriadku. Najprv jestvovala beztriedna, prvotnopospolná spoločnosť. V každom štádiu spoločnosti sú výrobné sily a výrobné vzťahy. Ak medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi vzniknú neudržateľné protirečenia, vznikne medzi ľuďmi revolúcia. Spoločnosť sa posunie do kvalitatívne vyššieho štádia. Znova je to istý čas v súlade, ale nakoniec zas vzniknú rozpory, a tak sa ide znova vyššie. Takto spoločnosť prechádza štádiami: prvotnopospolná spoločnosť, otrokárska spoločnosť, feudálna spoločnosť, kapitalistická spoločnosť, a beztriedna komunistická spoločnosť.

Najvyšším štádiom sa zaoberá vedecký komunizmus. Vypukne socialistická revolúcia. Príde beztriedna spoločnosť, ktorá má dve fázy. Prvá sa nazýva socializmus. V tejto fáze sú výrobné prostriedky odobrané z rúk súkromných vlastníkov a patria všetkým. Za socializmu je súkromná výroba takmer úplne zlikvidovaná. Platí zásada: Každému podľa zásluhy a každý podľa svojich možností. No ešte jestvuje štát, právo a peniaze. Druhou fázou je tzv. vlastný komunizmus. Tam sa zrušia peniaze, právo aj štát. Štáty zaniknú. Zanikne aj súkromné vlastníctvo, ostanú iba osobné veci. Bude platiť zásada: Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb. Nebude sa kupovať, ale každý si gratis zoberie čo potrebuje. Podnikateľov považujú marxisti za triednych nepriateľov, nepriateľov ľudu a musia byť porazení triednym bojom. Podnikateľ rovná sa vykorisťovateľ.

Marx hovorí o odcudzení práce. Robotník pracuje na svojom mieste. Ale pokiaľ nedostáva za svoju prácu toľko koľko by mal, nedostáva za ňu podľa zásluhy, potom mu tá práca nepatrí, ale sa mu výrobok i práca odcudzí. Nedostane to čo by očakával a tá práca sa mu proste odcudzí a k výrobkom i vlastnej práci sa začne stavať nepriateľsky. Veľmi škodlivé je náboženstvo. Je absolútne nesprávne, vo svete dialektického materializmu nemôže jestvovať taký blud ako boh. Náboženstvo je ópium ľudstva. Vedie človeka k pasivite, že sa to vyrieši inde a nie tu na svete. Zamedzuje potrebnej veci, triednemu boju a preto ho treba nekompromisne vykoreniť. Človek musí byť aktívny v triednom boji a náboženstvo káže opak. Filozofi svet zatiaľ iba vysvetľovali, ale ide o to zmeniť ho.