Martin Heidegger

Martin Heidegger /1889- 1976/
Narodil sa 1889 v obci Messkirch. Dnes je tam po ňom pomenované gymnázium. Bol Husserlovým žiakom /ako Patočka/. Hovorieval- veľkí ľudia sú len ľudia jednej myšlienky a toho sa i držal. Jeho prvou významnou prácou je Sein und Zeit /Bytie a čas/. V podstate rovnakú otázku, i z rovnakého uhla rozoberá v diele Was ist Metafyzik? /Čo je metafyzika/

Celá filozofia je strom, ktorý má korene v metafyzike, kmeň je fyzika a vetvy sú ostatné filozofické disciplíny. Toto je tradičné pochopenie celku filozofie. Heidegger sa zameriava na jej základy. Spočívajú v metafyzike, ale čo je metafyzika? Podľa Aristotela skúma súcno ako súcno /ón hé ón/. Metafyzika si predstavuje súcno. To je v poriadku, ale kde je bytie? Skúma súcno, ale neobracia sa na bytie. Je daná otázka po povahe súcna. Je to dôležitá otázka, ale nie je úplne fundamentálna. Jestvuje aj fundamentálnejšia otázka. Na bytie sa vo filozofii zabudlo. A práve aletheia- neskrytosť je nazeraná cez otázku bytia. Skúmanie bytia je v podstate pýtanie sa na otázku- aký je zmysel bytia? Čo tým hovoríme, ak hovoríme slovo byť /sein, esse, einai/? Čo to znamená- jestvovať? Túto otázku Heidegger ďalej vypracúva. Oživuje otázku, ktorú na jednom mieste podáva Leibniz- Prečo je skôr niečo ako nič? Táto otázka má aj svoje pokračovanie- Prečo je skôr niečo ako nič, keď nič je jednoduchšie ako niečo? Toto je fundamentálna otázka metafyziky.

Je bytie. Je úplne úžasné, že niečo je, človek sa nad tým diví. Jeho protiklad je nič. Človek môže  toto nič zažiť. Nič sa ukazuje už aj v absolútnej nude. Ale ukazuje sa hlavne v úzkosti. Úzkosť, to je nepoznanosť odpovede na otázku aký je zmysel všetkého bytia, celého sveta. A v úzkosti sa odráža do človeka to nič. Nicht nichtet- nič ničuje, hovorí Heidegger. Človek nepoznajúci zmysel bytia- to je vyklonenie sa do nič. Pre situáciu človeka je typické, že je vyklonený do nič.

Otázka nepoznanosti zmyslu bytia je priamo spojená s človekom. Zmysel bytia samotného je spojený so zmyslom bytia človeka, so zmyslom ľudského života. Ak nevieme odpovedať na otázku zmyslu bytia, nevieme odpovedať ani na otázku zmyslu života človeka. Bytostným určením pobytu je jeho existencialita, ktorá je aj existencielitou. Pobyt- Dasein- tak nazýva Heidegger človeka. Existencialita je porozumenie zmyslu bytia, existencielita je porozumenie zmyslu bytia človeka.

V tejto súvislosti hovorí o autentickom a neautentickom bytí človeka. Človek sa rozhoduje, či žije tak alebo onak. Neautentický človek žije podľa man- ono sa. Nerozhoduje sa originálne, na základe vlastného zváženia situácie a vlastného rozhodnutia, nie je to pôvodnosť rozhodovania, ale niečo urobí, lebo sa to tak zvyčajne robí. Jeho opakom je autentické bytie- stále pôvodné pýtanie sa, zvažovanie situácie a originálne rozhodovanie na základe invenčného riešenia. Konanie a vôbec prístup k svetu na základe precízneho a kritického premyslenia všetkého vôbec. V tomto zmysle je rysom človeka, že sa pýta až na základné otázky- Človek je bytie, ktorému v jeho bytí ide o jeho bytie.  Heidegger ako Husserlov žiak pracoval fenomenologickou metódou. Fenomenológia sa v jeho diele spája s existencializmom. V tomto zmysle Heidegger analyzuje časovosť, svet, dejinnosť, starosť a neskôr po obrate aj reč a básnenie.

Významná je Heideggerova filozofia techniky a kritika vedy. Jeden zo spôsobov odkrývania bytia je technika. Súcno je tu prítomné aj preto, aby bolo poskytnuté pre techniku, jej pôsobenie a plánovanie. V tejto súvislosti kritizuje technizáciu vedy. Kríza vedy spočíva v tom, že vedec nepostupuje často autenticky. Miesto učenca, invenčne a autenticky mysliaceho nastupuje výskumník, ktorý len vykonáva prevádzku. Táto prevádzka je spojená s plánovaním. Toto plánovanie vopred a často ruka v ruke s ekonomikou určuje cesty výskumu, dokonca publikačnú činnosť. Výskumník vykonáva dopredu určené činnosti a neostane veľa priestoru pre to, aby využíval pohľady na jednotlivú situáciu z rôznych uhlov. Prílišná špecializácia zabraňuje, aby si pospájal v problematike čo najširšie súvislosti.