Anaxagoras z Klazomenai

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 01.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 780 slov
Počet zobrazení: 3 559
Tlačení: 429
Uložení: 403
Napísal iba jedno dielo s príznačným názvom Peri fyzeos. Podobne ako Empedokles hovoril o stálosti súcna, ktoré nevzniká a nezaniká. Predmet sa iba produkuje zmiešaním a rozdelením, ale nevzniká a nezaniká. Hovorí nám o tom základný zlomok. „Gréci nemyslia správne o vznikaní a zanikaní. Lebo žiaden predmet nevzniká a nezaniká, ale vychádzajúc z vecí, ktoré sú, produkuje sa zmiešaním a rozdelením. Preto by správne mali nazývať vznikanie miešaním a zanikanie oddelením, preto bude všetko púhe meno, čo si dohovorili ľudia vo svojom presvedčení, že je to pravé, vznik i zánik, bytie a nebytie.“

Veci, z ktorých sa produkuje ostatné nie sú štyri ako u Empedokla. Je ich nekonečne veľa. Sú podobne ako u Empedokla nehybné. Nazýva ich spermata- semená. Sú úplne rôzneho druhu- nekonečné počtom druhoch, rôznych foriem, farby, chute. Možno ich nekonečne deliť. „Pretože u malého nie je žiadne najmenšie kvantum, ale vždy je ešte menšie /pretože je nemožné, aby rozdelením zaniklo/, ale tiež u väčšieho je vždy ešte niečo väčšieho. A malému je svojím množstvom rovné, sama pre seba je každá vec rovnako veľká.“ B 5. Sú samozrejme počtom nekonečné. Aristoteles ich nazýva homoiomereia, no toto nebol Anaxagorov termín. Sú rovnaké a aj ich časti sú rovnaké. Keďže sú nekonečné v mnohosti a do nekonečna deliteľné, všade je prítomné čosi aj z inej časti. Žiadnym delením sa nedá dostať k ničote- to je jeho odpoveď Zenónovým apóriám. No ktorá časť prevláda, takej kvality zmesi zostanú. A taktiež každá vec ostáva zmesou. Preto Anaxagoras hovorí, že všetko je vo všetkom. „A keďže je rovnako dielov veľkého i malého, je tak aj vo všetkom všetko a nemôže byť žiadne odlúčené bytie, ale všetko odhaľuje podiel všetkého. Keďže nejestvuje žiadne minimum bytia, nemôže sa oddeliť ani samo pre seba, ale tak ako na počiatku, aj teraz je všetko dohromady. Vo všetkých veciach je obsiahnuté mnohé a rovnaké množstvo toho, čo sa vylučuje vo väčšom a menšom.“

Ako dochádza k vzniku samotných vecí? „Ak je tomu tak, treba sa domnievať, že vo všetkom spojujúcom sa je obsiahnuté mnoho rozmanitého a semená všetkých vecí, majúce rozmanité tvary, farby a chuti. A že spojením vznikli takisto ľudia a aj ostatní tvorovia majúci dušu.“ Prv jestvoval iba chaos a z neho bolo treba urobiť kozmos. Všetko bolo vo všetkom, no nejestvovali jednotlivé veci. „Avšak skôr, než sa to odlúčilo, zatiaľ čo boli všetky veci pohromade, nebola zreteľná ani žiadna farba, pretože tomu bránilo zmiešanie všetkých vecí, vlhka a sucha, tepla a chladna, svetla a tmy, a bolo v tom tiež mnoho zeme, semená nesčíselné počtom a navzájom sa nikdy nepodobajúce. Veď ani z ostatných vecí sa nepodobá žiadna druhej. Ak je tomu tak, treba sa domnievať že vo všetkom sú obsiahnuté všetky veci“. Veci vznikajú na základe zmiešania spermat ale toto sa nerobí samovoľne. Treba na to silu, ktorá pôsobí mimo spermat. A touto silou je nús. Je od všetkého oddelený a chápajúci. „... je nekonečný, samovládny, nie je zmiešaný so žiadnou vecou, ale je sám o sebe“ –B 12. Anaxagoras nechce vykladať veci cez prirodzenú teológiu, použije silu mimo prírody, ktorá rozhodne nie je božská. Nús zabezpečuje vznik vecí, premiešava semená vzájomne vo víre.

„Ostatné má na všetkom podiel, nús však nie je určený medzou a samovládny, nezmiešaný s ničím iným, pretože keby bol zmiešaný s ostatným, mal by účasť na všetkých veciach za predpokladu, že by bol vôbec s niečím zmiešaný. Pretože ako som povedal zhora, je vo všetkom podiel všetkého, a potom by mu primiešané látky vadili, takže by nemohol tak dobre vykonávať vládu nad všetkými vecami, ako sám pre seba. Pretože nús, je najjemnejší zo všetkých vecí i najčistejší z nich a má o všetkom všetko poznanie a najväčšiu silu. A všetko, čo je väčšie a menšie, má dušu, podlieha duchu. A tak má nús vládu i nad všetkým vírivým pohybom, tak všetok vír má počiatok. A tento pohyb započal najprv na určitom malom mieste, zväčšuje sa však a bude sa zväčšovať. A všetko, čo sa miesilo, odlučovalo i vylučovalo, to všetko poznal nús, i tento otáčavý pohyb, ktorý teraz prevádzajú hviezdy, Slnko a mesiac, vzduch aj éter /takto nazýval oheň/, ktoré sa odlučujú. A odlučuje sa od riedkeho husté a od studeného teplé a od tmavého žiarivé a od mokrého suché. Mnohé veci tak majú mnoho dielov. Úplne sa neoddeľuje ani nezlučuje jedno od druhého, okrem nús. Nús si je potom vždy roveň, nech je to duch väčší či menší. Z ostatného potom nič sa nerovná ničomu inému, ale to, čoho v čom je najviac, to ako najzreteľnejšie je a bolo raz každou vecou.

O povahu núsu panuje spor medzi vykladačmi. Niektorí ho na základe toho, že je najjemnejší a najčistejší považujú za materiálnej povahy. Iní ho na základe jeho rozumnosti považujú za duchovný princíp. No zrejme sám Anaxagoras ešte neoddeľoval matériu a duchovno, vtedajšie myslenie tieto záležitosti bralo fenomenálne. Nús ako vír, vírivým pohybom vytvára z chaosu veci.

Vnímanie sa deje opačným živlom, vnímanie pôsobí cez protiklady. O kozmológii vieme iba z doxografie- C zlomky. Nebeské telesá sú časťami Zeme, ktoré sa svetovým otáčaním odstredivou silou odtrhli od Zeme a rozžhavili v ohni, ktorý je okolo Zeme. Zem je uprostred víru, plochá je na víre ako poklop.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Nazyvat #Anaxagoras #Nazyat


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.011 s.
Zavrieť reklamu