Android aplikácia Zones Referáty
Štvrtok, 27. novembra 2014, meninyMilan, zajtra Henrieta
Dnes prezretých 15722 študentských prácOnline: 1532 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Milétska škola

Autor: Dievča ivanka88 (24)
Hodnotenie: 1
Dátum: 01.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1068 slov
Počet zobrazení: 2534
Tlačení: 232
Uložení: 243
Thalés: Okrem objavu sústredných kružníc je veľmi významný aj vo filozofii. Najhlavnejším prameňom pre rekonštrukciu jeho náuky je zlomok A 12 z Aristotela /béčka sa žiaľ nezachovali/: „Väčšina tých, ktorí sa prví zaoberali filozofiou si myslela, že počiatky vecí sú iba v podobe hmoty. Lebo to, z čoho sú všetky veci a z čoho na počiatku vznikajú a do čoho na konci zanikajú, pričom podstata ostáva a menia sa len jej stavy, vyhlasujú za prvok a počiatok súcna. Preto sa domnievali že nič ani nevzniká, ani nezaniká, keďže sa stále takáto podstata zachováva. Pravda, pokiaľ ide o počet a druh takého počiatku nie sú všetci rovnakej mienky. Thalés však, pôvodca takejto filozofie hovorí, že je to voda /preto tiež hlásal že zem spočíva na vode/. Možno čerpal túto domnienku z pozorovania, že potrava všetkých vecí je vlhká a že z vlhka všetko vzniká, je počiatkom všetkého, túto domnienku mal teda i z toho i z tohto, že semená všetkých vecí sú vlhké.“

Aristoteles pravda
vidí veci zjednodušene. Predsokratikov vníma ako tých, ktorí sa sporili o nejakú konkrétnu látku, z ktorej vznikol svet. Je to jednostranný pohľad. Vari najbližšie k jeho hodnoteniu majú Miléťania, no ani u nich to nemožno takto hodnotiť. Marxistické hodnotenia o materializme väčšiny predsokratikov sú z nášho pohľadu hrubou dezinterpretáciou raného gréckeho myslenia.

Thalés už nepatrí medzi mudrcov ako takých, ale sa už zaoberá aj filozofiou. Pravda je, že máme o ňom málo informácií a mnoho vecí na neho jednoducho navŕšili, lebo sa to na prvého filozofa patrí. Okrem známych objavov v matematike /vraj prvý dokázal, že priemer delí kružnicu na rovnaké časti/ dokázal predpovedať i zatmenia, napr. 28. 5. 585 p.n.l. . Tieto znalosti mal pravdepodobne z východu. Je nepravdepodobné, že používal pojem arché. Počiatok u neho mal charakter živlu, ale bol ešte spojený s mýtopoetickou skúsenosťou. V Enuma eliš, a takisto v egyptskej a chaldejskej mytológii má voda dôležitú úlohu. Mýtopoetickú skúsenosť spojil Thalés so skúmaním. Veci sa pri zahrievaní na extrémnu teplotu topia. Kde je voda, tam je život, voda je princípom života, aj semená všetkých vecí sú vlhké. Voda sa viditeľne a ľahko premieňa na tri skupenstvá. Okrem toho sa voda hýbe, voda je ľahko pohyblivá.

Ak môžeme veriť Aristotelovi, zlomok A 22 hovorí: „Zdá sa, že podľa toho čo sa spomína aj Thalés pokladal dušu za čosi pohyblivé, keď povedal že magnetovec má dušu, keďže hýbe železom.“ Podľa tohto zlomku považoval Thalés akýkoľvek pohyb za prejav života, oživenia konkrétneho nositeľa pohybu. Proste všetko čo sa pohybuje, žije aj keď na prvý pohľad ako živé nevypadá. Tento postoj nazývame hylozoizmus, pravda je to modernejší termín, Thalés nevnímal látku tak ako Aristoteles, u neho je to ešte spojené s mýtom. Kozmológia je jednoduchá, Zem, obkolesená vodou na vode láva. O tom či niečo napísal alebo nie sa vedú spory.
 
Anaximandros: Zrejme napísal svoj spis Peri fyzeos, ak vôbec v tej dobe už spisy mali názvy, ešte to čítal Aristoteles, dokonca v II. storočí pred Kr. to ešte existovalo. Podstatné pre jeho výklad sú tieto základné zlomky: B 1- „Anaximandros vyhlásil za počiatok a základný prvok vecí neobmedzené -apeiron- keď ako prvý použil toto meno pre počiatok. Hovorí však, že to nie je ani voda ani iný z takzvaných živlov, ale akási neobmedzená podstata, z ktorej vznikajú všetky nebesia a svety v nich.“ Na prvý pohľad látka, ktorá sa zmení na čokoľvek, no zlomok vysvetľuje ďalej „Z čoho veci vznikajú, do toho vraj tiež podľa nutnosti zanikajú, lebo si za neprávosť navzájom splácajú pokutu a trest podľa určenia času.“

Zrejme používal pojem arché, ale iba v technickom zmysle, nepoužíval ho ako fyzikálny základ sveta ako si to predstavovali Aristoteles a Teofrastos. Apeirón nemožno vnímať látkovo. Iste, Anaximandros verí v jeho existenciu. No nepredstavuje si veci tak, že vzniknú z apeira ako zo svojej príčiny vo fyzikálnom zmysle. Apeirón leží mimo predmetov vtedajšieho sveta. Všetko trvá do určitého času a potom zanikne. Tak myslí ten vznik a zánik ako pokutu. Jestvuje nejaká látka, apeirón, no Anaximandros to nerieši ako vznik z konkrétneho apeira a vzápätí zánik ako do konkrétnej príčiny. Je to koncepcia večného návratu prevedená z mýtu do filozofie. Čo vzniká, musí aj zaniknúť, nijaká z čohokoľvek vzniknutá vec netrvá večne.

Je to boj protikladov, protiklady sa potierajú navzájom, všetko sa raz zničí a teda všetko ovláda apeirón. Preto to nemôže byť voda ako u jeho predchodcu, lebo by ju protiklady vylúčili. Apeirón je ustavičná premena, hoci Anaximandros verí v jeho existenciu ako čohosi reálneho, chápe ho ako základ ktorý sa nikdy nevyčerpá a nie ako látkovú príčinu vecí. Či si ho predstavoval ako neutrálnu ale jestvujúcu látku je otvorená otázka historikov filozofie. Moderné výskumy hovoria, že je to skôr princíp premeny a kolobehu ako látka. Zaujímavá je jeho kozmológia. Zem má tvar valca a vznáša sa v strede vesmíru. Okolo seba má vzdušný obal, tento má prieduchy a cez ne je možné vidieť nebeské telesá. Ak sa tie prieduchy zapchajú, je zatmenie Slnka a Mesiaca. Nebeské telesá sú ohňovej povahy, sú nad vzduchom. Aj blesk je zapríčinený narazením ohňa do vzdušného obalu a jeho prerazením. Pripomína to pozdejšiu Aristotelovu kozmológiu. Anticipuje tu Newtonovu gravitáciu. Zaoberal sa i geografiou, prvý zostrojil model nebeskej oblohy, vytvoril mapu Grécka, a venoval sa i matematike.

Anaxinenes: Bol pravdepodobne Anaximendrovým žiakom. V svojej dobe bol veľmi obľúbený, považovali ho za veľkého filozofa, dodnes ho niektorí bádatelia dávajú nad Anaximandra. Obľúbenosť spočívala hlavne v tom, že písal jednoduchým jazykom, dialektom, najmä oproti Anaximandrovmu básnickému jazyku je to diametrálny rozdiel, myšlienky formuloval v jazyku ľudu. Anaximenes sa zaoberal meteorológiou a to determinuje aj jeho filozofické názory. Pohyb sa vysvetľuje výparmi. Búrka, hrom alebo vietor je len pohybujúci sa vzduch. Vzduch sa zhusťuje a všetko uvádza do pohybu. Takto vzniká aj vietor.

Najdôležitejším prameňom je zlomok B 2 „Anaximenes vyhlásil vzduch za počiatok vecí, lebo z toho vzniká všetko a toto sa opäť všetko rozkladá. Hovorí predsa; ako nás duša, ktorá je vzduch ovláda, tak dych a vzduch objímajú celý svet.“ Anaximandrov vplyv cítiť v tom, že vzduch vníma ako neobmedzený vzduch. Je to neurčiteľná nekonečná látka, nie tak celkom sa stotožňuje s konečnou látkou. Anaximenes reflektuje na Anaximandrovo apeirón, no podľa neho to nemôže byť nijaká skrytá podstata ako apeirón Anaximandros uznáva. Je to vzduch, aj keď má prívlastok neobmedzený. Je to zrejme preto, lebo kým voda, zem a oheň si môžu byť protikladmi- voda a zem, voda a oheň, vzduch nemá prirodzený látkový protiklad v zmysle tradičných štyroch živlov (voda, vzduch, oheň, zem). Základom všetkého je zhusťovanie a zrieďovanie. Zhusťovaním vznikajú všetky studené živly, zrieďovaním zasa teplé. Zhusťovaním tak vzniká vietor, chladnejší ako vzduch, potom oblak, voda, zem, skala. Zrieďovaním vzduchu vzniká oheň ako teplejšie od vzduchu. Zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu je teda kritériom zmeny.

Jeho kozmológia je vlastne organickou súčasťou jadra jeho učenia. Zem je plochá, je v strede a riedke nebeské telesá z ohňa sa vznášajú okolo. Slnko je tiež ploché, riedke a ohnivé, predstavoval si ho tenké ako list.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.040