Platón - teória ideí

V súvislosti so Sokratom sa spomína mnoho žiakov. Najvýznamnejší Sokratov žiak čo do vplyvu diela je jednoznačne Platón. Jeho mladšie diela- písal v dialogickej forme sú pravdepodobne vernou kópiou Sokratových skutočných názorov- aspoň tak si myslí väčšina vykladačov. Jedná sa predovšetkým o diela Kritón, Ión, Lachés. V týchto dielach sa Sokrates v podaní Platóna zaoberá definovaním jednotlivých pojmov. A práve tu je východiskový bod Platóna. Určité myšlienkové smerovanie naznačuje už v dialógu Kratylos. /439 D – 440 E/. „Ak však je stále to, čo poznáva a ak je predmet poznávania a ak je krásno a ak je dobro a ak je každé jednotlivé zo súcien, nezdá sa mi, žeby tieto veci o ktorých my teraz hovoríme boli nejako podobné toku alebo pohybu. ... A nepatrilo by sa, aby rozumný človek celkom prenechal menám seba a starosť o dušu...“

A tak sa skúmajúc jazyk, hodnotiac pomenovania vecí dostáva ďalej. Sú to hypostazované pojmy- idey. Idea je proste pojem, ktorý má charakter ontologicky hypostazovaného súcna. Pokiaľ jestvuje napr. ceruzka, jestvuje ako idea. Idea ceruzky je jedna ceruzka osebe, kde sú prítomné všetky znaky, ktoré musia byť v každej ceruzke. Jednoducho si predstavme všetky mysliteľné ceruzky aké môžu byť vytvorené. A teraz zoberme všetky znaky, ktoré má každá jedna z nich. Ideálna ceruzka je iba jedna. Je to ceruzka, ktorá obsahuje iba znaky prítomné v každej jednej ceruzke.

Jestvuje niekoľko variant riešenia teórie ideí. Platón sa neúspešne pokúšal podať odpoveď na otázku čo je vedenie v diele Theaitetos, dialóg má negatívny záver. Najlepšie vysvetliteľný spôsob je podaný v Ústave v podobenstve o čiare. Najväčšiu váhu má myslenie- noésis. Skúma samotné idey. Idey sú hlavné jestvujúce súcna. Iba idey sú bytím v pravom slova zmysle, iba oni sami sú plne jestvujúce. Sú stabilné a večné, nemenia sa. Sú netelesné, úplne sa odlišujú od telesných vecí. Sú jedine objektom poznania duše, vieme ich uchopiť iba dušou. Iba dušou dokážeme uchopiť pravé súcno- idey. Rozum- dianoia, pracuje s matematickými entitami. Za hypotézu si vyberie niečo z ideí a postupuje k záveru /konklúzii/. Medzi rovinu matematických entít počíta Platón samotné objekty aritmetiky, deskriptívnej geometrie, stereometrie, dokonca čistej astronómie a hudby.

Je to medzistupeň medzi ideami a zmyslovo vnímateľnými vecami. Dôležitým momentom je chorismós. Pod chorismom sa nachádza oblasť jednotlivín. Sú to jednotlivé veci. Tieto veci nie sú podľa Platóna úplne súce. Vzťah medzi ideami sa rieši v podstate dvojako. V Ústave je to účasť vecí na ideách. Každá vec je súca iba z časti. Má v sebe z ideí určitú časť, to čo je v nej z idei samej. Sú to tie vlastnosti veci, ktoré sa nachádzajú v idei samej. Zároveň sa tie vlastnosti nachádzajú v každých jednotlivinách. To čo sa nachádza všade a tvorí ideu je v jednotlivine jej súcou časťou. Hovorí sa tak, že veci- jednotliviny majú účasť na idei. Druhý spôsob je, že veci boli vytvárané ako obrazy podľa vzoru ideí. To ostatné, čo je vo veci a nie je zároveň aj v každej z vecí je časťou nesúcna. V prípade účasti na ideách /participácia/ majú proste veci účasť na súcich ideách a teda sú niečím medzi súcnom a nesúcnom. Sú odrazom ideí do sveta hmoty.

Sú zmesou súcna - vlastností ktoré majú z ideí – a nesúcna- ostatných vlastností náhodnej povahy. V prípade vytváraní vecí z ideí ako vzorov boli veci vytvorené podľa ideí ako obraz podľa vzoru. Konečne máme aj štvrtú rovinu. Štvrtou rovinou je oblasť nepriamo viditeľného. Sú to odrazy roviny jednotlivín. Pokiaľ jednotliviny sú odrazom ideí, odrazy a obrazy sú vlastne odrazom odrazu ideí. Samotnú hmotu vníma Platón ako niečo také ako nesúcno, je to čosi veľmi málo odlišné od nesúcna. Teda sumárne jestvujú štyri hierarchicky odlišné roviny bytia: idey, matematické entity, jednotliviny a odrazy jednotlivín /obrazy, odrazy/. Je dobré si pamätať, že idea nie je definícia pojmu v hypostazovanej rovine. Pre definíciu stačí jedna vlastnosť, ktorá pojem odlíši od ostatných a zároveň je v každom z nich. V idei musia jednoducho jestvovať všetky takéto vlastnosti. K idei sa dostane iba duša, cez anamnezis- rozpomínanie.