Pyrrhónska skepsa, hedonizmus a kynizmus

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 02.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 431 slov
Počet zobrazení: 6 080
Tlačení: 550
Uložení: 576
Antický skepticizmus je špecifický agnostický smer. Jej zakladateľ Pyrhón z Elidy bol scestovaný človek, bol v Indii s Alexandrom. Bol žiak Anaxarcha z Abdéry, atomistu. Založil skeptickú školu v Elide. Ako veľkňaz helenistického náboženstva viedol poriadny život. Tvrdil, že jedine skepsa zaručí človeku trvalé šťastie. V žiadnej otázke človek nemôže rozhodovať, a preto by sa mal zdržať úsudku.

Skeptická etika hovorí o nevzrušiteľnosti ničím. Človek má len kultivovať sám seba. Nevieme aké sú vlastnosti človeka, zmyslové poznanie nemôže byť kritériom vnemov, ani myslenia, tu by zmysly a rozum boli sudcom pravdivosti o sebe samých. A potom nemá nikto pravdu v ničom. Poznanie je neverifikovateľné, všetky úsudky sú ľahostajné, vždy je možné vysloviť opačný úsudok /spomienka na sofistiku/. Epoché- je to zdržanie sa úsudku, základ stanoviska filozofie je že svet je nepochopiteľný, skepsa má na to svoje argumenty. Preto treba tolerancia a schopnosť pochopiť človeka, nič sa nedá úplne dokázať, tak treba byť tolerantný.

Hedonisti /kyrénska škola/. Predstavitelia Aristippos z Kyrény, Teodoros. Cieľom všetkého je slasť, hedoné. Slasť je iba jedna, všetko je v pohybe, slasť a utrpenie sú prirodzené javy. Treba dať prednosť slasti. To je obrat dovnútra človeka. Slasť sa dosahuje iba pri miernosti. Pri teórii vnímania hlásali agnosticizmus, silnejší ako Gorgias. Hovorili o primárnych a sekundárnych kvalitách. Pre poznanie je podstatný pocit, pocity sú uchopiteľné a neklamné /podobne ako u Macha/. Čo je za pocitom- to nevieme. Obrovským hedonistom bol Teodoros, svoju rozkoš neprerušíme ani vtedy, ak by sme mali pomôcť priateľovi. Hegesiás bol tiež radikalista- keďže slasti sú neuskutočniteľné, môžeme ich dosiahnuť iba zakrátko, treba odísť zo života. Ako to hlásal, zdvihla sa vlna samovrážd a Ptolemaios II. ho vyhnal z krajiny. Euhémeros tvrdil, že náboženstvo vzniklo tak, že ľudia zbožštili vinikajúcich jednotlivcov.

Kynická škola. Zakladateľom je Antisthenes, chodil do gymnázia Kynosarges, aj od toho sa volá kynická škola /okrem kyon- pes/. Najpopulárnejší bol Diogenés zo Sinope, bezdomovec ktorý býval v amfore za hradbami Atén. Známi boli aj jeho žiaci Kratés a jeho manželka Hipparchia, boli to dvaja tuláci a filozofi. Formou prednesu mali volyv na svätých otcov. Kynici vyzývali k osobnej sebavýstavbe. Žiť čo najstriedmejšie bolo ich heslo. Treba premôcť zmyslové pokušenie, išlo im o sebestačnosť. Človek má byť cnostný, ukáznený. Človek sa nemá dať ničím vyrušiť z kľudu, nič ho neprekvapí, nejde mu o samotnú cnosť, nič nezháňa, ani žiakov, ani popularitu. Na ľudí sa díva zvrchu, o nich nestojí, iba im dáva príklad. Tento stav nazývajú apatia.
Filozof je svetoobčan. Jestvuje jediný boh, no tento nezasahuje do vecí ľudí, vie sa o ňom že je. Ľudia mali skeptikov radi. Oni boli nositelia sokratovského dedičstva pouličných debát. Tvrdili, že moje sú iba moje myšlienky. Anthistenes vytvoril niečo ako nominalizmus, uznáva len existenciu jednotlivín. To ešte pretrvával zápas o ontológiu, no od čias Diogena zo Sinope šlo iba o etiku.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#hedoizmus #filozofi #henoizmus #antisthenes #anticky hedonizmus #agnosticizmus skepticizmus #hedonizmus


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu