Čchan budhizmus

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 02.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 645 slov
Počet zobrazení: 3 772
Tlačení: 421
Uložení: 435
Čchan budhizmus priniesol do Číny Bódhidharma. Do Číny ho poslal jeho učiteľ Pradžňadžhára. Do Číny došiel roku 475. Pôvodne pôsobil na juhu a potom prekonal rieku Jang c´ťiang a pôsobil na severe. Práve roku 496 bol postavený tam kde pôsobil Bódhidarma budhistický chrám Šao- Lin. Pôvodne nebol postavený pre Bódhidarmu ale pre iného majstra z Indie, ale vtedy keď tam bol Bódhidarma, aj keď tam nemal úlohu hlavného majstra. No určite s ním mal niečo spoločné. Legenda hovorí, že bol otrávený žiarlivým mníchom, zomrel a bol pochovaný. No potom ho mnísi stretli bosého v horách, na palici mal jednu sandálu a šiel naspäť do Indie. Otvorili hrob, no v ňom bola len druhá sandála. Nevieme na 100% či spisy prisudzované Bódhidarmovi sú skutočne jeho, ale archeologické vykopávky z 8. storočia n. l. našli spisy, ktoré mu to prisudzujú. Teda pravdepodobne áno.

V Šao-Line začali cvičiť kung-fu, hovorí sa že autorom je Bódhidarma ale zatiaľ sa to nedokázalo. Bódhidarmov čchan je máhajánový, nie hínajánový budhizmus. Hlavný dôraz je na tzv. meči múdrosti, náhlom osvietení. Bódhidharma vraj sedel deväť rokov oproti múru v jaskyni a nevyšiel stadiaľ. Údajne si odrezal očné viečka, aby nemohol spať. Keď tak sedel, prišiel za ním Huiko /Chuej-kche/ a pýtal sa aby ukľudnil jeho dušu. No Bódhidharma neodpovedal. Aby Huiko zaujal pozornosť, odťal si ruku a doniesol ju Bódhidharmovi. No ten mu odpovedal: Nenos mi ruku, prines mi dušu. Huiko povedal- nemôžem ju nájsť. A v tej chvíli došiel k poznaniu- bol osvietený. On sa stal druhý patriarchom školy.Známy je aj piaty patriarcha školy- Tao- šin. Tao- šin sa preslávil ako zakladateľ zenového kláštora- mnísi sa živili poľnohospodárstvom, ale nie žobraním ako v Indii. Je známy tým, že keď šiel navštíviť známeho majstra čchanu Fa- žunga, napísal na skalu nápis Budha. A on vyskočil od prekvapenia, keď si mal sadnúť. Na to Tao- šin povedal, že ešte nie je osvietený, lebo človek sa nijako nelíši od Buddhu, iba treba svoju myseľ nechať slobodnú, aby bola sama sebou.

Škola nebola známa až do dôb piateho patriarchu Chung- žena. Ten urobil čchan známejším. Spory začali za Šen- siou- a, ktorý bol reprezentant severnej vetvy, ale roku 734 prišiel z juhu pochádzajúci Šen- chuej, ktorý tvrdil že v skutočnosti bol patriarcha č. 6 Chuej neng, reprezentant južnej vetvy a autor tzv. Tribúnovej sútry. Spor sa riešil až na cisárskom dvore a skončil víťazstvom južnej vetvy. Odvtedy sa čchan triešti na viacero škôl. Už sa nedá hovoriť o jednotnom patriarchovi. Severná škola zrejme postupne zaniká, lebo o nej nie je nič počuť. Z jednej línie sa vyvinula slávna škola Lin-ťi /jap. Rinzai/. Táto priamo pokračovala v učení majstra Chuej neng-. Nebol to vzdelaný mních a nevedel písať. No keď šlo o to, kto sa stane patriarchom, mních Hongren napísal báseň- Telo je strom osvietenia, myseľ je podstavec zrkadla, udržuj obe v čistote, nedopusť aby sa na nich usadil prach. No Chuej neng nadiktoval: Ak je osvietenie, nie je tu strom, zrkadlo nemá podstavec. Ak v jadre nič nie je, kde by sa mohol usadiť prach?

Známym čchanovým majstrom je Š´tchou Si- čchien. Vraj nebol ani sčítaný, ani nadpriemerne inteligentný, no mal pravé čchanové poznanie. Ďalej je známy majster Me-cu, ktorý v čchane uplatňoval metódy tvrdého jednania výchovy. Vyhrážky, bitky, kopanie, výkriky, toto považoval za prostriedky vyučovania. Jeho krédom bolo, že táto myseľ je Buddha. Znamená to, že osvietenie sa nelíši od cvičenia a cvičenie od každodenného života. Celý život je poľom Buddhovej skutočnosti. No nesmie sa tým myslieť, že osvietenie je každodenný život. Známy je aj majster Po- čang /jap. Hjakudžó/. Považoval za základné, aby mnísi boli nezávislí ohľadne živobytia. Hovorieval deň bez práce- deň bez jedla. Všetka skutočnosť, všetko kde práve sme je užitočné pre pochopenie. Či chodíme, ležíme, stojíme či sedíme, všetko je nepredstaviteľne užitočné. Veľmi známa je anekdota, keď sa pýtal mnícha. Leteli kačky a zmizli z dohľadu. Opýtal sa- kde sú teraz- a on odpovedal že odleteli. Po- čang sa nahneval a vykrúcal mníchovi nos, aby dospel k poznaniu. Zachovalo sa i meno Chaung- po. Jeho výchovná metóda boli kóany- hádanky, údery palicou, výkriky a facky.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#budhizmus


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu