Konfucius

Konfucius 

Konfucius ako cieľ filozofie vytyčoval, aby sa človek stal vznešeným mužom, ťun- c´. Je to človek najlepších mravných kvalít, ktorý úzkostlivo dbá o dodržovanie rituálnych predpisov li- napr. zákony o trúchlení pri úmrtí príbuzného alebo nadriadeného, obliekanie, držanie tela a podobne. Konfucius nič nenapísal a zachovali sa iba jeho rozhovory.

Z tých rozhovorov sa niekedy zdá, že to bol pedant, punktičkár a suchár, ktorý s úctou jednal s nadriadenými, s patričným odstupom s podriadenými a všemožne dodržiaval rôzne pravidlá do najmenších detailov. Sám sa snažil žiť v súlade s vnútorným svedomím, žiť naplno podľa svojho etického uvedomenia. Nedokázal si ani predstaviť, ako je možné žiť bez vnútornej poctivosti.

Za najväčšie šťastie považoval komunikáciu s priateľmi a možnosť usadiť sa tam, kde sú ľudia k sebe dobrí. On je zrejme autorom myšlienky, že filozof sa dostáva do kondície v sedemdesiatke. Hovorieval- keď som mal pätnásť, všetku svoju vôľu som sústredil na štúdium. V tridsiatke som už stál pevne /mal som pevné názory/, v štyridsiatke som nemal ďalšie pochybnosti.

V päťdesiatke som spoznával vôľu nebies, v šesťdesiatke som dobre rozumel tomu čo som počul /rozoznával som dobre dobro a zlo/ a v sedemdesiatke môžem nasledovať žiadosti svojho srdca bez porušenia mravných zásad. Nejaké predstavy vrodených ideí mu boli cudzie, hovorieval že sme sa nenarodili s vedením. Snažil sa byť maximálne férový, napríklad chytal ryby s udicou ale nie so sieťou. Lukom strieľal na vtáky iba vtedy ak leteli, nie ak sedeli na zemi.

Kchung- c´ nepodal žiadne systematické učenie. Ostáva aforistickým filozofom, prihovára sa svetu cez výroky ktoré sa zachovali. Základným pojmom je humánnosť- žen. Preklad nie je presný, prekladá sa ako humánnosť, ľudskosť, mať ľudské srdce, súľudstvo, účinná láska atď. Čínsky znak pre žen tvorí znak človeka a číslovka dva. Znamená to že ide o vzťah človeka a jeho blížneho. Podľa Konfucia je žen proste tá mravná dokonalosť ktorá je na najvyššom stupni. Žen zahrňuje spravodlivosť, statočnosť, poctivosť, úprimnosť, pravdivosť, vytrvalosť.

Základná zásada žen je nerobiť nič čo nechcem aby iní robili mne, ďalej zásada že kto chce pomôcť sebe má robiť tak, že bude pomáhať druhým. Za všetkých okolností jednáme podľa princípu spravodlivosti- tak dodržiavame žen. Spravodlivosť je i, definuje ju Konfucius tak že človek čo robí robí bez ohľadu na prospech a koná tak z vnútorného presvedčenia. Človek koná podľa svojho presvedčenia aj vtedy ak vopred vie, že neprerazí, nebude mať úspech, jeho úsilie bez odozvy zapadne- ale urobí podľa svojho svedomia. Uvedomoval si, že vonkajšie okolnosti, tzv. mandát nebies môžu ľudské snaženie zmeniť a prekaziť. Jeho morálka mala mať sociálnopolitický dopad. Účelom zdokonaľovania človeka je slúžiť ľudstvu a štátu. Človek musí byť prospešný spoločnosti.

Konfucius sa snaží o tzv. nápravu mien. Ide o to, aby každý ak má nejaké meno, v súlade s menom bola aj skutočnosť, aby sa starosta staral /nielen o seba!/, otec bol otcom, proste každý má plniť to, čomu zodpovedá jeho označenie. Myslí si, že ak na svojich miestach sedia schopní ľudia ktorí si vzorne plnia povinnosti, ak má každý ten prístup k funkcii čo má mať, potom bude všetko v najlepšom poriadku. Na prvom mieste úloh vlády je materiálne zabezpečenie prostých ľudí, na druhom mieste zabezpečenie ich vzdelania.

Veľmi dôležité pre človeka je správne dodržiavanie li, obradov. V tej dobe ešte nebolo exaktne kodifikované právo a jediným sledovateľným javom bolo vykonávanie obradov a rituálov. Základom v spoločnosti je rodina, kde je zase základným citom úcta k rodičom. Rodinná láska je primárna. Pri úmrtí rodičov musel človek tri roky dodržiavať smútok: držať pôst, nesmel rýchlo chodiť, ak bol úradník nesmel vykonávať svoje zamestnanie a nesmel súložiť. Obrady sa musia vykonávať tak, ako keby duch mŕtveho bol priamo prítomný.

Nezaoberal sa nijako ontológiou. No možno tvrdiť, že bol ateista ako vôbec stará čínska kultúra, ktorá bola ateistická. Za najvyšší ontologický princíp považoval Nebesá, oni môžu vstupovať do diania ale nie sú osobné a nie sú bohom. Cnosť je naučiteľná!