Smery buddhizmu (hínajána)

Spoločenské vedy » Filozofia

Autor: ivanka88
Typ práce: Referát
Dátum: 02.08.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 593 slov
Počet zobrazení: 3 133
Tlačení: 341
Uložení: 383
Hínajána znamená to, že Buddha nie je považovaný za čosi iné ako človek a prináša pre človeka možnosť odchodu do nirvány ako pre jednotlivca. Veľmi známym smerom v rámci hínajány je sthaviraváda, ktorá jestvuje dodnes pod názvom théraváda. V rámci nej jestvuje škola Vátsíputríjasammitíja, zvaná aj pudgalaváda ktorú založil Vatsíputra. Hovoria o existencii akejsi tieňovej duše a táto jediná je v tolerantnom buddhizme ostatnými školami považovaná za herézu. Tieňová duša- pudgala nie je ani odlišná a ani totožná s piatimi zložkami osobnosti podľa Buddhu.

Sama sthaviraváda je najstarším buddhistickým smerom vôbec. O dharmách zastáva tzv. strednú cestu- nedá sa povedať, či jestvujú alebo či nejestvujú. Nirvána má pozitívnejší obsah, je to skôr blaženosť než smrť. Ich prístup je skôr fenomenologický, ako hovoria najmä predstavitelia sthaviravády zo Srí Lanky, nesnažia sa o to postihnúť dharmy ako podstaty, ale ako javy. Snažia sa jednoducho tvrdiť iba to čo povedal Buddha jasne, kde sa nevyjadril zreteľne, názor nemajú a tie oblasti pokladajú za nezodpovedateľné. 
Ďalším známym hínajánovým smerom je sarvastiváda /sarva asti- všetko je/. Hovorí, že individuálna duša nejestvuje, no napriek tomu hlásajú nesmrteľnosť indivídua. Nie je nijaká večná substancia, ani hmota a ani boh. Všetko čo sa zdá že jestvuje sú iba dharmy. To nie sú vlastnosti, každá dharma je špecifický originál. Za dharmami nestojí nič, ani nijaká hmota. V sarvastiváde je dhariem 75. Každá dharma je len záležitosťou okamihu, vznikne a v ten istý okamih aj zanikne. Vznik a zánik to nie sú dva okamihy ale iba jediný.

Základ, z ktorého sa môžu ako-tak odraziť je individuálny prúd vedomia. To bola pre nich primárna danosť. Tento prúd nemá substanciu, je zložený iba z 5 skandh ktoré sa neustále menia- telesnosť, cítenie, vnímanie, karmické podnety, uvedomovanie si. Všetko sú dharmy, ktoré sa spájajú do jedinej spoločnej reality, ktorou je prúd vedomia osobnosti. Dharmy sú závislé na vedomí a aj na zmysloch. Ak je skutočnosť plne daná v individuálnom prúde vedomia, potom je predstavovanie si vonkajšieho sveta iba duplicita skutočnosti, ktorá je zbytočná. Rovnako je zbytočné predstavovať si nejakého boha. Spájanie dhariem tvorí objektívnu realitu individuálneho života. Filozof Vasubandhu pridáva k sarvastiváde teóriu tzv. rúpadhariem. Skladajú sa z atómov.

Atómy zmyslov jemne pokrývajú konkrétny telesný orgán
a iba atómová vrstva je zmyslovým orgánom. Atómy materiálnych objektov sa skladajú do molekúl. Nemôžu samostatne existovať, najmenší existencie schopný útvar má 8 až 11 atómov. Sú neprestupné, no aj oni sú len dharmy, za nimi nestojí nič a tak sú ontologicky irelevantné. Sarvastiváda hovorí o ontologickom pluralizme, v pluralite dhariem ale aj v pluralite existencie santán- individuálnych prúdov vedomia. Ako je potom možná zhoda vnímania, ako to že individuálne prúdy vedomia vnímajú to isté, pokiaľ každý je svojím vlastným prúdom dhariem? Je to vďaka karme. V dôsledku pôsobenia zákona karmy, veľké triedy bytostí, ktoré majú rovnakú karmu vnímajú svet rovnako. Všetci ľudia tvoria takú množinu a majú rovnaký svet. Jestvuje tu aj svet existujúci mimo individuálneho ja, ale sú to proste druhé prúdy vedomia- prúdy dhariem. Jediné čo jestvuje z vonkajšieho sveta sú iné osobnosti. Nirvána je nebytie, prechod do nejestvovania, má výlučne negatívny obsah.
Ďalšou hínajánovou školou je sautrántika. Zakladateľ školy je Kumárálata. Ostro odmietali jestvovanie minulých a budúcich dhariem. Jestvuje iba súčasná dharma, ako záblesk ktorý vzniká a v tom momente zaniká. V nich je práve skrytá ontologická energia. Nie je pasívna, ale je tvoriaca. Práve dharmy sú ontologicky jestvujúce.

Zaujímavým smerom hínajány je máhasanghika, ako súbor škôl, práve tieto školy hínajány sú už krokom k máhajáne . Sú to transcendentalistické školy, prikláňajú sa k poňatiu Buddhu ako nadsvetskej osobnosti, majú viac buddhov a uctievajú ich. Materiálno sa pokúšajú previesť na idealitu myslenia /čitta/. V rámci nej je najvypuklejšou Lókóttaraváda. Podľa nej si Buddha ako vyššia bytosť iba vzal ľudské telo ako nástroj, aby demonštroval ľuďom ideál askétu a učiteľa. Hínajána mala okolo 18 škôl.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Filozofia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu